Zelená strecha dokáže absorbovať až 170 litrov. Pri zelenej budove v meste je úspora nákladov na úrovni 5%.
Autor TASR
Bratislava 4. októbra (TASR)- Pri výstavbe sa vo svete spotrebuje 40% energií a vyprodukuje sa 40% skleníkových plynov. Do budúcna je dôležité, aby sa v architektúre presadzovala zelená výstavba. Na Slovensku zelené domy a ekologická výstavba tvorí v súčasnosti 20-25% novopostavených realít. V diskusnej relácií na TABLET TV to povedal odborník na stavebníctvo a zakladateľ značky krtkodom Martin Pribila.
„Ukazuje sa, že ľudia tlačia na architektov a developerov a chcú ekologicky bývať. Zároveň chcú pracovať v zelených budovách a čísla dokazujú, že sú v nich aj zdravší. Zelená architektúra je trendom, ktorý sa začína presadzovať v mestách aj na vidieku,“ povedal Pribila s tým, že výstavba posledných desaťročí priniesla do miesta množstvo betónu a nedokážu zadržiavať vodu, čo prináša negatívne javy najmä po lejakoch, aké začiatkom septembra udreli na Bratislavu.
„Ekologická architektúra dokáže zadržiavať vodu aj v mestách. Zelená strecha dokáže absorbovať až 170 litrov. Pri zelenej budove v meste je úspora nákladov na úrovni 5%. Zadržiavanie vody znamená úsporu na stočnom. Navyše v lete zelená strecha prirodzene chladí a prináša to nižšie náklady na klimatizáciu,“ vysvetlil Pribila.
Súčasnému stavebníctvu chýba lepšie hospodárenie s vodou. Jej spotreba je pri výstavbe alarmujúca. „Bežný rodinný dom si vyžiada 100-500,000 litrov vody počas výstavby. Je to obrovské číslo. Spotreba sa musí znížiť efektívnejším využívaním materiálov a stavebných postupov. Jedna osoba denne spotrebuje 77 litrov vody. Pokiaľ bude všetka voda pitná, jej svetové zásoby sa rýchlo minú,“ upozornil Pribila.
V EÚ sa začína presadzovať takzvaný systém LCA, skúmanie vplyvu stavby počas celej doby životnosti. „Uhlíková a vodná stopa v nej by sa mala čo najviac blížiť k nule, aby to bolo ekologické riešenie,“ dodal Pribila s tým, že Európska komisia nateraz nemá jasný systém podpory zelenej výstavby. „Dotačné programy idú skôr na podporu smart techniky ako prírodných riešení,“ uzavrel Pribila.
„Ukazuje sa, že ľudia tlačia na architektov a developerov a chcú ekologicky bývať. Zároveň chcú pracovať v zelených budovách a čísla dokazujú, že sú v nich aj zdravší. Zelená architektúra je trendom, ktorý sa začína presadzovať v mestách aj na vidieku,“ povedal Pribila s tým, že výstavba posledných desaťročí priniesla do miesta množstvo betónu a nedokážu zadržiavať vodu, čo prináša negatívne javy najmä po lejakoch, aké začiatkom septembra udreli na Bratislavu.
„Ekologická architektúra dokáže zadržiavať vodu aj v mestách. Zelená strecha dokáže absorbovať až 170 litrov. Pri zelenej budove v meste je úspora nákladov na úrovni 5%. Zadržiavanie vody znamená úsporu na stočnom. Navyše v lete zelená strecha prirodzene chladí a prináša to nižšie náklady na klimatizáciu,“ vysvetlil Pribila.
Súčasnému stavebníctvu chýba lepšie hospodárenie s vodou. Jej spotreba je pri výstavbe alarmujúca. „Bežný rodinný dom si vyžiada 100-500,000 litrov vody počas výstavby. Je to obrovské číslo. Spotreba sa musí znížiť efektívnejším využívaním materiálov a stavebných postupov. Jedna osoba denne spotrebuje 77 litrov vody. Pokiaľ bude všetka voda pitná, jej svetové zásoby sa rýchlo minú,“ upozornil Pribila.
V EÚ sa začína presadzovať takzvaný systém LCA, skúmanie vplyvu stavby počas celej doby životnosti. „Uhlíková a vodná stopa v nej by sa mala čo najviac blížiť k nule, aby to bolo ekologické riešenie,“ dodal Pribila s tým, že Európska komisia nateraz nemá jasný systém podpory zelenej výstavby. „Dotačné programy idú skôr na podporu smart techniky ako prírodných riešení,“ uzavrel Pribila.