Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Samotné spojenie termínov volieb podľa mňa nie je zlý krok. Druhá vec je, ako sú tieto voľby načasované, povedal v TASR TV politológ Juraj Marušiak. (správa, PODCAST, VIDEO)
Autor Teraz.sk
Bratislava 26. októbra (Teraz.sk) – Voľby do Vyšších územných celkov sú považované za indikátor vývoja nálad voličov aj vo vzťahu k voľbám do Národnej rady (NR) SR a v tomto zmysle budú ich výsledky hodnotiť aj analytici. V TASR TV to povedal politológ Juraj Marušiak.
Po zverejnení výsledkov komunálnych a regionálnych volieb budú podľa neho analytikov zaujímať výsledky jednotlivých strán, ale aj štruktúra a úspešnosť rôznych druhov predvolebných koalícií. „Môže to naznačovať, ako sa bude uberať budovanie koalícií v budúcnosti,“ upozornil politológ.
Čo sa týka úspechu či neúspechu jednotlivých politických strán v aktuálnych voľbách, dôležité podľa neho budú počty úspešných kandidátov, ale aj samotná schopnosť strán kandidovať perspektívne osobnosti. „Príčinou neúspechu niektorých strán v predchádzajúcich voľbách bolo, že nemali koho na regionálnej a lokálnej úrovni postaviť a tak fakticky stratili vplyv v regionálnej politike,“ povedal Marušiak.
Za kľúčový faktor, ktorý ovplyvní výsledky v regionálnych a komunálnych voľbách považuje Marušiak schopnosť konkrétnych kandidátov mobilizovať svoj elektorát. „Rozhoduje volebná účasť, ktorý kandidát dokáže mobilizovať voličov, aby k urnám reálne prišli. Respektíve, koho voliči k voľbám neprídu,“ upozornil.
Rozhodovanie časti voličov až v priebehu volebného dňa, či vôbec pôjdu k urnám a komu hodia svoj hlas, podľa politológa znižuje výpovednú hodnotu prieskumov verejnej mienky a spôsobuje, že sa od nich reálne výsledky volieb v niektorých prípadoch líšia.
Na Slovensku po prvý krát prebehnú komunálne aj regionálne voľby v ten istý deň. „Samotné spojenie termínov volieb podľa mňa nie je zlý krok. Druhá vec je, ako sú tieto voľby načasované,“ konštatuje Marušiak.
V spoločnosti podľa neho cirkulovala únava z rôznych volieb, ktoré sa konali takmer každý rok. „Verejnosť už nemala energiu sledovať toto dianie a participovať na ňom. Bolo to vyčerpávajúce aj pre politické strany. Naviac problémom volieb do samosprávnych krajov bola mimoriadne nízka volebná účasť,“ pripomenul.
Aj keď by spojenie volebných termínov malo pomôcť zvýšiť účasť voličov na regionálnych voľbách, podľa Marušiaka existuje viacero faktorov, ktoré môžu pôsobiť v smere jej zníženia. „Riziko nižšej účasti tu je, aj keď idea bola dobrá. Zmenili sa aj niektoré procedúry. Kratší volebný deň nepovažujem za šťastný, niektorí ľudia aj vo volebný deň pracujú a k volebným urnám by mohli prísť až po skončení pracovnej doby,“ upozornil, že volebné miestnosti sa budú zatvárať už o 20. hodine.
Za najväčší problém v tomto smere považuje samotný termín volieb. „Voľby budú prebiehať de facto počas predĺženého víkendu, keďže v utorok po voľbách je pamiatka zosnulých, resp. sviatok všetkých svätých. Veľa ľudí to zrejme využije na dlhší odchod z miesta bydliska. A v týchto spojených voľbách je možné voliť len na mieste svojho trvalého bydliska,“ upozornil Marušiak.
Dôvodom zrušenia druhého volebného kola pri výbere predsedov samosprávnych krajov bola podľa Marušiaka mimoriadne nízka volebná účasť. „Znemožnila sa tiež účasť rôznych lokálnych iniciatív, ktoré stavali svojich kandidátov na miestnej úrovni. Kandidovať môžu iba registrované politické strany, alebo nezávislí kandidáti na základe petície,“ dodal Marušiak.
Spojenie regionálnych a komunálnych volieb podľa neho vytvorilo podmienky na to, aby mohli strany koncipovať nejakú vnútorne koherentnú stratégiu už na komunálnej úrovni. „Ale pochybujem, že sa to reálne stalo,“ naznačil politológ.
Politické strany podľa neho zohrajú významnejšiu úlohu vo veľkých mestách a veľkých mestských častiach. „Na úrovni menších miest, obcí alebo malých mestských častí stále bude hrať dôležitú úlohu personálny faktor,“ povedal.
Na margo volieb primátorov v dvoch najväčších slovenských mestách Marušiak povedal, že úradujúci primátor má vždy lepšiu východiskovú pozíciu ako jeho vyzývatelia, keďže ho z médií pozná oveľa viac voličov.
V Košiciach môže v prospech aktuálneho primátora Jaroslava Polačka hovoriť aj podpora menšinových voličov. Široká podpora strán vládnej koalície však môže mať v tomto prípade aj negatívny efekt v tom, že sa voliči nespokojní s celoštátnou koaličnou politikou postavia proti nemu a podporia Miloslava Klímu, prípadne ďalších vyzývateľov.
Najväčším súperom Matúša Valla v Bratislave je podľa neho Rudolf Kusý. „Obaja kandidáti majú podporu politických strán. V prospech pána Valla hovorí to, že bratislavský elektorát je orientovaný liberálnejšie ako v iných regiónoch Slovenska,“ povedal Marušiak. Nevýhodou aktuálneho primátora je podľa neho nezvládnutá parkovacia politika v Bratislave, nedokončený projekt výstavby električky do Petržalky, alebo otázka nájomného bývania v hlavnom meste. „Kusý skôr vystupuje ako jeho kritik. Dostal sa do popredia tým, že je dlhoročný starosta významnej mestskej časti a aj svojimi spormi s developermi,“ uzavrel Marušiak.
Po zverejnení výsledkov komunálnych a regionálnych volieb budú podľa neho analytikov zaujímať výsledky jednotlivých strán, ale aj štruktúra a úspešnosť rôznych druhov predvolebných koalícií. „Môže to naznačovať, ako sa bude uberať budovanie koalícií v budúcnosti,“ upozornil politológ.
UPOZORNENIE: Rozhovor s Jurajom Marušiakom vo forme PODCASTU nájdete TU.
Čo sa týka úspechu či neúspechu jednotlivých politických strán v aktuálnych voľbách, dôležité podľa neho budú počty úspešných kandidátov, ale aj samotná schopnosť strán kandidovať perspektívne osobnosti. „Príčinou neúspechu niektorých strán v predchádzajúcich voľbách bolo, že nemali koho na regionálnej a lokálnej úrovni postaviť a tak fakticky stratili vplyv v regionálnej politike,“ povedal Marušiak.
Za kľúčový faktor, ktorý ovplyvní výsledky v regionálnych a komunálnych voľbách považuje Marušiak schopnosť konkrétnych kandidátov mobilizovať svoj elektorát. „Rozhoduje volebná účasť, ktorý kandidát dokáže mobilizovať voličov, aby k urnám reálne prišli. Respektíve, koho voliči k voľbám neprídu,“ upozornil.
Rozhodovanie časti voličov až v priebehu volebného dňa, či vôbec pôjdu k urnám a komu hodia svoj hlas, podľa politológa znižuje výpovednú hodnotu prieskumov verejnej mienky a spôsobuje, že sa od nich reálne výsledky volieb v niektorých prípadoch líšia.
Spojené voľby
Na Slovensku po prvý krát prebehnú komunálne aj regionálne voľby v ten istý deň. „Samotné spojenie termínov volieb podľa mňa nie je zlý krok. Druhá vec je, ako sú tieto voľby načasované,“ konštatuje Marušiak.
V spoločnosti podľa neho cirkulovala únava z rôznych volieb, ktoré sa konali takmer každý rok. „Verejnosť už nemala energiu sledovať toto dianie a participovať na ňom. Bolo to vyčerpávajúce aj pre politické strany. Naviac problémom volieb do samosprávnych krajov bola mimoriadne nízka volebná účasť,“ pripomenul.
Aj keď by spojenie volebných termínov malo pomôcť zvýšiť účasť voličov na regionálnych voľbách, podľa Marušiaka existuje viacero faktorov, ktoré môžu pôsobiť v smere jej zníženia. „Riziko nižšej účasti tu je, aj keď idea bola dobrá. Zmenili sa aj niektoré procedúry. Kratší volebný deň nepovažujem za šťastný, niektorí ľudia aj vo volebný deň pracujú a k volebným urnám by mohli prísť až po skončení pracovnej doby,“ upozornil, že volebné miestnosti sa budú zatvárať už o 20. hodine.
Za najväčší problém v tomto smere považuje samotný termín volieb. „Voľby budú prebiehať de facto počas predĺženého víkendu, keďže v utorok po voľbách je pamiatka zosnulých, resp. sviatok všetkých svätých. Veľa ľudí to zrejme využije na dlhší odchod z miesta bydliska. A v týchto spojených voľbách je možné voliť len na mieste svojho trvalého bydliska,“ upozornil Marušiak.
Dôvodom zrušenia druhého volebného kola pri výbere predsedov samosprávnych krajov bola podľa Marušiaka mimoriadne nízka volebná účasť. „Znemožnila sa tiež účasť rôznych lokálnych iniciatív, ktoré stavali svojich kandidátov na miestnej úrovni. Kandidovať môžu iba registrované politické strany, alebo nezávislí kandidáti na základe petície,“ dodal Marušiak.
Spojenie regionálnych a komunálnych volieb podľa neho vytvorilo podmienky na to, aby mohli strany koncipovať nejakú vnútorne koherentnú stratégiu už na komunálnej úrovni. „Ale pochybujem, že sa to reálne stalo,“ naznačil politológ.
Politické strany podľa neho zohrajú významnejšiu úlohu vo veľkých mestách a veľkých mestských častiach. „Na úrovni menších miest, obcí alebo malých mestských častí stále bude hrať dôležitú úlohu personálny faktor,“ povedal.
Bratislava a Košice
Na margo volieb primátorov v dvoch najväčších slovenských mestách Marušiak povedal, že úradujúci primátor má vždy lepšiu východiskovú pozíciu ako jeho vyzývatelia, keďže ho z médií pozná oveľa viac voličov.
V Košiciach môže v prospech aktuálneho primátora Jaroslava Polačka hovoriť aj podpora menšinových voličov. Široká podpora strán vládnej koalície však môže mať v tomto prípade aj negatívny efekt v tom, že sa voliči nespokojní s celoštátnou koaličnou politikou postavia proti nemu a podporia Miloslava Klímu, prípadne ďalších vyzývateľov.
Najväčším súperom Matúša Valla v Bratislave je podľa neho Rudolf Kusý. „Obaja kandidáti majú podporu politických strán. V prospech pána Valla hovorí to, že bratislavský elektorát je orientovaný liberálnejšie ako v iných regiónoch Slovenska,“ povedal Marušiak. Nevýhodou aktuálneho primátora je podľa neho nezvládnutá parkovacia politika v Bratislave, nedokončený projekt výstavby električky do Petržalky, alebo otázka nájomného bývania v hlavnom meste. „Kusý skôr vystupuje ako jeho kritik. Dostal sa do popredia tým, že je dlhoročný starosta významnej mestskej časti a aj svojimi spormi s developermi,“ uzavrel Marušiak.
