Rozhovor P. Demeša s riaditeľom Adapt Institute Matejom Kandríkom.
Autor Pavol Demeš
O prílete prvých dvoch stíhačiek F-16na Slovensko, ale aj o slovensko-amerických vzťahoch sa rozprával Pavol Demeš s riaditeľom Adapt Institute Matejom Kandríkom.
Ako hodnotíte prílet prvých dvoch amerických stíhačiek F-16 na Slovensko ?
-Zbavili sme sa starej Škody 120 a presadli sme do novej Škody Superb. To je hrubá laická analógia, ako sa dívať na nové stíhačky pre naše vzdušné sily. Je to veľký skok vpred. Pripomeniem, že celá vec mešká kvôli pandémii COVID-19, ktorá „vypla“ produkčné linky a veľmi negatívne zasiahla dodávateľské reťazce.-
Čo táto udalosť znamená pre našu bezpečnosť a zahranično-bezpečnostnú situáciu?
-Každú novú spôsobilosť, každé posilnenie obranyschopnosti Slovenska treba pochváliť. Je to určite pozitívny posun. Súčasne, ak chceme byť úprimní, treba povedať, že sme mohli byť ďalej. Nedotiahnutá infraštruktúra a pripravenosť letísk samozrejme odloží moment, kedy budeme schopní z novej techniky vytiahnuť maximum potenciálu. Dokiaľ sa tak nestane, budú F-16 fungovať v obmedzenom režime.-
Ako to ovplyvní slovensko-americké vzťahy, ktoré sú poznačené nejednoznačnosťou a občas aj proti-americkou rétorikou?
-Aj v politike platí, že reči sa rozprávajú a chlieb sa je. Ak by mali kroky či rétorika vlády seriózne poškodiť slovensko-americké vzťahy, niet najmenších pochýb, ktorá strana bude ťahať za kratší koniec.
Oddeľme na moment politickú a nazvime to „pracovne-technickú“ rovinu vzťahov. Stíhačky by nám mali slúžiť ďalšie dve až tri dekády. V tomto období budú samozrejme potrebovať kompletnú servisnú podporu, možné modernizačné balíčky, prípravu a výcvik pilotov, pozemného personálu atď. V každej jednej oblasti sa bez spolupráce s americkou stranou ďaleko nedostaneme a výrazne by to obmedzilo nasaditeľnosť a operačný potenciál tých lietadiel. Vlastne by sa opakovala situácia s MiG-29. Takú komplexnú techniku proste nejde dobre prevádzkovať bez podpory výrobcu.-
Široko medializovaná slávnosť na letisku v Kuchyni za účasti najvyšších predstaviteľov štátu sa udiala bezprostredne po samite NATO vo Washingtone, počas ktorého sme si pripomenuli 75. výročie založenia Aliancie. I vy ste mali možnosť byť na veľkom verejnom NATO fóre, ktoré sa vo Washingtone konalo. Ako ste sa tam dostali a aká bola vaša rola?
-Bol som pozvaný ako spoluzakladateľ a riaditeľ Adapt Institute, ktorý už druhý rok bol inštitucionálnym partnerom NATO Public Forum. Z každej členskej krajiny figuroval na konferencii jeden partner a za Slovensko to bol práve náš inštitút. Bola to veľká česť, radosť i ocenenie našej dlhodobej spolupráce v oblasti verejnej diplomacie s NATO.-
Posilnia podľa vás stíhačky F-16 a výsledky Samitu NATO dôveru Slovákov k Severoatlantickej aliancii a k Západu?
-Ako izolované udalosti tú váhu nemajú. Mohli by ju získať ako súčasť dlhodobého, jasného postoja komunikovaného tou časťou politických elít, ktoré dnes vládnu. Ten však neexistuje a na jeho mieste je akási snaha o orientovanie na všetky štyri svetové strany. Kam nás to privedie, uvidíme - súďme stromy po ovocí. Platí však stará poučka, že reputácia a dobré meno sú len jedno a škody v zahraničnej politike sa naprávajú dvakrát ťažšie ako v domácej politike.-
Ako hodnotíte prílet prvých dvoch amerických stíhačiek F-16 na Slovensko ?
-Zbavili sme sa starej Škody 120 a presadli sme do novej Škody Superb. To je hrubá laická analógia, ako sa dívať na nové stíhačky pre naše vzdušné sily. Je to veľký skok vpred. Pripomeniem, že celá vec mešká kvôli pandémii COVID-19, ktorá „vypla“ produkčné linky a veľmi negatívne zasiahla dodávateľské reťazce.-
Čo táto udalosť znamená pre našu bezpečnosť a zahranično-bezpečnostnú situáciu?
-Každú novú spôsobilosť, každé posilnenie obranyschopnosti Slovenska treba pochváliť. Je to určite pozitívny posun. Súčasne, ak chceme byť úprimní, treba povedať, že sme mohli byť ďalej. Nedotiahnutá infraštruktúra a pripravenosť letísk samozrejme odloží moment, kedy budeme schopní z novej techniky vytiahnuť maximum potenciálu. Dokiaľ sa tak nestane, budú F-16 fungovať v obmedzenom režime.-
Ako to ovplyvní slovensko-americké vzťahy, ktoré sú poznačené nejednoznačnosťou a občas aj proti-americkou rétorikou?
-Aj v politike platí, že reči sa rozprávajú a chlieb sa je. Ak by mali kroky či rétorika vlády seriózne poškodiť slovensko-americké vzťahy, niet najmenších pochýb, ktorá strana bude ťahať za kratší koniec.
Oddeľme na moment politickú a nazvime to „pracovne-technickú“ rovinu vzťahov. Stíhačky by nám mali slúžiť ďalšie dve až tri dekády. V tomto období budú samozrejme potrebovať kompletnú servisnú podporu, možné modernizačné balíčky, prípravu a výcvik pilotov, pozemného personálu atď. V každej jednej oblasti sa bez spolupráce s americkou stranou ďaleko nedostaneme a výrazne by to obmedzilo nasaditeľnosť a operačný potenciál tých lietadiel. Vlastne by sa opakovala situácia s MiG-29. Takú komplexnú techniku proste nejde dobre prevádzkovať bez podpory výrobcu.-
Široko medializovaná slávnosť na letisku v Kuchyni za účasti najvyšších predstaviteľov štátu sa udiala bezprostredne po samite NATO vo Washingtone, počas ktorého sme si pripomenuli 75. výročie založenia Aliancie. I vy ste mali možnosť byť na veľkom verejnom NATO fóre, ktoré sa vo Washingtone konalo. Ako ste sa tam dostali a aká bola vaša rola?
-Bol som pozvaný ako spoluzakladateľ a riaditeľ Adapt Institute, ktorý už druhý rok bol inštitucionálnym partnerom NATO Public Forum. Z každej členskej krajiny figuroval na konferencii jeden partner a za Slovensko to bol práve náš inštitút. Bola to veľká česť, radosť i ocenenie našej dlhodobej spolupráce v oblasti verejnej diplomacie s NATO.-
Posilnia podľa vás stíhačky F-16 a výsledky Samitu NATO dôveru Slovákov k Severoatlantickej aliancii a k Západu?
-Ako izolované udalosti tú váhu nemajú. Mohli by ju získať ako súčasť dlhodobého, jasného postoja komunikovaného tou časťou politických elít, ktoré dnes vládnu. Ten však neexistuje a na jeho mieste je akási snaha o orientovanie na všetky štyri svetové strany. Kam nás to privedie, uvidíme - súďme stromy po ovocí. Platí však stará poučka, že reputácia a dobré meno sú len jedno a škody v zahraničnej politike sa naprávajú dvakrát ťažšie ako v domácej politike.-