Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 24. november 2024Meniny má Emília
< sekcia Publicistika

Ľudia sa s autizmom rodia. Očkovanie môže byť spúšťač, nie príčina

Psychologička a špeciálna pedagogička PhDr. Jiřina Kántorová z Autistického centra Andreas. Foto: Screenshot/TABLET.TV

Pozvanie do relácie ZDRAVIE tentokrát o autizme prijala psychologička a špeciálna pedagogička PhDr. Jiřina Kántorová z Autistického centra Andreas.

Bratislava 4. apríla (TABLET.TV) – V Európe žije približne päť miliónov ľudí s poruchami autistického spektra. Napriek tomu, že odborníci rozlišujú viac druhov autizmu, jedno majú spoločné: človek sa s touto diagnózou narodí.

Psychologička a špeciálna pedagogička PhDr. Jiřina Kántorová z Autistického centra Andreas vysvetľuje, že poruchy autistického spektra patria medzi pervazívne vývinové poruchy. „Prenikajú celou osobnosťou človeka, to znamená, že autistický jedinec sa už rodí s touto poruchou a z autistického dieťaťa sa stáva autistický dospelý.“

Ide o celoživotný stav a príznaky autizmu sú badateľné v období pred tretím rokom života. Podľa novších výskumov sa dokonca môžu u dieťaťa prejaviť už v prvých mesiacoch. „Deti v období batoliat sa menej usmievajú, rodičia to popisujú, že sú to náročné deti, ktoré neudržiavajú očný kontakt, dokonca sa bránia fyzickým objatiam,“ spresňuje PhDr. Kántorová. Poruchy autistického spektra sa podľa nej u detí predškolského veku môžu prejavovať aj netypickým spôsobom hrania sa a nedostatkom predstavivosti. „Nevedia sa hrať 'akože', nevedia zdieľať s rodičom alebo to zdieľanie je nejakým spôsobom oslabené.“

Očkovanie môže byť spúšťač, nie však príčina



Spúšťačom autizmu u detí môžu byť rôzne záťažové situácie, napríklad chrípka či iná choroba, hospitalizácia dieťaťa, odlúčenie od matky z iných dôvodov, ale napríklad aj očkovanie. Podľa odborníčky nejde o príčiny. „Sú to v podstate ako keby len spúšťače toho, čo už v tom organizme je. Keďže je to záťaž do organizmu a dieťatko môže mať imunologickú nedostatočnosť, tak vtedy si rodič všimne buď prvé oneskorovanie vo vývine alebo ako keby regres v tom vývine. Tam treba potom poskytnúť intervenciu a hlásiť to samozrejme detskému lekárovi,“ objasňuje PhDr. Kántorová.



Zároveň dodáva, že očkovanie sa u detí robí práve v takom veku, v ktorom sa zvyknú objavovať aj prvé prejavy porúch autistického spektra. Čo autizmus skutočne zapríčiňuje, je stále predmetom skúmania odborníkov.

Príznaky nemusia vždy vyústiť do autizmu, dôležité je ich podchytiť



V prípade, že rodič má podozrenie, že s jeho dieťaťom nie je niečo v poriadku, treba navštíviť poradenské centrá alebo jednoducho detského lekára, ktorý v prípade potreby nasmeruje rodiča na odborníka.

Príznaky nemusia vždy predstavovať poruchy autistického spektra. Ich príčinou môže byť v konečnom dôsledku niečo iné. Je preto veľmi dôležité sledovať, ako sa rozvinú a akým spôsobom bude pôsobiť včasná intervencia na dieťa. „Ak sme si ako odborníci nie istí, že či ten vývin sa uberá presne týmto smerom, do autistického spektra, sledujeme toto dieťatko v čase na terapiách a následne pri rediagnostike zvažujeme a určujeme diagnózu,“ vysvetľuje PhDr. Kántorová z autistického centra.

Ľudia s autizmom sú výnimoční a inteligentní



Ľudia s poruchami autistického spektra častokrát sústreďujú svoju pozornosť na určitú záujmovú oblasť, v ktorej sa stávajú priam odborníkmi. „V tej oblasti sú veľmi dobrí a tým pádom sú veľmi použiteľní v živote pre trebárs odborné alebo vedecko-výskumné pracoviská,“ hovorí špeciálna pedagogička. Často sú to vysoko inteligentní ľudia. Problémy im spôsobuje aplikovanie svojich schopností v reálnom živote a v spoločnosti.

Fungovanie medzi inými ľuďmi sťažuje osobám s autizmom narušená sociálna interakcia, teda nadväzovanie vzťahov. „Nevedia si domyslieť, čo tá druhá osoba, s ktorou komunikujú, ako cíti, čo si myslí. Čiže bývajú tam ako keby oslabené vyššie emócie, city. Potrebujú lepší pohľad do tej situácie, potrebujú nejakého človeka, ktorý im tieto veci pretransformuje a pomôže im tie vzorce správania uchopiť. Tým, že majú dobrý intelekt, dokážu sa tieto vzorce správania naučiť a používať ich potom v bežnom živote,“ uzatvára PhDr. Jiřina Kántorová.