Keď sa pred rokom konali parlamentné voľby, asi by len málokto hádal, v akej realite sa bude nachádzať Slovensko po ďalších dvanástich mesiacoch: že témou číslo jeden bude pandémia COVID-u, obete na Slovensku sa budú rátať na tisíce a premiér, hoci nebude nominantom Smeru ani SNS ba ani ĽSNS, rozčerí hladinu náhlym nápadom doviezť z Ruska síce neregistrované, ale spásonosné vakcíny Sputnik V.

Áno, na jednej strane platí logika, že každá vakcína a každý zaočkovaný človek sa ráta – najmä ak očkovanie predstavuje najlepšiu možnosť ako zastaviť šírenie vírusu, na ktorý už nezaberajú žiadne opatrenia, navyše dodržiavané tak nedbalo ako rúška nosené hlboko pod nosom.

Na druhej strane, ako zaznelo vari stokrát, vakcína nie je certifikovaná v európskom prostredí. (naozaj budú zodpovednosť za jej použitie niesť lekári, ktorí ju ľuďom budú pichať?).

To je jej najväčší problém – a platilo by to aj keby nebola ruská, ale hoci americká, alebo ju vyvinuli „soudruzi z NDR“. Dúfajme len, že nikde nespravili chybu.

Mimochodom pozitívny článok v britskom časopise v porovnaní s obsiahlymi dokumentáciami farmaceutických výrobkov nie je bohvieaký dôkazový materiál... Z krajín Európskej únie po Sputniku siahlo len Maďarsko, a tak nám neostáva iné, len veriť, že ak sa tam nič dramatické neudialo, nestane sa ani u nás. No prosím, nebudeme byrokrati.

Noční vlci a Sputnik

Potom sú tu však ešte politické dôsledky, a tu už hrá rolu, že prípravok pochádza z Ruska. Z toho Ruska, ktoré začalo pred siedmimi rokmi prekresľovať v Európe hranice, vedie hybridnú vojnu voči štátom EÚ a voči jeho predstaviteľom platia sankcie. Krajina, ktorá k nám posiela Nočných vlkov, nám teraz predáva vakcíny.

Nechajme bokom tému – ktorá by si vyžadovala dlhšie skúmanie – a to preukázateľnú ruskú podporu dezinformačným či propagandistickým webom, (aj radikálnym politickým silám), ktoré mimochodom mútia vodu aj v pri téme koronavírusu, ohlupujú ľudí pavedeckými tvrdeniami, a tak sa celkovo doteraz podpisujú aj na schopnosti slovenskej (i českej) spoločnosti účinne sa pandémii brániť.

Spomeňme si len na bezrúškové demonštrácie a premorovanie ich účastníkov pod dohľadom Mazureka, Marčeka a ďalších lídrov popierania COVID-u. Z tohto pohľadu úloha Ruska určite nie je pozitívna, čo však vrhá tieň aj na pomoc z tejto svetovej strany.

Nehovoriac o tom, že ide o negatívny signál smerom k Európskej únii – nie preto, že by sme ju museli poslúchať, ale po prvé preto, že Únia má spoločný a účinný mechanizmus na obstarávanie vakcín – momentálne všetky štáty trpia ich nedostatkom, verme, že prechodným. Slovensko si teda urobilo nesolidárnu „sólojazdu“ na východ.

A po druhé preto, že EÚ je dlhodobom terčom ruského (ale aj čínskeho, ako pripomína expremiér Dzurinda) rozkladného pôsobenia, zoči-voči ktorému sa viac či menej úspešne pokúša vytvoriť nejakú spoločnú zahraničnopolitickú líniu. Slovensko sa tejto pozícii spreneverilo. Odcitujme priamo Mikuláša Dzurindu: „Podkopávať to, čo funguje, prispievať k deštrukčným zámerom Číny alebo Kremľa, je konanie, ktoré ohrozuje budúcnosť EÚ, ale aj Slovenska. Neviem, či si to pán Matovič uvedomuje, ale svojím počínaním výrazne podrazil Európsku komisiu. Dalo by sa povedať – vyslovil jej nedôveru. Rovnako, ako to urobil maďarský predseda vlády Viktor Orbán.“

Slovensko pomáha Rusku

Práve preto má so Sputnikom problém nielen kaviareň, ako sa usiluje presviedčať Matovič (a vo vzácnej zhode aj Fico), ale protestoval aj šéf diplomacie Korčok a ďalší ľudia tvoriaci našu zahraničnú politiku.

Nie je vôbec šťastný precedens zo záveru pôsobenia Ficovej či Pellegriniho vlády, keď sa tu prijímali politické rozhodnutia (odmietnutie Istanbulského dohovoru, globálneho paktu OSN o migrácii) bez ohľadu na postoje vtedajšieho ministra zahraničných vecí Lajčáka.

A tak lietadlá letia a ruské médiá nadšene informujú o tom, ako Rusko pomohlo ďalšej krajine, ktorú Únia nechala „v štichu“. Až sa človeku zdá, že možno Slovensko pomohlo v tejto chvíli Rusku viac, než Rusko Slovensku.

Ale minca má aj druhú stranu a tou je fakt, že prepálená kritika premiéra Matoviča z posledných mesiacov celkom otupila zmysluplnú diskusiu – v premiérovi, pri jeho mentálnom nastavení, len vzrástla chuť robiť všetkým natruc, obviňovať ich a označovať za neprajníkov. A kritika Matoviča, tento raz oprávnená, zaniká v mori neoprávnenej alebo nadsadenej.

A potom, treba si položiť otázku, či – keby tak neurobil Matovič rezistentný voči negatívnym reakciám na svoju osobu – nestali by sa tu hovorcami Sputnika iní lídri opozičného spektra ako povedzme zabudnutý Danko čakajúci na svoj návrat. Žiaľ, aj takáto cynická je politika.

Chýbajúca imunita

Ak sa vrátime k spomienke spred roka – je varovným signálom, že pred voľbami i počas nich bol koronavírus klopkajúci na dvere našej imunity tak obchádzanou a marginálnou témou.

Pellegrini ešte krátko pred voľbami stavil na strach z migrantov a využil vtedajší nepokoj na grécko-tureckej hranici na to, aby strašil voličov.

Ukazuje sa, že naša spoločnosť a jej politické elity nedokážu odhadnúť a vyhodnotiť reálne hroziace riziká. A tých bude v 21. storočí ešte dosť. A druhé ponaučenie, ruské (čínske) pôsobenie je pretrvávajúcim silovým vektorom, ktorý je pripravený kedykoľvek zasiahnuť značnú časť slovenskej politickej scény.

Alebo ho takisto môžeme porovnať k vírusu, voči ktorému Slovensku chýba odolnosť. Skrátka, Sputnik je vždy pripravený, zato Slovensko je chronicky nepripravené – dnešné smrteľné zvady na politickej scéne to len dokazujú. Sú to smutné zistenia rok po voľbách.