Prezident vetoval prvý návrh rozpočtu, môže vetovať aj druhý a paralýza spoločnosti bude pokračovať, povedal v TASR TV politológ SAV Juraj Marušiak.
Autor Teraz.sk
Bratislava 3. januára (Teraz.sk) – Nová poľská vládna koalícia nevie bez dohody s prezidentom Andrzejom Dudom presadiť novú legislatívu, keďže v dolnej komore parlamentu, Sejme, nedisponuje dostatočnou väčšinou na to, aby dokázala prelomiť jeho veto. Prezident je však blízky aktuálne opozičnej strane Právo a spravodlivosť (PiS) a politickému premosteniu patovej situácie bráni vysoká polarizácia poľskej politickej scény, aj celej spoločnosti. V TASR TV to povedal politológ Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraj Marušiak.
Nová vládna koalícia pod vedením bývalého predsedu Európskej Rady Donalda Tuska podľa Marušiaka avizovala už pred voľbami veľké zmeny tak v oblasti kontroverznej súdnej reformy, ako aj verejnoprávnych médií. Na prelomenie prezidentského veta by však potrebovala dvojtretinovú väčšinu poslancov, ktorú v tejto chvíli nemá. „V Poľsku bude fungovať napriek volebnému výsledku niečo na spôsob dvojvládia,“ konštatuje Marušiak.
Riešenie formou rokovania o vytvorení konsenzuálnej vlády najsilnejších politických síl je podľa neho nereálne vzhľadom na veľkú polarizáciu poľskej politiky a spoločnosti. „Nechýba na to jeden partner, chýbajú na to rovno dvaja partneri,“ naznačil.
Poľská ústava podľa neho umožňuje zmenu vlády len za splnenia pomerne náročných podmienok, zotrvanie súčasného stavu je však tiež neudržateľné. „Buď sa budú musieť dohodnúť, alebo to bude musieť vyústiť do nejakého impeachmentu prezidenta, na ktorý je ale zatiaľ veľmi ťažké nájsť dôvod, alebo rozpustenia parlamentu a vypísania predčasných volieb. Ktoré sa ale môžu skončiť s rovnakým výsledkom,“ upozornil.
Antagonistický vzťah podľa Marušiaka nemajú len poľskí politici, ale aj ich voliči. Tuskovu liberálnejšiu širokú koalíciu podporuje skôr mestský volič zo západu Poľska, konzervatívne Právo a spravodlivosť má oporu v regiónoch a východe krajiny.
Jedným z dôsledkov politickej krízy je chaos v oblasti verejnoprávnych médií, najmä televízie, ktorá podľa Marušiaka v rokoch vlády PiS nedokázala garantovať objektívnosť informovania a skĺzavala do polohy vládneho propagandistického média. „Ale ani nedávna opozícia a dnes vládna väčšina, napriek tomu, že osem rokov pôsobili v opozícii a kritizovali vládne praktiky, nedokázala vypracovať a ľuďom prezentovať koncepciu mediálnej politiky, ktorá by garantovala istú nezávislosť verejnoprávnej televízie,“ upozornil.
Sejm prijal v decembri uznesenie, v ktorom vyzval na obnovenie právneho poriadku a nestrannosti verejnoprávnych médií. Minister kultúry Bartlomiej Sienkiewicz následne vymenil šéfov a správne rady verejnoprávneho rozhlasu a televízie, ako aj tlačovej agentúry PAP. Následne sa rozhodol dať tri poľské verejnoprávne médiá do likvidácie. Opozícia kroky novej vlády ostro kritizovala ako nezákonné. „Je to v podstate až akt akejsi revolučnej spravodlivosti, revolučných premien. V zásade je to veľmi nebezpečný precedens,“ upozornil Marušiak.
Nesystémové riešenie, ktoré zvolila nová poľská vládna koalícia, môže byť podľa neho v konečnom dôsledku ešte horšie, ako samotný problém spôsobený bývalou vládou. "Tieto kroky sú v rozpore so zákonmi a princípmi na ktorých stojí demokratický štát. Žiadna garnitúra, ani Právo a spravodlivosť, doteraz neurobili to, čo sa stalo, že bol dokonca jeden deň vypnutý jeden televízny kanál,“ povedal Marušiak.
Prezident Duda sa rozhodol vetovať štátny rozpočet na rok 2024 práve s odkazom na vývoj vo verejnoprávnych médiách. Nový návrh vládneho rozpočtu počíta s presunutím zdrojov pôvodne určených pre verejnoprávne médiá na iné účely. Na otázku, prečo by prezident nemal vetovať aj nový návrh rozpočtu, Marušiak odpovedal, že môže vetovať aj tento nový návrh a paralýza štátu bude pokračovať. „Poľská politika sa dostáva do slepej uličky,“ konštatoval.
Pozitívnou správou pre Poliakov je rozhodnutie Európskej komisie (EK) poskytnúť prvých päť miliárd z finančných prostriedkov určených na obnovu krajiny po pandémii covidu, ktoré Brusel pozastavil pre obavy z oslabovania princípov právneho štátu. Poľsko však zatiaľ kontroverznú legislatívu nezmenilo a bez dohody s prezidentom ju ani nebude vedieť zmeniť. „Je to istý bianco šek, zhodnotenie toho, že nová vládna garnitúra má zámer zmeniť existujúce pravidlá,“ konštatoval Marušiak.
Nová vládna koalícia pod vedením bývalého predsedu Európskej Rady Donalda Tuska podľa Marušiaka avizovala už pred voľbami veľké zmeny tak v oblasti kontroverznej súdnej reformy, ako aj verejnoprávnych médií. Na prelomenie prezidentského veta by však potrebovala dvojtretinovú väčšinu poslancov, ktorú v tejto chvíli nemá. „V Poľsku bude fungovať napriek volebnému výsledku niečo na spôsob dvojvládia,“ konštatuje Marušiak.
UPOZORNENIE: Rozhovor s Jurajom Marušiakom vo forme PODCASTU nájdete TU.
Riešenie formou rokovania o vytvorení konsenzuálnej vlády najsilnejších politických síl je podľa neho nereálne vzhľadom na veľkú polarizáciu poľskej politiky a spoločnosti. „Nechýba na to jeden partner, chýbajú na to rovno dvaja partneri,“ naznačil.
Poľská ústava podľa neho umožňuje zmenu vlády len za splnenia pomerne náročných podmienok, zotrvanie súčasného stavu je však tiež neudržateľné. „Buď sa budú musieť dohodnúť, alebo to bude musieť vyústiť do nejakého impeachmentu prezidenta, na ktorý je ale zatiaľ veľmi ťažké nájsť dôvod, alebo rozpustenia parlamentu a vypísania predčasných volieb. Ktoré sa ale môžu skončiť s rovnakým výsledkom,“ upozornil.
Antagonistický vzťah podľa Marušiaka nemajú len poľskí politici, ale aj ich voliči. Tuskovu liberálnejšiu širokú koalíciu podporuje skôr mestský volič zo západu Poľska, konzervatívne Právo a spravodlivosť má oporu v regiónoch a východe krajiny.
Jedným z dôsledkov politickej krízy je chaos v oblasti verejnoprávnych médií, najmä televízie, ktorá podľa Marušiaka v rokoch vlády PiS nedokázala garantovať objektívnosť informovania a skĺzavala do polohy vládneho propagandistického média. „Ale ani nedávna opozícia a dnes vládna väčšina, napriek tomu, že osem rokov pôsobili v opozícii a kritizovali vládne praktiky, nedokázala vypracovať a ľuďom prezentovať koncepciu mediálnej politiky, ktorá by garantovala istú nezávislosť verejnoprávnej televízie,“ upozornil.
Sejm prijal v decembri uznesenie, v ktorom vyzval na obnovenie právneho poriadku a nestrannosti verejnoprávnych médií. Minister kultúry Bartlomiej Sienkiewicz následne vymenil šéfov a správne rady verejnoprávneho rozhlasu a televízie, ako aj tlačovej agentúry PAP. Následne sa rozhodol dať tri poľské verejnoprávne médiá do likvidácie. Opozícia kroky novej vlády ostro kritizovala ako nezákonné. „Je to v podstate až akt akejsi revolučnej spravodlivosti, revolučných premien. V zásade je to veľmi nebezpečný precedens,“ upozornil Marušiak.
Nesystémové riešenie, ktoré zvolila nová poľská vládna koalícia, môže byť podľa neho v konečnom dôsledku ešte horšie, ako samotný problém spôsobený bývalou vládou. "Tieto kroky sú v rozpore so zákonmi a princípmi na ktorých stojí demokratický štát. Žiadna garnitúra, ani Právo a spravodlivosť, doteraz neurobili to, čo sa stalo, že bol dokonca jeden deň vypnutý jeden televízny kanál,“ povedal Marušiak.
Prezident Duda sa rozhodol vetovať štátny rozpočet na rok 2024 práve s odkazom na vývoj vo verejnoprávnych médiách. Nový návrh vládneho rozpočtu počíta s presunutím zdrojov pôvodne určených pre verejnoprávne médiá na iné účely. Na otázku, prečo by prezident nemal vetovať aj nový návrh rozpočtu, Marušiak odpovedal, že môže vetovať aj tento nový návrh a paralýza štátu bude pokračovať. „Poľská politika sa dostáva do slepej uličky,“ konštatoval.
Pozitívnou správou pre Poliakov je rozhodnutie Európskej komisie (EK) poskytnúť prvých päť miliárd z finančných prostriedkov určených na obnovu krajiny po pandémii covidu, ktoré Brusel pozastavil pre obavy z oslabovania princípov právneho štátu. Poľsko však zatiaľ kontroverznú legislatívu nezmenilo a bez dohody s prezidentom ju ani nebude vedieť zmeniť. „Je to istý bianco šek, zhodnotenie toho, že nová vládna garnitúra má zámer zmeniť existujúce pravidlá,“ konštatoval Marušiak.