Proces rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) bol z hľadiska medzinárodných vzťahov zložitý. Prebehol však veľmi hladko a koordinovane. V relácii CD Klub Pavla Demeša v TASR TV to povedal Miroslav Mojžita, predseda o. z. Seniori slovenskej diplomacie.

Pri rozdeľovaní ČSFR bolo z hľadiska diplomacie najdôležitejšie, aby nové štáty – Českú republiku a Slovenskú republiku – uznali v zahraničí, uviedol Mojžita. K tomu bolo potrebné, aby SR i ČR prevzali záväzky vyplývajúce zo všetkých medzinárodných zmlúv bývalej ČSFR, vysvetlil.

Dodal, že náročný proces rozdelenia ČSFR konzultovali vtedajší predstavitelia s európskymi partnermi. "Učili sme sa, ako je možné vstúpiť do medzinárodných vzťahov ako nový subjekt," povedal.

Mojžita skonštatoval, že rozdelenie ČSFR nakoniec prebehlo hladko, koordinovane a rovnako zo strany oboch nových štátov. Rozdeliť bolo potrebné aj majetky federálneho ministerstva zahraničných vecí, ľudské zdroje i všetky záväzky bývalej ČSFR.

"Všetky tieto veci sme zvládli v priateľskej atmosfére a vzájomnej úcte. Musím povedať, že to bolo výnimočné," dodal.

Uznanie nezávislosti SR po rozdelení ČSFR prebehlo podľa neho takmer bez problémov, nastali len dve menšie komplikácie. Čínska ľudová republika žiadala, aby SR v zaslanej nóte zdôraznila, že uznáva jej zvrchovanosť nad Taiwanom, čo je súčasťou slovenskej zahraničnej politiky dodnes. SR tiež musela na žiadosť arabských krajín uznať Palestínsky štát, ktorý vznikol v roku 1988 a predtým ho uznala aj ČSFR, povedal.

Mojžita pripomenul, že samostatné ministerstvo zahraničných vecí SR bolo založené až po rozdelení ČSFR – 1. januára 1993. Pokračovalo na základoch slovenského ministerstva medzinárodných vzťahov.

Začiatky slovenského rezortu diplomacie a smerovanie zahraničnej politiky podľa jeho slov v 90. rokoch poznačilo náročné obdobie na vnútropolitickej scéne. Situácia na ministerstve sa ustálila až po parlamentných voľbách v roku 1998, keď sa ministrom stal Eduard Kukan, povedal. Mojžita zhodnotil, že slovenský rezort diplomacie sa pod Kukanovým vedením veľmi dynamicky rozvíjal, SR počas tohto obdobia vstúpila do EÚ aj Severoatlantickej aliancie.

Ocenil tiež prácu exministrov zahraničných vecí SR Jána Kubiša a Miroslava Lajčáka. Za ich pôsobenia získalo niekoľko slovenských diplomatov veľmi zaujímavé pozície v medzinárodných organizáciách, uviedol. Podľa neho Slovensko bolo v tomto aspekte najúspešnejšie z krajín Vyšehradskej štvorky – malo asi päť diplomatov na pozíciách, "ktoré nám ostatní závideli".

Ako dodal, ministerstvo v tomto období pociťovalo stabilitu i bezpečnosť a verejnosť ho vnímala ako kvalitnú inštitúciu.