Nech už je na tom v súčasnosti slovenská diplomacia akokoľvek, v zmysle novodobých dejín sa má skutočne o koho oprieť. O osobnosti, ktoré zostali, žiaľ, trestuhodne v totálnom zabudnutí. A pritom stáli a aktívne sa podieľali na chode svetových dejín. Samozrejme i v prospech niekdajšej Československej republiky a Slovenska zvlášť. Našťastie tu máme historikov, ktorí si ich skutky a pôsobenie na svetovej scéne diplomacie veľmi vážia. A snažia sa ich pripomínať, či presnejšie predstaviť širokej verejnosti (najmä tej slovenskej), ktorá o nich ,,vďaka“ nánosu prachu ideológií a skresľovania faktov nemá ani potuchy.

Slováci na významných postoch československej zahraničnej služby toho dokázali skutočne veľa. Významného. Nedávno vyšla v takmer dobrom utajení obsiahla publikácia Muži diplomacie od historika Slavomíra Micháleka a jeho kolektívu. Ich profesionálna i ľudská česť tu dostáva na povrch príbehy osobností akými boli napríklad Ján Papánek, Štefan Osuský, Milan Hodža...Pochopenie a vnímanie súčasnosti musí jednoznačne vyplynúť z toho, že ľudia začnú pomaly rozmýšľať v dejinných súvislostiach. Čo je však pri návale ťažkého smogu rôznej propagandy, silného mediálneho vplyvu na názory bežného smrteľníka zrejme náročné. A nie veľmi pohodlné.

Spomínaná publikácia je vhodným reprezentatívnym darčekom. Z rúk našich súčasných diplomatov pre svojich kolegov všade vo svete. Nič proti valaškám, krojom a bábikám zo šúpolia. Táto kniha má úžasnú výpovednú hodnotu a viac ako dôstojne reprezentuje osobnosti našich dejín. Určite by bolo veľmi naivné myslieť si, že po nej siahnu študenti, no tí, ktorých dejiny skutočne zaujímajú, nemali by ju zo svojho vedomia a čerpaní vedomostí vynechať. V školských učebniciach sa významným slovenským kapitolám novodobej histórie venuje pár riadkov. Pri výučbe to ide skrátka jedným slúchadlom prehrávača horko ťažko dnu a veľmi ľahko von.

Ťažko sa tieto podstatné vedomosti ukladajú v hlavách. A pochybujem, že by to šlo, aj keby sme to náhodou zveršovali v štylistickom prvku rap. Ako mi v nedávnom rozhovore skonštatoval historik Slavomír Michálek, že záujem o dejiny na školách je skutočne veľmi žalostný. Interes o besedy mierne stúpne iba v rámci významných výročí a aj to, aby sa nepovedalo. Česť vzácnym výnimkám. A o dejiny je spoločenský záujem akurát v prípade takzvaných osmičkových rokov. Potom opäť tma. No naši muži diplomacie nehýbali dejinami iba počas nich.