Bratislava 8. apríla (Teraz.sk) - Nemecká kancelárka Angela Merkelová urobila začiatkom apríla veľký krok, keď vo verejnom prejave smerom k migrantom povedala, že by mali za svoje prijať hodnoty na ktorých je Nemecko postavené: toleranciu, otvorenosť, náboženskú slobodu a slobodu slova. Na nich stojí dobré meno a povesť spolkovej republiky po tragédii hitlerovského nacizmu a druhej svetovej vojny.

Aj vďaka nim mohli prísť pracovať do krajiny v druhej polovici 20. storočia napríklad Turci, neskôr tu žiť, vyznávať islam a stavať mešity, nech si o tom vládne elity v ich domovskom štáte pred aprílovým referendom o zmenách v tureckej ústave myslia a hovoria svoje. Nemecko je už desiatky rokov štátom s občanmi s rôznym etnickým pôvodom. Netreba chodiť ďaleko, stačí sa pozrieť na priezviská v nemeckej futbalovej reprezentácii a v telefónnom zozname.

Foto: TASR/Michal Svítok

Slová šéfky kresťanskodemokratickej CDU sú nepochybne určené tiež domácemu publiku nemeckej aj iných národností pred tohtoročnými parlamentnými voľbami v krajine, ktorá hrá prím v európskej politike a hospodárstve. V roku 2015 prijalo Nemecko vyše milióna imigrantov a utečencov, čo sa nepáči pravicovým radikálom ani ľuďom s obavou o vlastnú bezpečnosť. Zdá, sa že minuloročné útoky v bavorskom Mníchove a pred vianočnými sviatkami v skutočne kozmopolitnom hlavnom meste Berlíne postavili pred vládu a spolkové štáty vážne otázky, ako ďalej. Doterajším receptom pomaly končí životnosť, aj pokiaľ ide bezpečnosť. Spolkové štáty a samosprávy mali veľa práce s prílivom vojnových utečencov, ktorí za dramatických okolností smerovali najmä do západnej Európy a Škandinávie za bezpečím, lepším životom a nezriedka za príbuznými. V Nemecku nastal istý spoločenský protitlak a ten nie je vhodné ignorovať politicky, ani v zabezpečení fungovania štátu.

Foto: TASR/AP

Záujem o nemecký život
Kancelárka Merkelová odporúča imigrantom, aby zostali na vidieku, kde to môže byť na prvý pohľad troška neatraktívne."Pretože ľudia na týchto miestach sa často dokážu lepšie postarať o záujmy utečencov a integrovať ich," povedala šéfka nemeckej vlády. V pozadí môžeme vidieť, že nekontrolovaná koncentrácia imigrantov vo veľkých mestách nie je to pravé. Ich rozptýlenie dá vláde a bezpečnostným zložkám lepší prehľad, "nestratia sa" vo víre krajanských a náboženských spolkov a iných štruktúr a lepšie spoznajú život a nemeckú kultúru. S tým súvisia najdôležitejšie slová kancelárky: "Očakávame, že tí, ktorí sem prichádzajú, rešpektujú naše zákony a majú aspoň troška záujem o naše životy."

Foto: FOTO TASR /AP

Odvrátená strana mince
Vlastné skúsenosti s tými ľuďmi s migračným pozadím, ktorí nemajú záujem integrovať sa do spoločnosti má policajtka z Porýnia-Vestfálska Tania Kambouri s grécko-bulharskými koreňmi. Opísala ich veľmi otvorene v knižke Nemecko očami policajtky a ešte predtým liste v roku 2013 do časopisu Nemecká polícia. Kniha sa stala hitom po udalostiach počas Silvestra 2015 v Kolíne nad Rýnom, kedy muži cudzokrajného výzoru obťažovali a lúpežne prepadli ženy. Udalosti otvorili stavidlá verejnej mienky a v Nemecku sa začala diskusia.

Väčšina imigrantov v Nemecku podľa Kambouri tvrdo pracuje a integrovala sa. Problémy s integráciou časti imigrantov však vidí v nedostatku peňazí, sociálnom vylúčení, slabom vzdelaní detí, v nedostatočnom ovládaní nemeckého jazyka ako jazyka komunikácie v spoločnosti a násilí. "Na druhej strane sociálni pracovníci a policajti majú vôbec problém dosiahnuť na týchto ľudí," napísala Kambouri. Kritický názor má na multikulturalizmus: "Multikulturalizmus má mnoho rizík a je na ňom málo sociálno-romantickej pravdy:kultúrne pozadie, zdedené tradície, náboženské vyznanie sú niekedy jednoducho nezlučiteľné." Východisko vidí vo výraznejšom zapojení rodičov do výchovy, v integrácii v jasliach, školách a v zamestnaní, v rešpekte voči zákonom a ku polícii, v presadzovaní zákonov, v posilnení a lepšom vybavení polície. A ešte v jednom má policajtka Kambouri jasno pokiaľ ide o problémových občanov z moslimských krajín: do právneho štátu nepatria paralelné štruktúry a samozvaní moslimskí sudcovia.