Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pozrite si ďalšie vydanie nášho mesačníka s osobnosťami domácej i svetovej diplomacie.
Autor Tablet.TV
Bratislava 1.apríl (TABLET.TV) - Zahraničnopolitický analytik a komentátor Pavol Demeš sa v štúdiu zhovára s Miroslavom Lajčákom, ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Hlavnými témami rozhovoru sú: stav Európskej únie po Rímskom summite a kľúčové priority slovenskej zahraničnej politiky.
Stretnutie vedúcich predstaviteľov 27 členských štátov EÚ a Európskej rady, Európskeho parlamentu a Európskej komisie sa uskutočnilo 25. mája v Ríme. Podľa ministra Lajčáka bol Rímsky summit vyvrcholením aktivít európskej diplomacie v období od Bratislavského summitu 16. septembra 2016. Na ňom sa európski lídri dohodli na tzv. Bratislavskom pláne, ktorý obsahoval konkrétne úlohy (migrácia a vonkajšie hranice, vnútorná a vonkajšia bezpečnosť, hospodársky a sociálny rozvoj, mládež).
29. marca britská premiérka Theresa Mayová diplomatickou cestou poslala list prezidentovi Európskej rady Donaldovi Tuskovi, ktorým oznámila, že jej krajina si želá aktivovať článok 50 Lisabonskej zmluvy o vystúpení z Európskej únie. Na otázku, ako by sa Veľká Británia a EÚ mohli poučiť z rozdelenia Československa, Lajčák odpovedal: "Od rozdelenia Československa som celé tie roky odmietal dávať rady, ... ale toto je výnimka. Je tu niečo, v čom sa môže Európska únia a Veľká Británia z rozdelenia Československa poučiť, a to je presne tá atmosféra, to znamená myslenie na budúcnosť a zodpovednosť voči našim občanom."
Minister Miroslav Lajčák bol minulý týždeň na návšteve Spojených štátov amerických. Prezident USA Donald Trump a jeho administratíva naznačili, že budú mať iný vzťah k EÚ, ako malo niekoľko predchádzajúcich amdinistratív. "Minimálne od konca Druhej svetovej vojny to je zásadne nová situácia," podotkol Lajčák a pokračoval: "To však neznamená, že je to negatívna situácia. Nemení sa spoločné nastavenie, to znamená viera v tie isté hodnoty a nemení sa ani význam transatlantického partnerstva."
V ďalšej časti rozhovoru sa Miroslav Lajčák a Pavol Demeš dotkli témy západného Balkánu a krajín východného partnerstva. Venovali sa aj aktuálnej búrlivej situácii v Bielorusku z pohľadu Európskej únie.
Ako sa brániť voči ruskej propagande, ktorá je namierená proti EÚ? "Vždy, keď mám riešiť nejaký problém, začínam od seba a položím si otázku, čo som ja urobil zle," odpovedal minister Lajčák: "Ak ľudia veria alternatívnym zdrojom, tak asi prvá otázka je, prečo neveria tým našim? Čiže prvá vec je, že my musíme byť kredibilní a dôveryhodní. Potom je podľa mňa dôležité ukázať prstom na tých, ktorí majú oblečený iný dres, hoci sa tvária, že sú v našom mančafte."
Záver diskusie bol venovaný otázke členstva Slovenska v jadre Európskej únie. Na otázku, čo to znamená "ostať v jadre EÚ", Lajčák odpovedal slovami svojho priateľa, bývalého poľského ministra zahraničných vecí Radka Sikorskeho: "Ak nie ste za stolom, môžte si byť istí, že ste na jedálnom lístku."
Stretnutie vedúcich predstaviteľov 27 členských štátov EÚ a Európskej rady, Európskeho parlamentu a Európskej komisie sa uskutočnilo 25. mája v Ríme. Podľa ministra Lajčáka bol Rímsky summit vyvrcholením aktivít európskej diplomacie v období od Bratislavského summitu 16. septembra 2016. Na ňom sa európski lídri dohodli na tzv. Bratislavskom pláne, ktorý obsahoval konkrétne úlohy (migrácia a vonkajšie hranice, vnútorná a vonkajšia bezpečnosť, hospodársky a sociálny rozvoj, mládež).
29. marca britská premiérka Theresa Mayová diplomatickou cestou poslala list prezidentovi Európskej rady Donaldovi Tuskovi, ktorým oznámila, že jej krajina si želá aktivovať článok 50 Lisabonskej zmluvy o vystúpení z Európskej únie. Na otázku, ako by sa Veľká Británia a EÚ mohli poučiť z rozdelenia Československa, Lajčák odpovedal: "Od rozdelenia Československa som celé tie roky odmietal dávať rady, ... ale toto je výnimka. Je tu niečo, v čom sa môže Európska únia a Veľká Británia z rozdelenia Československa poučiť, a to je presne tá atmosféra, to znamená myslenie na budúcnosť a zodpovednosť voči našim občanom."
Minister Miroslav Lajčák bol minulý týždeň na návšteve Spojených štátov amerických. Prezident USA Donald Trump a jeho administratíva naznačili, že budú mať iný vzťah k EÚ, ako malo niekoľko predchádzajúcich amdinistratív. "Minimálne od konca Druhej svetovej vojny to je zásadne nová situácia," podotkol Lajčák a pokračoval: "To však neznamená, že je to negatívna situácia. Nemení sa spoločné nastavenie, to znamená viera v tie isté hodnoty a nemení sa ani význam transatlantického partnerstva."
V ďalšej časti rozhovoru sa Miroslav Lajčák a Pavol Demeš dotkli témy západného Balkánu a krajín východného partnerstva. Venovali sa aj aktuálnej búrlivej situácii v Bielorusku z pohľadu Európskej únie.
Ako sa brániť voči ruskej propagande, ktorá je namierená proti EÚ? "Vždy, keď mám riešiť nejaký problém, začínam od seba a položím si otázku, čo som ja urobil zle," odpovedal minister Lajčák: "Ak ľudia veria alternatívnym zdrojom, tak asi prvá otázka je, prečo neveria tým našim? Čiže prvá vec je, že my musíme byť kredibilní a dôveryhodní. Potom je podľa mňa dôležité ukázať prstom na tých, ktorí majú oblečený iný dres, hoci sa tvária, že sú v našom mančafte."
Záver diskusie bol venovaný otázke členstva Slovenska v jadre Európskej únie. Na otázku, čo to znamená "ostať v jadre EÚ", Lajčák odpovedal slovami svojho priateľa, bývalého poľského ministra zahraničných vecí Radka Sikorskeho: "Ak nie ste za stolom, môžte si byť istí, že ste na jedálnom lístku."
