Svit 28. októbra (TASR) – Cieľom kandidáta na post predsedu Prešovského samosprávneho kraja (PSK) Miroslava Škvareka zo Slovenskej národnej strany je vytvoriť zmysluplnú víziu kraja aspoň na desať rokov. V rozhovore pre TASR povedal, že tá bude vyplývať zo skutočných potrieb občanov a previazaná so štátom. Ďalšou z priorít súčasného primátora Svitu je stredné školstvo zamerané na uplatnenie žiakov v rámci potrieb trhu práce v PSK a tiež cestná infraštruktúra naprieč krajom a R4.

Ktoré problémy v oblasti dopravy v Prešovskom kraji považujete za najpálčivejšie a ako si predstavujete ich riešenie?

Za kľúčový moment považujem urýchlené riešenie R4 a dopravné kolapsy v Prešove a väčších mestách kraja. Čo sa týka R4, je nutné riešiť v súčinnosti so štátom vyváženosť medzi R4 a R2. Toto je politické rozhodnutie, a teda treba vyvíjať tlak na politikov, ktorí vedú tento štát. Zároveň je nutné každoročne alokovať dostatočný objem zdrojov na opravy a udržiavanie cestnej infraštruktúry, ktorá je v majetku Vyššieho územného celku (VÚC) Prešov.

Prešovský kraj dlhodobo trápi rómska problematika, kde tu vidíte medzery a ako by ich kraj mohol riešiť? Ako si predstavujete prácu s Rómami?

Rómovia sú všeobecne považovaní za veľký problém, toto nie je niečo, čo vzniklo v súčasnej dobe, toto je dedičstvo a neochota politickej garnitúry sa tomuto problému seriózne venovať už od vzniku samostatného štátu. Zastávam názor, že nám tu vznikla generácia, ktorá nemá pracovné návyky a nie je vedená k zodpovednosti za svoj život. Určite by som využil odborníkov v danej oblasti, pretože nie som odborník na rómsku problematiku a jej riešenie nie je v hlavných kompetenciách VÚC.

Je však nevyhnutné pracovať na základných hygienických návykoch Rómov, považujem to za významný preventívny prvok pre ozdravenie prostredia tejto časti populácie. Treba ich viesť k zodpovednému rodinnému životu, vzdelávať ich mladú generáciu, zabezpečiť im zamestnanie na úrovni ich možností a riešiť čistotu ich obydlí. Ale určite by to malo prebiehať v spolupráci s nimi.

Možno tu vidím paralelu, ktorou vstúpili v 30. rokoch minulého storočia do života mnohým, vtedy mladým ľuďom Tomáš a Ján Antonín Baťa. Ich sociálny aspekt podnikania bol postavený na zvýšení sebauvedomenia zamestnancov, ich vzdelávaní nielen pre pracovné zručnosti, ale aj pre bežný osobný a rodinný život. V súčasnosti si spoločnosť vymýšľa stratégie pre problematiku marginalizovaných skupín, pričom riešenia sú dávno vymyslené a overené v bežnom živote. Je naozaj nutné, aby VÚC silne kooperovala so štátom, mestami, obcami a špecializovanými inštitúciami. Ak sa však Rómovia sami nezapoja do transformácie svojho života, vidím riešenie tejto problematiky v nedohľadne.

Z pohľadu turizmu má Prešovský kraj čo ponúknuť, sú tu však isté rezervy, napr. v oblasti infraštruktúry. Aké sú vaše odporúčania?

Z pohľadu turizmu je Prešovský kraj veľmi zaujímavý a má nespočetné množstvo prírodných, ale aj kultúrno-historických zaujímavých lokalít, ktoré stoja za návštevu. Chýba slušná cestná infraštruktúra a dobudovanie marketingu na úrovni štátu, kraja a samospráv. Je potrebné spracovať republikovú doktrínu, ktorá bude promovať silné stránky v tejto oblasti. Otázky viazané na prepojenia sú potom už len samozrejmým výstupom tejto stratégie. Tu by mal štát významnejšie pomáhať, pretože tie štáty, ktoré si uvedomili silu turizmu a výnosov z toho plynúcich, sú dnes tými, ktoré určujú trendy v danej oblasti. Ale na začiatku je potreba väčších investícií a pomoci pri tvorbe týchto aktivít.

O odborné školy je čoraz nižší záujem, ako by ste túto formu vzdelávania spropagovali?

Prešovský kraj má vyše 80 stredných škôl. Dnes sa naskytá otázka, či je to veľa, alebo málo. Musíme si uvedomiť, aký je demografický vývoj – pôrodnosť sa rapídne znížila, nie je toľko žiakov naprieč krajom. Podstatná časť týchto škôl je zameraná na všeobecné vzdelanie. Žiaľ, vytratil sa postupne záujem o povolania, kde je nutná manuálna zručnosť spojená a odbornosťou, tak ako v minulosti fungovalo učňovské školstvo. Je nevyhnutné vrátiť sa k tejto forme vzdelávania a opätovne začať vzdelávať odborníkov pre robotnícke povolania a remeslá.

Je nutné vytvoriť podmienky na pružnejšie zmeny študijných odborov a plánov, nakoľko práve trh práce a jeho podmienky sú dnes veľmi dynamicky meniace sa, čo v konečnej forme vytvára zo škôl inštitúcie, ktoré chytajú mačku za chvost, a kým stačia na zmeny trhu práce reagovať, už je to neskoro. Tu vidím spoluprácu nielen s podnikateľským prostredím, ale aj s ministerstvom školstva. Osobne som presvedčený, že stredné školstvo malo zostať pod zriaďovateľskou pôsobnosťou štátu.

Ako by ste si predstavovali prácu s dlhodobo nezamestnanými, resp. s nezamestnateľnými obyvateľmi regiónov?

Nezamestnaní sú zväčša ľudia bez vzdelania a kvalifikácie. Tu v minulosti nastala významná chyba, kedy sa štát postaral o likvidáciu nášho poľnohospodárstva, ktoré bolo orientované práve na zamestnávanie týchto skupín ľudí. Spoločenské zmeny priniesli to, že lepší variant v danú chvíľu pre štát bol týchto ľudí z poľnohospodárstva poprepúšťať a nechať ako nezamestnaných na sociálnych dávkach, ako zachovať pracovné miesta so mzdovou dotáciou. Môj názor je, že lepšie by bolo dotovať pracovné miesta v prvovýrobe a ľudia by mali aspoň bazálne pracovné návyky, ako vychovať pomaly už dve generácie ľudí bez vzťahu k povinnosti postarať sa o svoju existenciu a byť pre spoločnosť ako celok aspoň malým prínosom.

Ako by ste do kraja pritiahli nových investorov a v akých oblastiach?

Dobudovaním cestnej infraštruktúry – platí, že kde sú cesty, vzniká aj väčší predpoklad pre záujem o danú oblasť. Prešovský kraj tým, že nie je tak priemyselne vybudovaný, má predpoklad stať sa liečebňou pre celé Slovensko. Ľudia potrebujú prírodu a v našom kraji je najmenej zdevastovaná civilizačnými faktormi. Kúpeľníctvo naprieč krajom môže ponúkať významné možnosti rekreácie a rehabilitácie. Prichádzame do doby, kedy majú ľudia viac voľného času, ktorý chcú tráviť aktívnejšie. Vnímam to hlavne u strednej a mladšej generácie. Takže v týchto oblastiach je významný potenciál pre investorov v kraji. Jeden turista naviaže na svoju návštevu 3,5 pracovného miesta. Možno sa to zdá nelogické, ale štatistiky to dokazujú. Určite by som inicioval vytvorenie silného poradného orgánu župana pre investície a v spolupráci so SARIO pripravil semináre pre informovanosť potenciálnych investorov v našom kraji.

Je podľa vás poskytovanie sociálnej starostlivosti v kraji na dobrej úrovni? Kde vidíte rezervy?

Klient s právoplatným rozhodnutím by mal dostať do ruky pomyselnú peňaženku s mesačným príspevkom a vybrať si zo zoznamu zariadenie, kde by chcel byť umiestnený. Predstavujem si otvorenie poradenského centra pomoci pre tých, ktorí riešia ťažkú životnú sociálnu situáciu a hľadajú východiská. Dôležitá bude aktívna komunikácia centra so všetkými poskytovateľmi sociálnej starostlivosti v pôsobnosti PSK, či ide o verejných, alebo neverejných poskytovateľov. Chcel by som priniesť aktívnu pomoc aj smerom k všetkým poskytovateľom sociálnej starostlivosti, či už v pomoci výkladu zákona, riešenia prevádzkových problémov, alebo problémov, ktoré vyvstanú z každodennej práce.

Podľa môjho názoru je nevyhnutné vytvorenie finančnej rezervy na havarijné a nepredvídateľné situácie pre všetkých poskytovateľov sociálnej starostlivosti v pôsobnosti PSK. Zasadzujem sa tiež o zriadenie centra sociálnych služieb zameraného na klienta postihnutého Alzheimerom a demenciou, ktorých každoročne pribúda. S prihliadnutím na demografický vývoj je situácia alarmujúca. Chcem dosiahnuť, aby neodlučiteľnou súčasťou sociálnej politiky bola sociálna spravodlivosť. To znamená, rovnaký prístup každého občana nášho kraja ako ku vzdelaniu, tak aj k zdravotnej starostlivosti, tak k sociálnej službe, a takto vytvoriť v tom našom kraji rovnakú základňu pre život.