Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Mám veľké obavy z toho, čo by zákaz nedeľného predaja spravil s krivkou nezamestnanosti, hovorí poslankyňa strany Andreja Kisku v Tablet.tv.
Autor Teraz.sk//TASR
Bratislava 3. júna (Teraz.sk) - Podpredsedníčka ľudskoprávneho výboru parlamentu Vladimíra Marcinková (Za ľudí) by nebola rada, ak by sa opozícii darilo rozdeľovať koaličných poslancov nastoľovaním hodnotových konzervatívno-liberálnych tém. "Sama som veriaci človek, ale vždy ma prekvapovalo, keď sa politici skrývali za vieru a svoje náboženské presvedčenie vydávali za niečo, čo ich legitimovalo na politiku. Ja by som si nikdy nedovolila siahnuť politickými rukami na veci viery a presviedčať ľudí, že som ich zástupcom preto, že máme rovnaké vierovyznanie," povedala Marcinková v diskusii na Tablet.tv.
"Politická práca a práca v oblasti duchovnej služby je niečo veľmi rozdielne. Ako politik sa nechcem skrývať za vieru. Vždy ma vyrušovalo, keď sa niekto snažil cez takúto citlivú a intímnu tému získavať politické body," povedala s tým, že téma viery sa našom politickom prostredí niekedy stáva až manipulatívnou.
Dodala, že koalícia má mechanizmus, ktorý zabezpečuje, aby strany návrhy legislatívnych zmien, ktoré sú hodnotovo liberálne alebo konzervatívne orientované, nepredkladali bez predchádzajúcej diskusie. "Tá diskusia vie byť naozaj konštruktívna a bez nej sa návrh von nedostane," tvrdí poslankyňa Za ľudí.
Na otázku, ako by sa konkrétne postavila napríklad k návrhu na definitívne uzákonenie zákazu nedeľného predaja odpovedala, že pred koronakrízou by sa na túto tému asi pozerala inou optikou. "Nie som si istá, ako by som na túto otázku reagovala pred pandémiou, ale momentálne to vnímam ako nebezpečné," tvrdí.
"Dlhodobo sa venujem sociálnej oblasti a vzhľadom na to, že monitorujeme situáciu na pracovnom trhu po pandémii, mám veľké obavy z toho, čo by zákaz nedeľného predaja spravil s krivkou nezamestnanosti," vysvetľuje. "Už teraz nám nezamestnanosť rastie a obmedzenie nedeľného predaja zníži aj počet pracovných miest. Dáta hovoria o tisíckach miest. Máme tu skupiny ľudí, ktorí pracujú iba cez víkendy, rôzne brigádnické činnosti, ktoré sa týkajú študentov. Majú možnosť zarobiť si iba cez víkendy," dodala.
Ľudskoprávny výbor parlamentu realizuje v poslednom čase poslanecký prieskum na Úrade komisára pre deti. Komisárkou je bývalá ministerka práce za Smer-SD Viera Tomanová, aktuálne je však práceneschopná. "Prieskum sme začali, keď bola pani komisárka ešte prítomná. Prajem jej skoré uzdravenie. Ale keď sa zotaví, verím že s ňou budeme vedieť hovoriť aj o detailoch," reaguje poslankyňa.
"Ak nie, máme dostatok informácií, aby sme správu vedeli finalizovať. Ďalšie informácie a zmluvy si vieme ešte vypýtať. Po tom, ako nám komisárka predložila správu o svojej činnosti, nám prišlo množstvo podnetov. Jeden z nich bol podnet nadácie Zastavme korupciu. V najbližších dňoch povieme viac," dodáva.
Jej parlamentný výbor dodnes nemá zvoleného predsedu, lebo tento post podľa povolebných dohôd patrí Smeru-SD a ten kandidoval v tejto chvíli nezvoliteľného Ľuboša Blahu. "Už predtým bolo zrejmé, že osoba pána poslanca Blahu bude kontroverzná. Viaceré strany koalície sa nestotožnili s tým, že on by mal zastávať ľudskoprávnu agendu. Vnímam kriticky, že sa neodhodlali nominovať na post predsedu výboru niekoho iného. Z môjho pohľadu je zbytočné zotrvávať na jednom mene, keď majú vo výbore ďalších členov, z ktorých by vedeli vybrať predsedu," reaguje Marcinková.
Za ešte väčší problém, ako neobsadený post predsedu, považuje to, že sa poslanci Smeru-SD nezúčastňujú rokovania výboru. "Vzťah opozície a koalície je zdravý, ak je korektný a myslím si, že k takémuto dialógu by sme vedeli dospieť aj na výbore," odhaduje poslankyňa, ktorá ako podpredsedníčka aktuálne vedie rokovania výboru spolu s kolegom Petrom Poliakom (OĽaNO).
V parlamente bola spravodajkyňou pri predkladaní Správy o činnosti verejného ochrancu práv (VOP) za rok 2019, ktorú 13. mája predstavila Národnej rade (NR) SR verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová. Napriek prítomnosti prezidentky Zuzany Čaputovej väčšina poslancov napokon správu odmietla vziať na vedomie. "Ja som veľmi rada, že strana Za ľudí, aj SaS zahlasovali za túto správu a vzali ju na vedomie. Ale sme v tomto v menšine," reaguje Marcinková.
Obsahom podľa nej táto správa nebola ničím výnimočná oproti správam, aké ombudsmanka Patakyová alebo jej predchodkyňa Jana Dubovcová predkladali v minulosti.
"Veľmi si vážim gesto pani prezidentky, ktorá bola prítomná počas prerokovávania správy. U pani prezidentky dlhodobo vnímam snahu postaviť sa za zraniteľné skupiny v našej spoločnosti. Myslím si, že to bol dobrý signál aj do vnútra parlamentu, ukázala vážnosť tohto dokumentu a vážnosť funkcie ombudsmanky. A to, čo ma na začiatku potešilo, že pri prerokovávaní správy bola plná sála poslancov, napokon nemalo až také šťastné pokračovanie," poznamenala Marcinková. "Rozprava bola naozaj konfliktná a podľa mňa mnohí poslanci nepochopili úlohu verejnej ochrankyne ľudských práv. Ona nehovorila o svojich dojmoch, ale o prípadoch, ktoré riešila, a opierala sa o ústavu a medzinárodné právne dokumenty, ktoré sú pre nás ako pre Slovenskú republiku záväzné," zdôraznila Marcinková.
"Politická práca a práca v oblasti duchovnej služby je niečo veľmi rozdielne. Ako politik sa nechcem skrývať za vieru. Vždy ma vyrušovalo, keď sa niekto snažil cez takúto citlivú a intímnu tému získavať politické body," povedala s tým, že téma viery sa našom politickom prostredí niekedy stáva až manipulatívnou.
Dodala, že koalícia má mechanizmus, ktorý zabezpečuje, aby strany návrhy legislatívnych zmien, ktoré sú hodnotovo liberálne alebo konzervatívne orientované, nepredkladali bez predchádzajúcej diskusie. "Tá diskusia vie byť naozaj konštruktívna a bez nej sa návrh von nedostane," tvrdí poslankyňa Za ľudí.
Zákaz nedeľného predaja
Na otázku, ako by sa konkrétne postavila napríklad k návrhu na definitívne uzákonenie zákazu nedeľného predaja odpovedala, že pred koronakrízou by sa na túto tému asi pozerala inou optikou. "Nie som si istá, ako by som na túto otázku reagovala pred pandémiou, ale momentálne to vnímam ako nebezpečné," tvrdí.
"Dlhodobo sa venujem sociálnej oblasti a vzhľadom na to, že monitorujeme situáciu na pracovnom trhu po pandémii, mám veľké obavy z toho, čo by zákaz nedeľného predaja spravil s krivkou nezamestnanosti," vysvetľuje. "Už teraz nám nezamestnanosť rastie a obmedzenie nedeľného predaja zníži aj počet pracovných miest. Dáta hovoria o tisíckach miest. Máme tu skupiny ľudí, ktorí pracujú iba cez víkendy, rôzne brigádnické činnosti, ktoré sa týkajú študentov. Majú možnosť zarobiť si iba cez víkendy," dodala.
Komisárka pre deti
Ľudskoprávny výbor parlamentu realizuje v poslednom čase poslanecký prieskum na Úrade komisára pre deti. Komisárkou je bývalá ministerka práce za Smer-SD Viera Tomanová, aktuálne je však práceneschopná. "Prieskum sme začali, keď bola pani komisárka ešte prítomná. Prajem jej skoré uzdravenie. Ale keď sa zotaví, verím že s ňou budeme vedieť hovoriť aj o detailoch," reaguje poslankyňa.
"Ak nie, máme dostatok informácií, aby sme správu vedeli finalizovať. Ďalšie informácie a zmluvy si vieme ešte vypýtať. Po tom, ako nám komisárka predložila správu o svojej činnosti, nám prišlo množstvo podnetov. Jeden z nich bol podnet nadácie Zastavme korupciu. V najbližších dňoch povieme viac," dodáva.
Predseda
Jej parlamentný výbor dodnes nemá zvoleného predsedu, lebo tento post podľa povolebných dohôd patrí Smeru-SD a ten kandidoval v tejto chvíli nezvoliteľného Ľuboša Blahu. "Už predtým bolo zrejmé, že osoba pána poslanca Blahu bude kontroverzná. Viaceré strany koalície sa nestotožnili s tým, že on by mal zastávať ľudskoprávnu agendu. Vnímam kriticky, že sa neodhodlali nominovať na post predsedu výboru niekoho iného. Z môjho pohľadu je zbytočné zotrvávať na jednom mene, keď majú vo výbore ďalších členov, z ktorých by vedeli vybrať predsedu," reaguje Marcinková.
Otázka pre Vladimíru Marcinkovú: Strana Za ľudí sa u väčšiny voličov spočiatku zapísala ako strana exprezidenta Andreja Kisku. Bez ohľadu na to, ako sa rozhodne, či bude v politike pokračovať, alebo skončí, strana si potrebuje u voličov vybudovať identitu, ktorá nebude závislá od jednej osoby. Aká identita by to podľa vás mala byť?
-Identita strany úzko súvisí s osobou Andreja Kisku. Ale on nikdy nebol človekom, ktorý by zo strany Za ľudí chcel robiť stranu jedného muža. Bol to jeden z najvýraznejších tímových hráčov, akých som kedy poznala. Jeden z dôvodov, prečo sme stranu založili, bol utíchajúci hlas regiónov. Silné strany na Slovensku začali upúšťať od regionálneho charakteru, od pevných štruktúr, ktoré by podľa nás mali strany mať, aby vedeli presadzovať hlas každého kúta Slovenska. A Andrej Kiska sa v politike vždy snažil presadiť strednú cestu, cestu zdravého rozumu.-
-Identita strany úzko súvisí s osobou Andreja Kisku. Ale on nikdy nebol človekom, ktorý by zo strany Za ľudí chcel robiť stranu jedného muža. Bol to jeden z najvýraznejších tímových hráčov, akých som kedy poznala. Jeden z dôvodov, prečo sme stranu založili, bol utíchajúci hlas regiónov. Silné strany na Slovensku začali upúšťať od regionálneho charakteru, od pevných štruktúr, ktoré by podľa nás mali strany mať, aby vedeli presadzovať hlas každého kúta Slovenska. A Andrej Kiska sa v politike vždy snažil presadiť strednú cestu, cestu zdravého rozumu.-
Za ešte väčší problém, ako neobsadený post predsedu, považuje to, že sa poslanci Smeru-SD nezúčastňujú rokovania výboru. "Vzťah opozície a koalície je zdravý, ak je korektný a myslím si, že k takémuto dialógu by sme vedeli dospieť aj na výbore," odhaduje poslankyňa, ktorá ako podpredsedníčka aktuálne vedie rokovania výboru spolu s kolegom Petrom Poliakom (OĽaNO).
Správa ombudsmanky
V parlamente bola spravodajkyňou pri predkladaní Správy o činnosti verejného ochrancu práv (VOP) za rok 2019, ktorú 13. mája predstavila Národnej rade (NR) SR verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová. Napriek prítomnosti prezidentky Zuzany Čaputovej väčšina poslancov napokon správu odmietla vziať na vedomie. "Ja som veľmi rada, že strana Za ľudí, aj SaS zahlasovali za túto správu a vzali ju na vedomie. Ale sme v tomto v menšine," reaguje Marcinková.
Obsahom podľa nej táto správa nebola ničím výnimočná oproti správam, aké ombudsmanka Patakyová alebo jej predchodkyňa Jana Dubovcová predkladali v minulosti.
"Veľmi si vážim gesto pani prezidentky, ktorá bola prítomná počas prerokovávania správy. U pani prezidentky dlhodobo vnímam snahu postaviť sa za zraniteľné skupiny v našej spoločnosti. Myslím si, že to bol dobrý signál aj do vnútra parlamentu, ukázala vážnosť tohto dokumentu a vážnosť funkcie ombudsmanky. A to, čo ma na začiatku potešilo, že pri prerokovávaní správy bola plná sála poslancov, napokon nemalo až také šťastné pokračovanie," poznamenala Marcinková. "Rozprava bola naozaj konfliktná a podľa mňa mnohí poslanci nepochopili úlohu verejnej ochrankyne ľudských práv. Ona nehovorila o svojich dojmoch, ale o prípadoch, ktoré riešila, a opierala sa o ústavu a medzinárodné právne dokumenty, ktoré sú pre nás ako pre Slovenskú republiku záväzné," zdôraznila Marcinková.
