Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Počas nášho predsedníctva v EÚ polícia zaisťovala bezpečnosť dvoch stoviek špičkových podujatí, vrátane plavby loďou počas bratislavského summitu, povedal pre TABLET.TV 1. viceprezident PZ J. Málik.
Autor Teraz.sk
Bratislava 3. marca (Teraz.sk) – Dlhoročným trendom na Slovensku je pokles kriminality, ktorý je spôsobený legislatívnymi opatreniami, činnosťou Policajného zboru, ale aj faktormi ako rast životnej úrovne či schopnosť občanov lepšie chrániť svoj majetok technológiami ako sú kamerové systémy či pulty centrálnej ochrany. Výnimkou z tohto trendu sú však extrémistické trestné činy vrátane ich virtuálneho rozmeru, povedal v diskusii na Tablet.tv 1. viceprezident Policajného zboru Jaroslav Málik.
„Môžeme jednoznačne konštatovať, že kriminalita má klesajúci trend. Vychádzali sme z exaktne daných čísiel, ktoré polícia vedie. Eviduje zistené a objasnené trestné činy,“ poznamenal. Podľa týchto štatistík bolo v roku 2006 zistených 115.151 trestných činov a z nich sa podarilo objasniť 41,23 percenta. V roku 2016 už išlo len o 69. 635 trestných činov s objasnenosťou 56,74 percenta.
„Pre nás nie je modlou upravovať či modifikovať počet trestných činov. Snažíme sa zistiť každé konanie, ktoré napĺňa znaky trestného činu. Zistiť, zadokumentovať a vypátrať páchateľa,“ reagoval Málik na poznámku TABLET.TV, že ak sa však polícia rozhodne venovať zvýšenú pozornosť nejakému typu trestnej činnosti, napríklad domácemu násiliu, de facto si zvýšeným množstvom zistených trestných činov štatistiku „kazí“. Zároveň dodal, že polícia hrá významnú úlohu aj pri prevencii trestných činov, ktorá ich počet logicky znižuje.
„Ak kriminalita klesá, je to vďaka tomu, že správne používame sily a prostriedky a polícia pôsobí aj preventívne. Ale treba povedať aj to, že je strašne veľa faktorov, ktoré kriminalitu ovplyvňujú. Je životná úroveň, úroveň ekonomiky, ale aj to, že občania si sami modernizujú ochranu svojho majetku,“ vysvetľuje Málik.
„Ale pomôcť môže aj prítomnosť policajnej hliadky. Je tu aj množstvo legislatívnych opatrení. Ak spomínate úsek lúpeží, boli zvýšené trestné sadzby. Páchatelia si uvedomujú riziko a výšku trestu, ktoré im hrozí pri spáchaní trestného činu lúpeže,“ poznamenal. V majetkovej kriminalite polícia eviduje pokles zo 63.077 evidovaných trestných činov v roku 2006 a objasnenosťou 23,47 percenta na 27.440 v roku 2016, s objasnenosťou 38,41 percenta. V roku 2006 bolo zistených 1594 lúpeží (objasnenosť 48,18 percenta), v roku 2016 to bolo už len 526 lúpeží (objasnenosť 67,49 percenta).
Zaujímavosťou štatistiky z roku 2016 sú vraždy, keďže v tomto roku polícia evidovala spáchanie 60 vrážd, pričom ich objasnila 63. Dôvodom zdanlivého paradoxu je, že sa policajtom podarilo objasniť dvadsiatku starších vrážd.
„Polícia dokázala eliminovať organizované zločinecké skupiny, ktoré pôsobili na území celého Slovenska, najmä však na území Bratislavského kraja. Tým, že tieto skupiny boli rozložené, množstvo príslušníkov týchto skupín sa nachádza vo vyšetrovacej väzbe, alebo vo výkone trestu odňatia slobody, polícia získava nové dôkazy a objasňuje aj trestné činy staršieho dáta. Vrátane tých najzávažnejších, čo sú trestné činy vrážd,“ vysvetľuje Málik, ako sa polícia dostáva po rokoch na stopu starým zločinom.
V porovnaní s rokom 2015 však stúpol počet extrémistických trestných činov. V roku 2015 ich bolo zistených 30 s objasnenosťou 56,67 percenta, v roku 2016 až 58 (objasnenosť 36,21 percenta).
„Pravda je obidvoje,“ odpovedal Málik na otázku, či je tento vývoj výsledkom vyššej pozornosti, ktorú venuje polícia zisťovaniu tohto typu trestných činov, alebo všeobecným trendom nárastu. „Musíme konštatovať, že v bežnom živote je zachytený nárast extrémistického správania. Ak toto správanie prekročí hranicu zákona, polícia to dokumentuje ako trestný čin. Myslím si, že je to celosvetový a celoeurópsky trend, spoločnosť sa radikalizuje,“ povedal Málik. „My sme zareagovali zvýšenou pozornosťou, angažovanosťou, čo je vidieť aj v podobe zriadenia novej protiteroristickej jednotky Národnej kriminálnej agentúry, ale aj to, že sa vyčlenilo väčšie množstvo príslušníkov na to, aby monitorovali extrémistické správanie,“ dodal.
Prácu polície komplikuje aj to, že významná časť tohto typu trestnej činnosti prebieha vo virtuálnom prostredí. „Jednou z najzávažnejších výziev roku 2017 je boj proti extrémizmu a terorizmu a boj proti neregulovanej migrácii. A v neposlednom rade je to oblasť počítačovej kriminality a kybernetických hrozieb,“ povedal Málik.
Jednou z najťažších úloh polície v uplynulom roku bolo podľa neho zaistenie bezpečnosti akcií súvisiacich so slovenským predsedníctvom v Rade Európskej únie. „Bolo to skutočne ťažkých šesť mesiacov. Polícia zabezpečovala viac ako 200 podujatí „áčkového“ charakteru, teda na najvyšších úrovniach. Prebehli dva summity, neformálny summit premiérov, neformálne stretnutie predsedov parlamentov. A celý rad expertných stretnutí a podujatí nižšieho charakteru. Mali sme tu skutočne vysokú koncentráciu chránených osôb,“ poznamenal policajný viceprezident.
Kľúčovými aktivitami predsedníctva boli summity, stretnutie predsedov parlamentov krajín EÚ, ale najmä neformálny septembrový summit hláv štátov v Bratislave. „Vtedy sme naozaj použili sily a prostriedky polície z celého územia, zapojili sme príslušníkov Ozbrojených síl, spravodajských služieb a záchranných služieb,“ hovorí. Ukážkou spolupráce všetkých týchto zložiek bolo napríklad zaistenie bezpečnosti 27 hláv štátov počas obednej plavby loďou. „Sme radi, že sme to zvládli na profesionálnej úrovni, stálo nás to nemálo síl a prostriedkov a chcem zdôrazniť, že to nebolo na úkor bezpečnosti iných území Slovenska,“ povedal Málik.
Napriek mnohým katastrofickým scenárom doprava v Bratislave počas septembrového summitu neskolabovala. „Bola vynikajúca spolupráca polície a verejnosti. Verejnosť na naše výzvy zareagovala pozitívne. Bratislava bola počas summitu takmer vyľudnená. Takže dopravná situácia bola zvládnuteľná,“ povedal.
Rezort vnútra, vrátane polície, sa podľa neho počas predsedníctva zúčastňoval aj na expertnej činnosti. „Dosiahli sa úspechy aj v expertných skupinách. Naštartovali sme množstvo procesov. Napríklad zriadenie európskej pobrežnej stráže. Ale aj množstvo iných na úrovni boja proti kriminalite. Dôležitá bola úprava kódexu schengenských hraníc. Dokázali sme implementovať balík inteligentných hraníc a systém vstupu a výstupu z Európskej únie,“ povedal Málik.
„Môžeme jednoznačne konštatovať, že kriminalita má klesajúci trend. Vychádzali sme z exaktne daných čísiel, ktoré polícia vedie. Eviduje zistené a objasnené trestné činy,“ poznamenal. Podľa týchto štatistík bolo v roku 2006 zistených 115.151 trestných činov a z nich sa podarilo objasniť 41,23 percenta. V roku 2016 už išlo len o 69. 635 trestných činov s objasnenosťou 56,74 percenta.
„Pre nás nie je modlou upravovať či modifikovať počet trestných činov. Snažíme sa zistiť každé konanie, ktoré napĺňa znaky trestného činu. Zistiť, zadokumentovať a vypátrať páchateľa,“ reagoval Málik na poznámku TABLET.TV, že ak sa však polícia rozhodne venovať zvýšenú pozornosť nejakému typu trestnej činnosti, napríklad domácemu násiliu, de facto si zvýšeným množstvom zistených trestných činov štatistiku „kazí“. Zároveň dodal, že polícia hrá významnú úlohu aj pri prevencii trestných činov, ktorá ich počet logicky znižuje.
„Ak kriminalita klesá, je to vďaka tomu, že správne používame sily a prostriedky a polícia pôsobí aj preventívne. Ale treba povedať aj to, že je strašne veľa faktorov, ktoré kriminalitu ovplyvňujú. Je životná úroveň, úroveň ekonomiky, ale aj to, že občania si sami modernizujú ochranu svojho majetku,“ vysvetľuje Málik.
„Ale pomôcť môže aj prítomnosť policajnej hliadky. Je tu aj množstvo legislatívnych opatrení. Ak spomínate úsek lúpeží, boli zvýšené trestné sadzby. Páchatelia si uvedomujú riziko a výšku trestu, ktoré im hrozí pri spáchaní trestného činu lúpeže,“ poznamenal. V majetkovej kriminalite polícia eviduje pokles zo 63.077 evidovaných trestných činov v roku 2006 a objasnenosťou 23,47 percenta na 27.440 v roku 2016, s objasnenosťou 38,41 percenta. V roku 2006 bolo zistených 1594 lúpeží (objasnenosť 48,18 percenta), v roku 2016 to bolo už len 526 lúpeží (objasnenosť 67,49 percenta).
Vraždy
Zaujímavosťou štatistiky z roku 2016 sú vraždy, keďže v tomto roku polícia evidovala spáchanie 60 vrážd, pričom ich objasnila 63. Dôvodom zdanlivého paradoxu je, že sa policajtom podarilo objasniť dvadsiatku starších vrážd.
„Polícia dokázala eliminovať organizované zločinecké skupiny, ktoré pôsobili na území celého Slovenska, najmä však na území Bratislavského kraja. Tým, že tieto skupiny boli rozložené, množstvo príslušníkov týchto skupín sa nachádza vo vyšetrovacej väzbe, alebo vo výkone trestu odňatia slobody, polícia získava nové dôkazy a objasňuje aj trestné činy staršieho dáta. Vrátane tých najzávažnejších, čo sú trestné činy vrážd,“ vysvetľuje Málik, ako sa polícia dostáva po rokoch na stopu starým zločinom.
Extrémizmus
V porovnaní s rokom 2015 však stúpol počet extrémistických trestných činov. V roku 2015 ich bolo zistených 30 s objasnenosťou 56,67 percenta, v roku 2016 až 58 (objasnenosť 36,21 percenta).
„Pravda je obidvoje,“ odpovedal Málik na otázku, či je tento vývoj výsledkom vyššej pozornosti, ktorú venuje polícia zisťovaniu tohto typu trestných činov, alebo všeobecným trendom nárastu. „Musíme konštatovať, že v bežnom živote je zachytený nárast extrémistického správania. Ak toto správanie prekročí hranicu zákona, polícia to dokumentuje ako trestný čin. Myslím si, že je to celosvetový a celoeurópsky trend, spoločnosť sa radikalizuje,“ povedal Málik. „My sme zareagovali zvýšenou pozornosťou, angažovanosťou, čo je vidieť aj v podobe zriadenia novej protiteroristickej jednotky Národnej kriminálnej agentúry, ale aj to, že sa vyčlenilo väčšie množstvo príslušníkov na to, aby monitorovali extrémistické správanie,“ dodal.
Prácu polície komplikuje aj to, že významná časť tohto typu trestnej činnosti prebieha vo virtuálnom prostredí. „Jednou z najzávažnejších výziev roku 2017 je boj proti extrémizmu a terorizmu a boj proti neregulovanej migrácii. A v neposlednom rade je to oblasť počítačovej kriminality a kybernetických hrozieb,“ povedal Málik.
Predsedníctvo
Jednou z najťažších úloh polície v uplynulom roku bolo podľa neho zaistenie bezpečnosti akcií súvisiacich so slovenským predsedníctvom v Rade Európskej únie. „Bolo to skutočne ťažkých šesť mesiacov. Polícia zabezpečovala viac ako 200 podujatí „áčkového“ charakteru, teda na najvyšších úrovniach. Prebehli dva summity, neformálny summit premiérov, neformálne stretnutie predsedov parlamentov. A celý rad expertných stretnutí a podujatí nižšieho charakteru. Mali sme tu skutočne vysokú koncentráciu chránených osôb,“ poznamenal policajný viceprezident.
Kľúčovými aktivitami predsedníctva boli summity, stretnutie predsedov parlamentov krajín EÚ, ale najmä neformálny septembrový summit hláv štátov v Bratislave. „Vtedy sme naozaj použili sily a prostriedky polície z celého územia, zapojili sme príslušníkov Ozbrojených síl, spravodajských služieb a záchranných služieb,“ hovorí. Ukážkou spolupráce všetkých týchto zložiek bolo napríklad zaistenie bezpečnosti 27 hláv štátov počas obednej plavby loďou. „Sme radi, že sme to zvládli na profesionálnej úrovni, stálo nás to nemálo síl a prostriedkov a chcem zdôrazniť, že to nebolo na úkor bezpečnosti iných území Slovenska,“ povedal Málik.
Napriek mnohým katastrofickým scenárom doprava v Bratislave počas septembrového summitu neskolabovala. „Bola vynikajúca spolupráca polície a verejnosti. Verejnosť na naše výzvy zareagovala pozitívne. Bratislava bola počas summitu takmer vyľudnená. Takže dopravná situácia bola zvládnuteľná,“ povedal.
Rezort vnútra, vrátane polície, sa podľa neho počas predsedníctva zúčastňoval aj na expertnej činnosti. „Dosiahli sa úspechy aj v expertných skupinách. Naštartovali sme množstvo procesov. Napríklad zriadenie európskej pobrežnej stráže. Ale aj množstvo iných na úrovni boja proti kriminalite. Dôležitá bola úprava kódexu schengenských hraníc. Dokázali sme implementovať balík inteligentných hraníc a systém vstupu a výstupu z Európskej únie,“ povedal Málik.
