Jozef Kiss bol jeden z najvýznamnejších vojenských letcov rakúsko-uhorského letectva. Patril medzi top letecké esá, teda medzi tých letcov, ktorí dosiahli v bojoch 5 a viac víťazstiev (Jozef Kiss ich dosiahol 19 potvrdených).

Narodil sa 26. januára 1896 a vyrastal v rodinnom domčeku na Kopáčskej ulici (maď. Kapás utca – tak sa to uvádza v mapách) na periférii mesta Prešporok, dnes Bratislava. "Dnes táto oblasť už neexistuje – bola asanovaná a na jej mieste stojí slovenský rozhlas. Jozef Kiss pochádzal zo skromných pomerov. Jeho rodičia reprezentovali robotnícku triedu vtedajšieho Prešporka – matka pracovala ako robotníčka v tabakovej fabrike, otec bol záhradník na miestnej prešporskej vojenskej škole,“ hovorí historik Juraj Červenka, ktorý sa dlhodobo venuje problematike rakúsko-uhorského letectva počas prvej svetovej vojny.

Jozef Kiss študoval na odbornej škole na dnešnom Fajnorovom nábreží (Stredná priemyselná škola strojárenská, pozn. aut.), patril medzi nadaných žiakov. Keďže však pochádzal zo skromnej rodiny, vtedajší riaditeľ školy Arpád Bejczy mu poskytol akési štipendium, aby mohol doštudovať, čo sa mu aj podarilo. Niekedy v tom čase, po tom ako sa vyučil, vypukla prvá svetová vojna, do ktorej Jozef Kiss narukoval ako príslušník 72. prešporského pešieho pluku a išiel na východný front (na ruské bojisko). Tam bol ranený, nejaký čas teda pobudol v lazarete.

Foto: Zdenko Dzurjanin

Pár mesiacov po začiatku prvej svetovej vojny malo rakúsko-uhorské letectvo za sebou mnoho strát. Na prelome rokov 1914 – 1915 slúžili v rakúsko-uhorskom letectve vo veľkej miere dôstojníci, keďže však prichádzali prvé straty, tak velenie letectva povolávalo do bojov čoraz viac aj nižšie šarže. V tom čase piloti lietali na dvojmiestnych neozbrojených lietadlách, neskôr sa začali objavovať vyzbrojené guľometom, ktorý ovládal pozorovateľ (spravidla dôstojník). Piloti takýchto dvojmiestnych lietadiel sa zvykli pejoratívne nazývať akýmisi šoférmi, keďže mali nižšie šarže ako pozorovatelia.

V takýchto podmienkach Jozef Kiss absolvoval letecký výcvik vo Viedenskom Novom Meste a Parndorfe, kde boli letecké školy a niekedy z jari roku 1916 bol odvelený ako príslušník leteckej Fliegerkompagnie 24 (Flik 24) na taliansky juhotirolský front. Táto letecká jednotka bola dislokovaná na poľnom letisku v Pergine neďaleko Tridentu (tal. Trento) a tu Jozef Kiss absolvoval prvé letecké operácie a prvé letecké boje (bombardoval Veronu a v bojoch na dvojmiestnych lietadlách typu Hansa-Brandenburg C.I dosiahol prvé tri letecké víťazstvá). Po čase bol prevelený na stíhacieho pilota a na lietadlách typu Hansa-Brandenburg D.I, naďalej ako príslušník Fliku 24, dosiahol ďalšie 4 víťazstvá.

„Zvyšné víťazstvá dosiahol Jozef Kiss ako príslušník cisárskej stíhacej letky Flik 55J (Jagd-Fliegerkompagnie). Táto letka patrila k najlepším stíhacím jednotkám rakúsko-uhorského letectva. Tejto skupine letcov velil prešporský rodák kpt. Josef von Maier, ktorý mal na konte 7 víťazstiev. Okrem nich slúžil aj Július Arigi s 32 víťazstvami na konte,“ vysvetľuje Červenka.

Jozef Kiss sa teda ocitol medzi skutočnými leteckými esami. Okrem toho, že dosiahol 19 leteckých víťazstiev, tak je zaujímavé na celej veci to, že vo väčšine prípadov prežil aspoň jeden člen nepriateľskej posádky. Na tú dobu celkom zvláštne, avšak ak zoberieme do úvahy osobnú črtu Jozefa Kissa, o ktorej sa hovorilo aj medzi pamätníkmi, že bol akýmsi gentlemanom (na druhej strane, bola to istá prestíž získať nepoškodené alebo málo poškodené nepriateľské lietadlo, čo vzbudzovalo obdiv u nadriadených), ktorý sa snažil život nepriateľa zachrániť (hoci sústredenou paľbou z guľometov zozadu sa ho snažil prinútiť pristáť).

Popri úspešných 19 bojoch bol však aj mnohokrát ranený alebo sa mu podarilo prežiť niekoľko nehôd. Raz vpálil pri Pergine do vinohradov, inokedy sa – už s jednomiestnym lietadlom – prevrátil. „Z najpamätnejších úspechov a neúspechov Jozefa Kissa však môžeme spomenúť tie z januára 1918, kedy sa mu podarilo spoločne s inými bojovníkmi zostreliť britské lietadlo R.E.8, ktoré pristálo na rakúsko-uhorskej strane frontu a jeho posádka sa stala čestnými hosťami Fliku 55J,“ tvrdí Červenka.

Avšak deň po tom ako dosiahol svoje 19 víťazstvo bol zostrelený tak, že utrpel ťažký priestrel brucha. S vypätím všetkých síl sa mu podarilo pristáť. Bol to vlastne zázrak, že prežil a po pomerne ťažkej operácii sa k lietaniu vrátil, čo ale nemal robiť.

Dňa 24. mája 1918 vzlietla trojica rakúsko-uhorských lietadiel typu Phönix D.IIa proti roju talianskych bombardérov Caproni, ktoré mali v tom čase bombardovať rakúsko-uhorské ciele na talianskom fronte. Úlohou letky Flik 55J bolo tieto bombardéry zastaviť. Lietadlá pilotovala trojica letcov Jozef Kiss, Alexander Kasza a István Kirják. Tento let sa ale stal Jozefovi Kissovi osudným a bol jeho posledným. Vo vzduchu sa totiž stretli so skúsenými a vynikajúcimi stíhačmi 66. britskej perute na ešte lepších stíhacích lietadlách typu Sopwith Camel (tejto britskej letke velil jeden z najlepších britských letcov kpt. Willam Barker – Kanaďan, rodák z Manitoby, neskorší držiteľ Viktóriinho kríža), ktorí lietadlo Jozefa Kissa zostrelili. Vrak jeho lietadla dopadol niekde pod vrchol Monte Coppolo a jemu sa už domov na svoju základňu prísť nepodarilo.

V čase jeho pohrebu sa udiala nevídaná udalosť, spomínajú ju aj archívne dokumenty uložené vo Viedenskom vojenskom archíve (Kriegsarchiv). Počas toho ako šiel pohrebný sprievod na miesto, kde mal byť Jozef Kiss pochovaný, sa zrazu ozvali letecké motory, ktoré prichádzali z nepriateľskej strany frontu. Myslelo sa, že ide o nejaký nálet, ale nebolo to tak. Tieto lietadlá preleteli ponad trúchliacich a zhodili do davu bedničku, v ktorej bol veniec, na ktorom bolo napísané POSLEDNÁ POCTA NÁŠMU STATOČNÉMU NEPRIATEĽOVI.

Jozef Kiss bol pochovaný v Pergine. Neskôr však boli plány, aby sa jeho telo previezlo do Bratislavy. Na túto udalosť sa v lete 1918 konali veľké zbierky, na ktoré prispeli mnohé - či už katolíckej alebo evanjelické či židovské – inštitúcie, športovci, jednotlivci a podnikatelia. Nikto však dodnes nevie, kde peniaze na tento účel skončili, navyše monarchia zanikla. „Cintorín v Pergine, na ktorom bol pochovaný Jozef Kiss, bol začiatkom 70. rokov 20. storočia asanovaný (na jeho mieste bol postavený mestský park) a pozostatky padlých vojakov boli umiestnené v hromadnom hrobe – podľa niektorých údajov v Tridente a podľa iných údajov o niečo južnejšie v Roverete. Po smrti bol Jozef Kiss povýšený do hodnosti poručíka v zálohe,“ uzatvára Červenka.

Jozef Kiss je jedným z príslušníkov rakúsko-uhorského letectva, ktorému ako jednému z prvých odhalili tabuľu dňa 22. januára 2020. Nájdete ju v interiéri Strednej priemyselnej školy strojárenskej na Fajnorovom nábreží v Bratislave. Iniciátorom myšlienky odhalenia tabule je historik a publicista Juraj Červenka.