Samospráva je usporiadaná, ale podľa môjho názoru sa bez reformy verejnej správy už ďalej nepohneme, povedal v TASR TV predseda Najvyššieho kontrolného úradu Karol Mitrík. (správa, PODCAST, VIDEO)
Autor Teraz.sk
Bratislava 22. apríla (Teraz.sk) – Predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) by mal byť odborník a zodpovedný človek. Ale predstava, že by to musel byť nevyhnutne opozičný kandidát, je mýtus. Pri príležitosti hodnotenia svojho sedemročného mandátu vo funkcii predsedu NKÚ to v TASR TV povedal Karol Mitrík.
Samotného Mitríka navrhol v máji 2015 vtedy opozičný poslanec Pavol Frešo (SDKÚ-DS), zvolený bol v tajnej voľbe 82 hlasmi poslancov. Počas siedmich rokov vo funkcii však spolupracoval s tromi rôznymi parlamentmi, v ktorých sa vládne a opozičné strany menili. „Nevidím racionalitu v tom, či je kandidát koaličný alebo opozičný. Tvrdím, že by tam mal byť rozhľadený, múdry a zodpovedný človek, ktorý neuhne z rovnej cesty,“ konštatoval Mitrík.
Dodal, že princípom úspešnej práce NKÚ je strážiť efektívne a účelné využívanie prostriedkov z peňazí daňových poplatníkov a nezametať nič pod koberec. „Od začiatku som presadzoval rovnú cestu, čo zistíme, to musíme publikovať, zverejniť. Ak pôjdeme po tejto ceste, budeme vážení, dôležití a nebudeme mať nepriateľov, lebo na toto si musia zvyknúť,“ podčiarkol Mitrík. Politici podľa neho neradi počúvajú Jóbove zvesti o tom, že sa niečo nepodarilo, ale tí rozumní radšej korigujú nedostatky, ako by mali spochybňovať dobre podložené závery kontroly.
V tomto zmysle boli podľa neho kompetencie NKÚ v ústave, aj zákone č. 39/1993 formulované nadčasovo a v roku 2006 boli naviac doplnené aj o právomoci pri kontrole samosprávy. „Zoberme si, že celá daň z príjmu fyzických osôb, plus výber vlastných daní a poplatkov, tečie do samosprávy, to sú nemalé prostriedky,“ poznamenal Mitrík. NKÚ sa podľa neho nezameral iba na kontrolu, ale snažil sa samosprávam aj pomáhať.
„Máme vlastnú legislatívnu radu, ktorá monitoruje celý legislatívny proces. Informácie potom posúvame našim kontrolórom, ale aj ďalším inštitúciám, Únii miest a obcí a ZMOS-u, aby sa aj oni vedeli orientovať v novinkách,“ povedal.
Pri existencii štvorročného funkčného obdobia samosprávnych funkcionárov najmä v malých obciach podľa neho často chýbajú skúsenosti a informácie.
Na druhej strane, celá verejná správa je podľa Mitríka zrelá na reformu, keďže niektoré z kompetencií samosprávy z objektívnych dôvodov nedokážu vykonávať. „Povedzme obec Horná Dolná má tie isté kompetencie ako mesto Bratislava. Spomeniem len jednu úlohu z veľkého množstva kompetencií, ZMOS tvrdí, že je ich až 4000, a to je zabezpečovať regionálny rozvoj. Ako môže malá obec s 500 alebo 1000 obyvateľmi zabezpečovať regionálny rozvoj?,“ pýta sa Mitrík.
Od roku 2006 venoval NKÚ podľa neho 80 percent svojich kapacít samospráve. „Bolo to správne, lebo samospráva potrebovala spätnú väzbu. Ale toto nie je jediným hlavným poslaním NKÚ. Sú aj ďalšie verejné politiky. Zdravotníctvo, školstvo, doprava, vnútro,“ povedal Mitrík. „Povedali sme si, že musíme mať širší záber a odpovedať na širšie témy. Prijali sme filozofiu, že máme dávať odpoveď na to, či sa darí napĺňať obsah verejných politík. Teda, či peniaze pracujú v prospech daňového poplatníka, “ dodal s tým, že klasické súladové kontroly sú v novom ponímaní len jednou súčasťou kontrolného procesu.
Hoci NKÚ dáva odporúčania na korekcie, nemá právomoci udeľovať kontrolovaným subjektom pokuty alebo iné sankcie. Vďaka novele zákona, ktorú sa podarilo presadiť práve počas Mitríkovho funkčného obdobia, však NKÚ vznikla povinnosť informovať parlament. „Najvyššou kontrolnou inštitúciou v tomto štáte je parlament, ten má všetky právomoci a môže si vynútiť plnenie opatrení,“ pripomenul predseda NKÚ.
„Za rok 2021 sme parlamentu odovzdali 42 rôznych správ, ktoré prerokovalo desať výborov. A týchto desať výborov si dnes prizýva na rokovania vedúcich štátnych zamestnancov, vrátane ministrov. Dokonca pre výbory modelujeme návrh uznesenia, ktorým by mali zaviazať kontrolovaný subjekt. Teda sme sa dostali na tú pôdu, kam patríme,“ dodal.
V parlamente existuje podľa Mitríka dlhé roky tradícia , že sa poslanci zastávajú „svojich“ členov vlády, v konečnom dôsledku sa však celá vláda zodpovedá parlamentu. „Všetci sú naši, všetci sú to ministri občanov tejto krajiny. Chrániť ich treba, aby ich na ulici niekto neprepadol, ale pokiaľ sa im veci nedaria, treba o nich otvorene hovoriť,“ konštatoval predseda NKÚ.
Samotného Mitríka navrhol v máji 2015 vtedy opozičný poslanec Pavol Frešo (SDKÚ-DS), zvolený bol v tajnej voľbe 82 hlasmi poslancov. Počas siedmich rokov vo funkcii však spolupracoval s tromi rôznymi parlamentmi, v ktorých sa vládne a opozičné strany menili. „Nevidím racionalitu v tom, či je kandidát koaličný alebo opozičný. Tvrdím, že by tam mal byť rozhľadený, múdry a zodpovedný človek, ktorý neuhne z rovnej cesty,“ konštatoval Mitrík.
UPOZORNENIE: Rozhovor s Karolom Mitríkom vo forme PODCASTU nájdete TU.
Dodal, že princípom úspešnej práce NKÚ je strážiť efektívne a účelné využívanie prostriedkov z peňazí daňových poplatníkov a nezametať nič pod koberec. „Od začiatku som presadzoval rovnú cestu, čo zistíme, to musíme publikovať, zverejniť. Ak pôjdeme po tejto ceste, budeme vážení, dôležití a nebudeme mať nepriateľov, lebo na toto si musia zvyknúť,“ podčiarkol Mitrík. Politici podľa neho neradi počúvajú Jóbove zvesti o tom, že sa niečo nepodarilo, ale tí rozumní radšej korigujú nedostatky, ako by mali spochybňovať dobre podložené závery kontroly.
V tomto zmysle boli podľa neho kompetencie NKÚ v ústave, aj zákone č. 39/1993 formulované nadčasovo a v roku 2006 boli naviac doplnené aj o právomoci pri kontrole samosprávy. „Zoberme si, že celá daň z príjmu fyzických osôb, plus výber vlastných daní a poplatkov, tečie do samosprávy, to sú nemalé prostriedky,“ poznamenal Mitrík. NKÚ sa podľa neho nezameral iba na kontrolu, ale snažil sa samosprávam aj pomáhať.
„Máme vlastnú legislatívnu radu, ktorá monitoruje celý legislatívny proces. Informácie potom posúvame našim kontrolórom, ale aj ďalším inštitúciám, Únii miest a obcí a ZMOS-u, aby sa aj oni vedeli orientovať v novinkách,“ povedal.
Pri existencii štvorročného funkčného obdobia samosprávnych funkcionárov najmä v malých obciach podľa neho často chýbajú skúsenosti a informácie.
Na druhej strane, celá verejná správa je podľa Mitríka zrelá na reformu, keďže niektoré z kompetencií samosprávy z objektívnych dôvodov nedokážu vykonávať. „Povedzme obec Horná Dolná má tie isté kompetencie ako mesto Bratislava. Spomeniem len jednu úlohu z veľkého množstva kompetencií, ZMOS tvrdí, že je ich až 4000, a to je zabezpečovať regionálny rozvoj. Ako môže malá obec s 500 alebo 1000 obyvateľmi zabezpečovať regionálny rozvoj?,“ pýta sa Mitrík.
Od roku 2006 venoval NKÚ podľa neho 80 percent svojich kapacít samospráve. „Bolo to správne, lebo samospráva potrebovala spätnú väzbu. Ale toto nie je jediným hlavným poslaním NKÚ. Sú aj ďalšie verejné politiky. Zdravotníctvo, školstvo, doprava, vnútro,“ povedal Mitrík. „Povedali sme si, že musíme mať širší záber a odpovedať na širšie témy. Prijali sme filozofiu, že máme dávať odpoveď na to, či sa darí napĺňať obsah verejných politík. Teda, či peniaze pracujú v prospech daňového poplatníka, “ dodal s tým, že klasické súladové kontroly sú v novom ponímaní len jednou súčasťou kontrolného procesu.
Hoci NKÚ dáva odporúčania na korekcie, nemá právomoci udeľovať kontrolovaným subjektom pokuty alebo iné sankcie. Vďaka novele zákona, ktorú sa podarilo presadiť práve počas Mitríkovho funkčného obdobia, však NKÚ vznikla povinnosť informovať parlament. „Najvyššou kontrolnou inštitúciou v tomto štáte je parlament, ten má všetky právomoci a môže si vynútiť plnenie opatrení,“ pripomenul predseda NKÚ.
„Za rok 2021 sme parlamentu odovzdali 42 rôznych správ, ktoré prerokovalo desať výborov. A týchto desať výborov si dnes prizýva na rokovania vedúcich štátnych zamestnancov, vrátane ministrov. Dokonca pre výbory modelujeme návrh uznesenia, ktorým by mali zaviazať kontrolovaný subjekt. Teda sme sa dostali na tú pôdu, kam patríme,“ dodal.
V parlamente existuje podľa Mitríka dlhé roky tradícia , že sa poslanci zastávajú „svojich“ členov vlády, v konečnom dôsledku sa však celá vláda zodpovedá parlamentu. „Všetci sú naši, všetci sú to ministri občanov tejto krajiny. Chrániť ich treba, aby ich na ulici niekto neprepadol, ale pokiaľ sa im veci nedaria, treba o nich otvorene hovoriť,“ konštatoval predseda NKÚ.
Predseda NKÚ Karol Mitrík
Čo by ste odkázali človeku, ktorý po vás prevezme úlohu viesť NKÚ v nadchádzajúcich siedmich rokoch?
-Moje posolstvo je jednoduché, želám si, aby na úrade bola kontinuita. Aby tam prišiel človek, ktorý nebude búrať, ale bude stavať na tom, čo už bolo postavené. Myslím, že úrad máme postavený dobre, sme porovnateľní so svetom. V roku 2021 bol ukončený medzinárodný audit nášho úradu. Úrad je rozbehnutý, personálne, technicky aj finančne primerane vybavený. Ideme v súlade s medzinárodnými štandardami, sme porovnateľní a trúfam si povedať, že aj trochu vyčnievame smerom hore.-
Čo by ste odkázali človeku, ktorý po vás prevezme úlohu viesť NKÚ v nadchádzajúcich siedmich rokoch?
-Moje posolstvo je jednoduché, želám si, aby na úrade bola kontinuita. Aby tam prišiel človek, ktorý nebude búrať, ale bude stavať na tom, čo už bolo postavené. Myslím, že úrad máme postavený dobre, sme porovnateľní so svetom. V roku 2021 bol ukončený medzinárodný audit nášho úradu. Úrad je rozbehnutý, personálne, technicky aj finančne primerane vybavený. Ideme v súlade s medzinárodnými štandardami, sme porovnateľní a trúfam si povedať, že aj trochu vyčnievame smerom hore.-