Po niekoľkých dňoch strávených v prekrásnom pobrežnom meste Gdansk a kúpaní sa v Baltskom mori, o čom som písal TU, som sa tak nejak spontánne rozhodol zamieriť na východ.

Mesto Olštýn som si vybral z jedného dôvodu. Na internete som si našiel, že práve niekde tu začínajú Mazurské jazerá, čo je sústava viac ako 2000 jazier, ktoré sa rozkladajú na ploche vyše 39-tisíc hektárov. Jazerá sú to rôzne, od malých rybníčkov až po tie obrovské, ktoré viac ako jazerá už pripomínajú more. Pri čítaní týchto informácií sa mi pred očami okamžite zjavila predstava ako uháňam popri vode na požičanom bicykli, háro mi veje vo vetre a ja zastavujem, kde chcem a kúpem sa, kde chcem. Nebolo čo riešiť, v Gdansku som sadol na vlak a vyrazil.

V Olštýne som sa za lacný peniaz ubytoval v „Szkolnom Schronisku“, dve noci ma vyšli niečo cez 40 eur. Večer v posteli, pri sledovaní letných OH 2024 v Poľštine, som si na internete našiel viacero požičovní bicyklov. Vybral som si tú s najlepšími recenziami a ráno o deviatej už stál predo dvermi. Za 60 zlotých (cca 14 eur) na deň som dostal kvalitný horský bicykel a po mojej otázke aj radu na najkrajšiu trasu v okolí. Vraj sa mám držať čiernej značky, vedie cez les, čo je lepšie ako bicyklovať po ceste. Poslúchol som a urobil dobre.

Šliapem do pedálov a postupne sa kochám krásou niekoľkých jazier. Prevýšenie v podstate žiadne, občas nejaký koreň, ale nič náročné. V lese často narážam na klasický piesok, akoby som nebol stovky kilometrov od domova, ale niekde na Záhorí. A to je podľa mňa aj najväčšou výhodou týchto jazier. Väčšinou je okolo nich piesok, Poliaci to vždy večer vyčistia a pohrabú a v takom čistom piesku sa potom strašne dobre leží, číta kniha, či len tak pozerá na vodu. Niekedy sa kúpem osamote akoby vo svojom súkromnom jazere, po pár kilometroch sa už hádžem do vody spolu s ďalšími ľuďmi na pláži jazera Ukiel. Tlačenica však žiadna, šatne s uzamykateľnými skrinkami so sprchami a toaletami sú rovnako ako drevené lehátka zadarmo.

Foto: Teraz.sk - Jaroslav Taldík

Jazero lemujú pieskové pláže, v okolí nájdete množstvo cyklotrás a pri samotnom jazere Ukiel si môžete požičať asi všetko, a to za veľmi rozumnú cenu. Kto sa chce povoziť na motorovom člne, nech sa páči. Máte radšej vodný skúter? Žiaden problém. Cestovatelia, ktorí sú ako ja, však s najväčšou pravdepodobnosťou siahnu po kajaku a spoľahnú sa na vlastné svaly. Odmenou im bude blízky kontakt s vodou a možnosť sledovania prírody i jazera samotného bez akéhokoľvek vyrušovania.

Foto: Teraz.sk - Jaroslav Taldík

Foto: Teraz.sk - Jaroslav Taldík

Pár kilometrov od mesta Olštýn sa nachádza hrad Malbork. Sú miesta, ktoré mám tak v hlave nejak ukotvené, väčšinou som o nich čítal alebo počul v detstve, keď sa cestovať veľmi nedalo. Rád si plním sny. Malbork je stredoveký hrad vybudovaný Rádom nemeckých rytierov, pričom má ísť o najväčší tehlový hrad na svete. K hradu prichádzam skoro ráno, a tak sa mi podarí vyhnúť davom ľudí, ktoré sú na takýchto miestach asi vždy. K dispozícii mám niekoľko prehliadkových trás rôznej dĺžky, hrad môžem obdivovať zvonka i zvnútra. Pri vstupe dostávam audiosprievodcu v Češtine. Okrem toho, že ma naviguje po hrade, automaticky sa zapne na dôležitých miestach a poskytne mi zaujímavé informácie. Je to však taká malá túra, treba sa pripraviť na niekoľko hodín kráčania.

Foto: Teraz.sk - Jaroslav Taldík

Foto: Teraz.sk - Jaroslav Taldík

Ďalšou zastávkou mojej cesty po Poľsku je mesto Toruň. Zase cestujem miestnym vlakom a informácie o destinácii hľadám na internete. Toruň mal to šťastie, že ako jedno z mála poľských miest sa vyhol zničeniu počas II. svetovej vojny. Prechádzam sa po malom, ale nádhernom historickom centre zapísanom v zozname UNESCO. Navštevujem rodný dom astronóma Mikuláša Kopernika a v miestnom obchode si nechám odvážiť zopár perníkov, ktorými je mesto známe v celom Poľsku. Pár hodím strávim s knihou na tráve pri rieke Visla. Večer si sadnem do reštaurácie a objednám si pirohy, ktoré zapíjam poľským pivom. Dovolenka sa mi pomaly končí a ja viem, že musím pomaly zamieriť späť na Slovensko. Jednu noc ešte strávim v Katoviciach, ale potom sa už cez Brno vraciam späť do Bratislavy.

Foto: Teraz.sk - Jaroslav Taldík

Foto: Teraz.sk - Jaroslav Taldík

Foto: Teraz.sk - Jaroslav Taldík

Čo dodať? Máme tie miesta všetci v hlavách. Benátky, Miláno, chorvátske pobrežie a mnohé ďalšie. Určite krásne a ľahko dostupné. Lenže niekedy nájdeme tie krásne miesta kúsok od nás, hneď vedľa, v susednom štáte. Poľsko má nádherné Baltské more, dych berúcu históriu, prekrásnu architektúru. Poliaci sú nám blízki, krajina je cenovo dostupná a pre mňa asi to najdôležitejšie, turisticky nie je až tak veľmi obkukaná.

Foto: Teraz.sk - Jaroslav Taldík