Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hlavnou zložkou Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania je to, aby sa učiteľ dostal do centra záujmu spoločnosti, povedala v Tablet.tv ministerka školstva Martina Lubyová (nom. SNS).
Autor Teraz.sk
Bratislava 17. októbra (Teraz.sk) – Za ostatné štyri roky sú z platov vo verejnej správe najrýchlejšie rastúcou položkou platy učiteľov. „Hlavnou zložkou Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania je to, aby sa učiteľ dostal do centra záujmu spoločnosti a aby sa učiteľská profesia stala atraktívnou z hľadiska platu, aj z hľadiska spoločenského statusu. Významnou zložkou tohto plánu je aj navyšovanie platov učiteľov, lebo za kvalitu je treba platiť,“ povedala v diskusii na Tablet.tv ministerka školstva Martina Lubyová (nom. SNS).
Dodala, že za jeden zo vzorov pri vypracovávaní Národného programu si vzali fínsku vzdelávaciu sústavu. „Za obdobie troch rokov a štyroch mesiacov sa platy zvýšili o 36 percent. Aritmeticky je to 32 percent, ale keďže vždy zvyšujete už z vyššieho základu, tak je to 36 percent,“ povedala. „Neexistuje, že by priemerná mzda v národnom hospodárstve rástla týmto tempom,“ dodala v reakcii na štatistiky mimovládnej organizácie Slovenská komora učiteľov, podľa ktorej mal rast učiteľských platov v posledných rokoch iba kopírovať rast priemernej mzdy.
„Inštitút vzdelávacej politiky nám vypracoval analýzu, na časových radoch očistených o infláciu ukázali porovnanie za uplynulých osem rokov, od roku 2012 do roku 2020 bol nárast priemernej mzdy v národnom hospodárstve, očistený o infláciu, 28 percent. U učiteľov 62 percent, rozdiel je viac ako dvojnásobný. Teda žiadne kopírovanie vývoja priemernej mzdy, ale výrazný presah,“ uviedla ministerka. Doplnila, že od 1. septembra sa takmer o desať percent navyšujú platy začínajúcich pedagógov
„Všetkým stúpli platy o desať percent od 1. januára 2019, začínajúcim pedagógom stúpli platy od 1. septembra a potom opäť všetkým, vrátane začínajúcich pedagógov, stúpnu platy od 1. januára 2020 opäť o desať percent. Od 1. januára 2020 je plat začínajúceho pedagóga základnej alebo strednej školy v hrubom 1001 eur. A to je nástupný plat bez príplatkov, ktoré si dokážu získať,“ zhrnula ministerka. Zároveň dodala, že pedagógom ostala možnosť zvýšiť si príjem aj prostredníctvom kreditných príplatkov.
Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania považuje ministerka za jeden z najdôležitejších výsledkov rezortu pod jej vedením. „Bol prijatý na úrovni vlády ako desaťročný strategický rozvojový dokument, s konkrétnym akčným plánom, úlohami a rozpočtami. Dúfam, že sa aj v budúcnosti bude pokračovať v jeho realizácii. Rôzne vlády si to môžu upravovať podľa seba, ale minimálne majú plán, ktorý je narozpočtovaný, sú tam smerné čísla a budú vedieť, čo to spraví, ak to budú korigovať jedným alebo druhým smerom,“ povedala.
Rezort prijal aj množstvo novej legislatívy, napríklad nový zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch. „Ide tu o zlepšovanie prostredia, v ktorom pedagógovia pracujú. Zaviedli sme historicky po prvý krát ochranu pred prejavmi sociálno-patologického správania,“ vysvetľuje Lubyová.
„Učitelia sa v stále vyššej intenzite stávajú terčami takéhoto správania. Nie sú to iba vzťahy na pracovisku, kde môže dochádzať javom ako mobbing, staffing alebo bossing, ktoré sa dajú riešiť cez pracovnoprávne nástroje, ale aj iné javy, špecifické pre školstvo. Učitelia sú vystavení tlaku zo strany rodičov a verejnosti. Sú vystavovaní agresívnemu správaniu, aj zo strany žiakov,“ povedala.
Rezort sa pod jej vedením snažil viac prepojiť vzdelávanie s praxou.„Výrazne sme posilnili kariérové poradenstvo na školách. Aby už tu dostali žiaci a ich rodičia informácie, aké študijné trajektórie môže žiak zvoliť a ako sa potom uplatní v zamestnaní. Lebo keď tieto informácie nemajú, „odparkovávajú“ si deti na školy všeobecného typu, gymnáziá, a tým odďaľujú rozhodnutie,“ povedala. „V rámci národných projektov máme spoluprácu so zamestnávateľmi, kde sa robí kariérové poradentsvo aj na báze duálnych pointov a niektorých zamestnávateľských centier,“ uviedla Lubyová. „Máme zdvojnásobené číslo študentov v duálnom systéme,“ poznamenala ministerka.
Do budúcnosti bude podľa nej potrebné viac otvoriť trh s príležitosťami na celoživotné vzdelávanie, ktoré by malo viac pomáhať uplatniť sa v nových profesiách aj aktuálne nezamestnaným ľuďom. „Na Slovensku zaostávame za takmer všetkými krajinami Európskej únie v tom, koľko ľudí sa u nás v dospelom veku vzdeláva. Z vekovej skupiny 20 – 64 rokov, sa celoživotného vzdelávania u nás zúčastňujú 3-4 percentá ľudí. Cieľ pre Európu je 15 percent a priemer EÚ je okolo 11,“ upozornila.
O dva roky, v roku 2021, vstúpi na Slovensku do platnosti povinnosť všetkých detí absolvovať aspoň jeden rok materskej školy. „V zaškolenosti detí pred tým, ako nastúpia do základnej školy, veľmi zaostávame za priemerom Európskej únie. V štatistike, koľko detí od veku štyri roky po vek nástupu na základnú školu sa nachádza v materských školách, je priemer Európskej únie 97 percent, na Slovensku je to 78,“ povedala.
„Existuje množstvo vedeckých štúdií, ktoré preukazujú, že deti, ktoré absolvujú predprimárne vzdelávanie, idú do škôl lepšie pripravené. Je vyššia pravdepodobnosť, že absolvujú povinnú školskú dochádzku so získaním základného vzdelania, že bude nižšia kriminalita, lepšie zapojenie sa na pracovný trh. Všetky pravdepodobnosti lepšieho života sú vyššie,“ zdôraznila Lubyová.
Na to, aby mestá a obce kapacitne novú povinnosť zvládli bez toho, aby päťročné deti vytláčali z materských škôl tie mladšie, majú dva roky. Podľa ministerky je to reálne. „Do dvoch rokov by to táto kapacita mala zvládnuť, preto je aj v zákone dvojročný odklad účinnosti, do roku 2021. Ale na túto kapacitu nemá ministerstvo priamy vplyv, lebo materské a základné školy patria do pôsobnosti samospráv,“ upozornila.
Na dobudovanie kapacít je možné využiť eurofondy a k dispozícii je aj množstvo budov, ktoré v minulosti slúžili ako škôlky, ale medzičasom im samosprávy pridelili iný účel. „Od roku 1993 nám ubudlo 600 budov škôlok. Po roku 2003, kedy to dostali do rúk mestá a obce, ubudlo 250. Niektoré budovy predali, ale iné nie, používajú ich na iné účely. Je teda šanca ich oživiť,“ poznamenala Lubyová.
Významnou legislatívnou zmenou bolo zrušenie komisie, ktorá vysokým školám akreditovala jednotlivé študijné programy a jej nahradenie Slovenskou akreditačnou agentúrou. „Akreditačná komisia nebola vnímaná ako nezávislý orgán, bol to len poradný orgán ministra školstva. Nebolo to dobre vnímané ani zo strany verejnosti, ani Európskej komisie. Štandardy hodnotenia kvality vysokoškolského vzdelávania pritom hovoria o tom, že hodnotiaca komisia by mala byť profesijná a nezávislá. Novým zákonom sme preto zaviedli Slovenskú akreditačnú agentúru ako samostatnú právnickú osobu. A ona práve teraz vyrába štandardy hodnotenia vysokých škôl,“ povedala Lubyová.
Za dôležtiý výsledok práce rezortu považuje ministerka aj dofinancovanie športu. „Ešte nikdy nebolo také masívne financovanie športu a najmä športovej infraštruktúry. Zákon o fonde na podporu športu dofinancováva šport vo výške dvadsať miliónov ročne,“ uzavrela ministerka.
Dodala, že za jeden zo vzorov pri vypracovávaní Národného programu si vzali fínsku vzdelávaciu sústavu. „Za obdobie troch rokov a štyroch mesiacov sa platy zvýšili o 36 percent. Aritmeticky je to 32 percent, ale keďže vždy zvyšujete už z vyššieho základu, tak je to 36 percent,“ povedala. „Neexistuje, že by priemerná mzda v národnom hospodárstve rástla týmto tempom,“ dodala v reakcii na štatistiky mimovládnej organizácie Slovenská komora učiteľov, podľa ktorej mal rast učiteľských platov v posledných rokoch iba kopírovať rast priemernej mzdy.
„Inštitút vzdelávacej politiky nám vypracoval analýzu, na časových radoch očistených o infláciu ukázali porovnanie za uplynulých osem rokov, od roku 2012 do roku 2020 bol nárast priemernej mzdy v národnom hospodárstve, očistený o infláciu, 28 percent. U učiteľov 62 percent, rozdiel je viac ako dvojnásobný. Teda žiadne kopírovanie vývoja priemernej mzdy, ale výrazný presah,“ uviedla ministerka. Doplnila, že od 1. septembra sa takmer o desať percent navyšujú platy začínajúcich pedagógov
„Všetkým stúpli platy o desať percent od 1. januára 2019, začínajúcim pedagógom stúpli platy od 1. septembra a potom opäť všetkým, vrátane začínajúcich pedagógov, stúpnu platy od 1. januára 2020 opäť o desať percent. Od 1. januára 2020 je plat začínajúceho pedagóga základnej alebo strednej školy v hrubom 1001 eur. A to je nástupný plat bez príplatkov, ktoré si dokážu získať,“ zhrnula ministerka. Zároveň dodala, že pedagógom ostala možnosť zvýšiť si príjem aj prostredníctvom kreditných príplatkov.
Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania
Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania považuje ministerka za jeden z najdôležitejších výsledkov rezortu pod jej vedením. „Bol prijatý na úrovni vlády ako desaťročný strategický rozvojový dokument, s konkrétnym akčným plánom, úlohami a rozpočtami. Dúfam, že sa aj v budúcnosti bude pokračovať v jeho realizácii. Rôzne vlády si to môžu upravovať podľa seba, ale minimálne majú plán, ktorý je narozpočtovaný, sú tam smerné čísla a budú vedieť, čo to spraví, ak to budú korigovať jedným alebo druhým smerom,“ povedala.
Rezort prijal aj množstvo novej legislatívy, napríklad nový zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch. „Ide tu o zlepšovanie prostredia, v ktorom pedagógovia pracujú. Zaviedli sme historicky po prvý krát ochranu pred prejavmi sociálno-patologického správania,“ vysvetľuje Lubyová.
„Učitelia sa v stále vyššej intenzite stávajú terčami takéhoto správania. Nie sú to iba vzťahy na pracovisku, kde môže dochádzať javom ako mobbing, staffing alebo bossing, ktoré sa dajú riešiť cez pracovnoprávne nástroje, ale aj iné javy, špecifické pre školstvo. Učitelia sú vystavení tlaku zo strany rodičov a verejnosti. Sú vystavovaní agresívnemu správaniu, aj zo strany žiakov,“ povedala.
Vzdelávanie a prax
Rezort sa pod jej vedením snažil viac prepojiť vzdelávanie s praxou.„Výrazne sme posilnili kariérové poradenstvo na školách. Aby už tu dostali žiaci a ich rodičia informácie, aké študijné trajektórie môže žiak zvoliť a ako sa potom uplatní v zamestnaní. Lebo keď tieto informácie nemajú, „odparkovávajú“ si deti na školy všeobecného typu, gymnáziá, a tým odďaľujú rozhodnutie,“ povedala. „V rámci národných projektov máme spoluprácu so zamestnávateľmi, kde sa robí kariérové poradentsvo aj na báze duálnych pointov a niektorých zamestnávateľských centier,“ uviedla Lubyová. „Máme zdvojnásobené číslo študentov v duálnom systéme,“ poznamenala ministerka.
Do budúcnosti bude podľa nej potrebné viac otvoriť trh s príležitosťami na celoživotné vzdelávanie, ktoré by malo viac pomáhať uplatniť sa v nových profesiách aj aktuálne nezamestnaným ľuďom. „Na Slovensku zaostávame za takmer všetkými krajinami Európskej únie v tom, koľko ľudí sa u nás v dospelom veku vzdeláva. Z vekovej skupiny 20 – 64 rokov, sa celoživotného vzdelávania u nás zúčastňujú 3-4 percentá ľudí. Cieľ pre Európu je 15 percent a priemer EÚ je okolo 11,“ upozornila.
Škôlky
O dva roky, v roku 2021, vstúpi na Slovensku do platnosti povinnosť všetkých detí absolvovať aspoň jeden rok materskej školy. „V zaškolenosti detí pred tým, ako nastúpia do základnej školy, veľmi zaostávame za priemerom Európskej únie. V štatistike, koľko detí od veku štyri roky po vek nástupu na základnú školu sa nachádza v materských školách, je priemer Európskej únie 97 percent, na Slovensku je to 78,“ povedala.
„Existuje množstvo vedeckých štúdií, ktoré preukazujú, že deti, ktoré absolvujú predprimárne vzdelávanie, idú do škôl lepšie pripravené. Je vyššia pravdepodobnosť, že absolvujú povinnú školskú dochádzku so získaním základného vzdelania, že bude nižšia kriminalita, lepšie zapojenie sa na pracovný trh. Všetky pravdepodobnosti lepšieho života sú vyššie,“ zdôraznila Lubyová.
Na to, aby mestá a obce kapacitne novú povinnosť zvládli bez toho, aby päťročné deti vytláčali z materských škôl tie mladšie, majú dva roky. Podľa ministerky je to reálne. „Do dvoch rokov by to táto kapacita mala zvládnuť, preto je aj v zákone dvojročný odklad účinnosti, do roku 2021. Ale na túto kapacitu nemá ministerstvo priamy vplyv, lebo materské a základné školy patria do pôsobnosti samospráv,“ upozornila.
Na dobudovanie kapacít je možné využiť eurofondy a k dispozícii je aj množstvo budov, ktoré v minulosti slúžili ako škôlky, ale medzičasom im samosprávy pridelili iný účel. „Od roku 1993 nám ubudlo 600 budov škôlok. Po roku 2003, kedy to dostali do rúk mestá a obce, ubudlo 250. Niektoré budovy predali, ale iné nie, používajú ich na iné účely. Je teda šanca ich oživiť,“ poznamenala Lubyová.
Akreditačná agentúra a šport
Významnou legislatívnou zmenou bolo zrušenie komisie, ktorá vysokým školám akreditovala jednotlivé študijné programy a jej nahradenie Slovenskou akreditačnou agentúrou. „Akreditačná komisia nebola vnímaná ako nezávislý orgán, bol to len poradný orgán ministra školstva. Nebolo to dobre vnímané ani zo strany verejnosti, ani Európskej komisie. Štandardy hodnotenia kvality vysokoškolského vzdelávania pritom hovoria o tom, že hodnotiaca komisia by mala byť profesijná a nezávislá. Novým zákonom sme preto zaviedli Slovenskú akreditačnú agentúru ako samostatnú právnickú osobu. A ona práve teraz vyrába štandardy hodnotenia vysokých škôl,“ povedala Lubyová.
Za dôležtiý výsledok práce rezortu považuje ministerka aj dofinancovanie športu. „Ešte nikdy nebolo také masívne financovanie športu a najmä športovej infraštruktúry. Zákon o fonde na podporu športu dofinancováva šport vo výške dvadsať miliónov ročne,“ uzavrela ministerka.
