Etiópčania utekajú v panike počas protestného pochodu proti vláde v Bishoftu 2. októbra 2016. Najmenej 52 obetí na životoch si vyžiadala masová panika, ktorá vypukla v v etiópskom meste Bishoftu po tom, ako bezpečnostné zložky zasiahli voči protivládnym demonštrantom počas náboženských osláv. Podľa svedkov protestujúci hádzali na bezpečnostné sily kamene, vykrikovali protivládne slogany a mávali vlajkami zakázanej povstaleckej skupiny Oromský oslobodzovací front. Polícia použila na rozohnanie davu slzotvorný plyn a strieľala ostrou muníciou do vzduchu. Foto: TASR AP
Etiópia okrem boja s moslimskými extrémistami vo východnej Afrike má aj vážne domáce problémy s etnikom Omori. Výsledkom nezvládnutej situácie sú aj obete na životoch a výnimočný stav.
Príbeh slovenských a českých turistov, ktorých prepadli 7. novembra v africkej Etiópii, v tzv. bezpečnej zóne, je príkladom toho, že názov zóny je jedna vec a realita v nej druhá. Najmä vtedy, keď federálna vláda v Adis Abebe vyhlási začiatkom októbra výnimočný stav na šesť mesiacov, aby dostala pod kontrolu situáciu v štáte. Prísne opatrenia platia ako pre Etiópčanov tak zahraničných diplomatov.
Lúpežný prepad
Skupina šiestich slovenských a štyroch českých turistov sa 7. novembra stala v západnej Etiópii terčom brutálneho útoku niekoľkých ozbrojených lupičov. Turisti boli so slovenskou CK, zrejme Bubo Travel Agency, útočníci obrali o kreditné karty, peniaze a cennosti. Pri útoku zranená turistka zo SR, českí turisti vyviazli bez fyzickej ujmy. Útočníci postrelili pri incidente etiópskeho vodiča, ktorý po prevoze do nemocnice na následky zranení zomrel. Podľa slov riaditeľa spomínanej CK Ľuboša Fellnera, ktorého cituje český server, došlo k prepadu klientov CK Bubo v tzv. zelenej, absolútne bezpečnej zóne. V Etiópii zostal iba český sprievodca, ktorý čaká za dva týždne ďalšiu skupinu turistov.Slovenskí i českí občania boli tak šokovaní prepadom, že žiadali o okamžitý návrat. Ministerstvá zahraničných vecí SR a ČR už dlhší čas upozorňuje na zhoršenú bezpečnostnú situáciu v Etiópii.
Podľa britských zdrojov sa lúpež a streľba stala v Surme Worede pri Mizane v južnej oblasti Etiópie. Nie v štátoch Oromo (s hlavným mestom Adis Abeba) alebo severne v Amhara, kde je stav problémový. Nie je to ani východná hranica so Somálskom a južná s Keňou, kde operuje známa somálska extrémistická skupina aš-Šabáb. Nie nadarmo mali Spojené štáty americké v Etiópii základňu pre boj proti týmto islamským militantom. Zhodou okolností bola od roku 2011 tiež na juhu pri meste Arba Minch. Bezpečnostní experti tvrdili, že Američania používali na svoje akcie drony. Prezident USA Barack Obama počas svojej návštevy v roku 2015 v Afrike zavítal do Etiópie. Pochválil síce Adidis Abebu za verné spojenectvo v boji s terorizmom, ale neobišiel porušovanie ľudských práv. Americký prezident Barcak Obama pózuje so zamestnankyňami počas prehliadky závodu Faffa Food v etiópskom meste Addis Ababa v utorok 28. júla 2015. Obama svoju štvordňovú cestu začal v Keni, odkiaľ pochádzal jeho otec. Obama sa stal prvým úradujúcim prezidentom USA, ktorý absolvoval návštevu Kene, a teraz mu rovnaké prvenstvo patrí aj na návšteve Etiópie. Foto: TASR AP
V Etiópii vládne dlhodobo napätie vo vzťahu s opozíciou, ktoré vyústilo do konfliktu s najpočetnejším etnikom Omoto v rovnomennom štáte. Ústredná vláda chcela ich územie pripojiť ku vyše trojmiliónovému hlavnému mestu, za čo si vyslúžila protesty a nesúhlas. Od plánu, ktorý mal pomôcť ekonomike a zvýšeniu životnej úrovni, odstúpila, ale dôveru najľudnatejšieho štátu vo federácii nezískala späť. Obyvatelia nemali vôľu zmeniť poľnohospodársky spôsob života za priemysel. Evidentne neostalo pri prejavoch v televízii a demonštráciách, ku slovu sa dostali zbrane. Ľudskoprávne organizácie vyčítajú vláde premiéra Hailemariama Desalegna stovky obetí v roku 2015, čo ona považuje za prehnané. Zlom, po ktorom vláda siahla po výnimočnom stave, nastal 2. októbra. Bezpečnostné sily začali strieľať do protivládnych demonštrantov počas náboženského festivalu v Bishoftu v Oromii. V panike prišlo o život vyše 50 ľudí. Vláda tvrdí, že protestujúci hádzali po vojakoch kamene a kričali protivládne heslá.
Etiópski vojaci sa pokúšajú zastaviť demonštrantov počas protestného pochodu proti vláde v Bishoftu 2. októbra 2016. Najmenej 52 obetí na životoch si vyžiadala panika, ktorá vypukla v nedeľu v etiópskom meste Bishoftu po tom, ako tam bezpečnostné zložky zasiahli voči protivládnym demonštrantom počas náboženských osláv. Podľa svedkov protestujúci hádzali na bezpečnostné sily kamene, vykrikovali protivládne slogany a mávali vlajkami zakázanej povstaleckej skupiny Oromský oslobodzovací front. Polícia použila na rozohnanie davu slzotvorný plyn a strieľala ostrou muníciou do vzduchu.Foto: TASR AP
Premiér Hailemariam povedal, že výnimočný stav bol vyhlásený, pretože situácia predstavovala hrozbu pre ľudí. "Bola zničená dôležitá infraštruktúra, podniky, zdravotnícke a vzdelávacie strediská, ako aj vládne úrady a súdy," tvrdil. Zopakoval tiež predošlé prísľuby reforiem a plánov na dialóg s opozíciou. Obe strany by však nemali zabudnúť na nelegálnu migráciu v člnoch po Stredozemnom mori do Európskej únie a odpovedať si na otázku, prečo ľudia utekajú. Etiópia patrí do skupiny s Nigerom, Nigériu, Senegalom a Mali, s ktorým Brusel rieši tento vážny problém. Etiópsky prezident Hailemariam Desalegn (vpravo) kráča s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou počas privítania pred ich stretnutím v Národnom paláci v Addis Abebe 11. októbra 2016. Merkelová začala trojdňové turné po afrických krajinách, v rámci ktorého navštívila Mali, Niger a Etiópiu. FOTO TASR/APFoto: TASR AP
