Bratislava 24. januára (Teraz.sk) - Rovnako ako niekto prijíma komplimenty s vďakou a inému je skôr trápne počúvať pochvaly na svoju adresu, je individuálna aj hranica medzi pochvalou a obťažovaním u rôznych ľudí. Uviedol to v rozhovore pre Teraz.sk psychológ Marek Madro.

Ako spoznáme, že nám niekto dáva falošné komplimenty?
Ako psychológovia rozlišujeme kompliment a ocenenie. Za kompliment považujeme pochvalu, ktorej účelom môže byť napr. na iného zapôsobiť. Jeho cieľom môže byť skôr získať benefit pre seba, ako potešiť iného. Napr. zapôsobiť na ženu, s ktorou by sme chceli mať bližší vzťah. Na druhej strane môže byť vedľajším efektom aj to, že sa „pochválená“ poteší.

Konkrétny prejav?
Za falošný kompliment by sa dal považovať prípad, kedy oceňujeme na druhom človeku niečo, čo očividne nie je pravda, ocenenie je príliš všeobecné alebo z komplimentu cítiť dvojzmysel či nebodaj iróniu. Treba však v tomto prípade myslieť aj na to, že niekto môže kompliment považovať za falošný, aj napriek tomu, že bol myslený úprimne. Predstavte si napríklad situáciu, že svoju priateľku pochválite ako dobre vyzerá v tých šatách, ona sa na Vás udivene pozrie a odpovie Vám, že tie šaty kúpila vo výpredaji a rok stáli v skrini. Ak niekto pokladá skutočný kompliment za falošný, môže sa tak diať napríklad preto, že je možno až prehnane skromný, podceňuje sa a podobne.

A čo napríklad ocenenia?
Ak chcete dať kompliment napr. psychológovi, je užitočnejšie vymeniť ho za ocenenie. Na inom oceňujeme to, čo je viditeľné, objektívne, napr. niečo, čo sa týka vzhľadu alebo správania. Ideálne je, ak oceňujeme to, čo sa nám na inom „páči“ a podobne to aj vyslovíme. Ak ocenenie myslíme úprimne a chceme na inom to, čo sa nám páči, skutočne vyzdvihnúť, zvyčajne býva prijaté ako autentický kompliment.

Čo prichádza skôr, výraz tváre, gesto, slová?
Je všeobecne známe, že ak nám skrsne myšlienka, dokonca ešte predtým, ako si to uvedomíme a hľadáme tie správne slová, naše telo sa pripravuje na to, že ju verbalizuje, vysloví. A o tom svedčia zmeny aj v mimike, gestike, ktoré sú u niekoho zreteľnejšia menej, u niekoho viac. Fyziologicky by sme ich však namerali u každého.

Robí pri tom človek iné gestá ako pri úprimných komplimentoch? Mení napr. mimiku tváre?
U každého sa gestá môžu líšiť. U niekoho si môžeme napríklad všimnúť, že sa nám dotyčný nedíva do očí, uhýba nášmu pohľadu alebo robí podvedomé gestá ako je dotýkanie sa oblasti tváre. Toto gesto si môžeme všimnúť napríklad u malých detí, ktoré keď zaklamú, tak si často zakryjú ústa. Síce si dospelí už pri klamstve ústa nezakrývajú, no tento podvedomý pohyb nám často ostane.

Hraničia komplimenty s klamstvom?
Komplimenty môžu hraničiť s klamstvom. No ak sa tak deje, tak je to vedomé zo strany toho, kto ten kompliment dáva. Môže ísť aj o kompliment so sarkastickým či ironickým podtónom. Alebo sú to komplimenty, kde dotyčný kompliment vyslovil len z toho dôvodu, aby dosiahol vlastný benefit.

Kde je tá hranica, kedy už v ich prípade prechádza dotyčný do obťažovania?
U každého je iná. Rovnako ako niekto prijíma komplimenty s vďakou a inému je skôr trápne počúvať pochvaly na svoju adresu, je individuálna aj hranica medzi pochvalou a obťažovaním u rôznych ľudí. Niektorí ľudia sa z početných komplimentov, či už sú úprimné alebo nie, tešia, iných obťažujú. Vo všeobecnosti však väčšinu ľudí obťažujú komplimenty, ktoré sú na hraniciach, či dokonca v rozpore so slušným správaním či prekračujú intímne hranice konkrétneho človeka. Obťažovať môžu aj vtedy, ak nám ich dáva človek, s ktorým vzťah vnímame inak, ako ho vníma on. Napr. ak my s ním máme oficiálny vzťah a nechceme ho posúvať do inej roviny, avšak jeho úmysly sú iné. V podstate, každý kompliment, ktorý je tomu druhému nepríjemný, môže byť považovaný za obťažovanie.

Kedy je nevhodné ich používať?
Dávanie komplimentov súvisí vo veľkej miere aj s citlivosťou a všímavosťou človeka voči iným. Ak chceme, aby malo naše ocenenie či kompliment efekt, je vhodné ho používať skutočne vo chvíli, kedy si uvedomíme, že „tak toto sa mi na tom človeku páči!“ a chcem mu to povedať, nie po uvážení a vyhodnotení situácie, v ktorej sa to hodí alebo nehodí. Použitie komplimentu môže byť však považované za nevhodné, napríklad pri oficiálnych, pracovných či obchodných vzťahoch. V týchto prípadoch sa skôr odporúča využiť ocenenie.

Ako tieto prejavy sympatií a ocenenia prijímať?
Ak cítime, že daný kompliment nebol úprimný či my vidíme situáciu inak ako človek, ktorý nás pochválil, nevyvracajme mu jeho presvedčenie, ale iba jednoducho poďakujme. Komplimenty sú v podstate pochvaly. Človek, ktorý nám kompliment dáva nás chce potešiť, či skutočne na nás niečo oceniť. Nebuďme prehnane skromní, ale užime si ten pocit, že si niekto na nás všimol to, čo nám ide, v čom vynikáme, či aj to, čo nám pristane.