Nikózia 1. septembra (Teraz.sk) – Mesto Nikózia je posledným rozdeleným hlavným mestom, hlása nápis v angličtine, francúzštine a nemčine na jednej z budov blízkosti prechodu z gréckej do tureckej časti mesta a medzi dvoma republikami na stredomorskom ostrove Cyprus, ktorý bol kolóniou Veľkej Británie a jej bránou na strategický Blízky východ. Krajina je po dramatických vojnových udalostiach v roku 1974 rozdelená horizontálne na dve časti demilitarizovanou, tzv. buffer zónou,ktorá je pod kontrolou síl Organizácie Spojených národov (OSN) - UNFICYP.

Zóna má dĺžku 180 kilometrov a v jednom z úsekov ju stráži 159 slovenských vojakov. „Najširšie miesto v zóne má asi sedem kilometrov a najužšie v meste Nikózia má okolo 3,5 metra,“ povedal slovenský major Robert Szakson z mierovej misie UNFICYP. Vojská OSN prišli na Cyprus už v roku 1964 a v roku 1968 sa začali prvé rozhovory medzi cyperskými Grékmi a Turkami o riešení problémov pod jej záštitou. Tri desaťročia nebolo možné cez zónu prechádzať, ale v roku 2003 sa režim uvoľnil a existuje niekoľko priechodov, ktoré využívajú ostrovania aj turisti.

Pohľad z výšky na nárazníkovú zónu v Nikózii



Nikózijčania sa neboja

Zóna vo vnútrozemskej Nikózii, najväčšom meste na Cypre (hlavné mesto Cyperskej republiky, ktorého jedna časť patrí do zóny okupovanými tureckými silami) je bez zbraní a zároveň bez života. Na pohľad to dokumentujú prázdne a rozpadávajúce sa domy, čo kontrastuje s modernou Nikóziou. Obyvatelia gréckej časti sú na prítomnosť svojich vojakov a vojakov OSN zvyknutí a neboja sa. V blízkosti zóny turista môže nájsť napríklad ulicu, ktorej jedna časť je obývaná a druhá opustená, a končí sa opevneným vojenským stanovišťom so zákazom vstupu.

Foto: Teraz.sk/Monika Voleková

Rozhovory najvyšších predstaviteľov cyperských Grékov a Turkov odštartovali v roku 2008, štyri roky po vstupe Cyperskej republiky do Európskej únie. O budúcnosti ostrova sú v súčasnosti intenzívne diskusie a veľmi dôležitou témou sú bezpečnostné záruky, uvádzajú zdroje blízke strane cyperských Grékov. V roku 2004 totiž väčšina gréckych obyvateľov odmietla plán vtedajšieho šéfa OSN Kofiho Annana na riešenie cyperského problému, Turci na ostrove naopak plán podporili. V tejto citlivej situácii oficiálni predstavitelia Cyperskej republiky dlhodobo veľmi oceňujú vklad slovenskej ambasády na Cypre, ktorá je hostiteľom rokovaní cyperských Grékov a Turkov.


Značky v dlažbe v Nikózii

Foto: Teraz.sk/Monika Voleková

Budúcnosť buffer zóny

Nemenej významné pre obyvateľov ostrova a ich dedičov okrem vyjednávaní na najvyššej úrovni sú však majetkové otázky spojené s vlastníctvom a užívaním nehnuteľností v buffer zóne v historickej časti Nikózie aj inde na ostrove, ak budú mať rozhovory o spojení oboch republík úspešnú koncovku. V Nikózii je v platnosti územný plán mesta, na jeho vzniku sa podieľali spoločne grécka a turecká komunita . Prípravné práce sa začali v roku 1979, päť rokov po rozdelení ostrova, pod patronátom Rozvojového programu OSN. „V prvej fáze by som si predstavoval komunálne projekty, ktoré by organizovali obe strany ako je Dom spolupráce, s viacerými funkciami vo vzdelávaní, ekonomike,“ povedal psychológ Kostis Kyranidis, člen zmiešaného speváckeho grécko-tureckého zboru. Po otvorení prechodov sa speváci a speváčky stretávajú v bývalom hoteli Ledra v Nikózii, kde bývajú vojaci OSN. Slovenských a českých turistov často sprevádza po Cypre Slovenka Anna Tyrimou, ktorá žije na ostrove s rodinou 37 rokov a je erudovanou sprievodkyňou. „Ak by sa stalo, že do zóny mimo Nikózie vstúpi povedzme poľovník, riešia to sily OSN. Keď sa všetko vyrieši, do buffer zóny v Nikózii by sa mali vrátiť ľudia, ktorí tam predtým bývali,“ uviedla A. Tyrimou. Na Cypre žije aj komunita približne 12.000 Slovákov, ktorá sa stretáva niekoľko krát do roka.

Foto: Teraz.sk/Monika Voleková

Iná situácia je zóne v blízkosti Nikózie, kde stojí roky chátrajúce medzinárodné letisko po delostreleckej paľbe a bombardovaní dráhy v roku 1974 a jedno opustené a poškodené cyperské lietadlo. Kedysi pýchu osobnej leteckej dopravy na Cypre využívalo ročne 800.000 cestujúcich. Júlový pokus o puč gréckej vojenskej junty proti vláde v Nikózii a turecká invázia sa udiali v plnej turistickej sezóne. Farmárčenie na pozemkoch v súčasnosti v zóne je možné, ak majiteľ preukáže, že mu patria a sily OSN s tým súhlasia. „Farmári dostanú povolenia, ktoré si potom obnovujú. Našou úlohu je kontrolovať pohyb v buffer zóne, či civilista má na to povolenie, ak ho nemá, musí ísť preč, “ konštatoval major R. Szakszon.

Pozrite si časť maríny pre jachty v Limassole



Z Famagusty ušli len na pár dní

Turci počas bojov okupovali územie legendárneho cyperského letoviska Varosha s viac ako 100 hotelmi v prístavnom meste Famagusta, dnes známeho ako „mesto duchov“. Ľudia ušli narýchlo pred vojskami s vierou, že sa vrátia domov o pár dní. Nevrátili sa. V súčasnosti žijú v meste pod tureckou správou obyvatelia a o ďalšom osude letoviska sa rokuje. Úlohu prístavu Famagusta prebral v gréckej časti prístav v meste Limassol, kde nedávno otvorili novú marínu pre jachty a stavajú pri nej vily.

Cyperské múzeum skrýva poklady starovekej minulosti




Turizmus na ostrove s bohatou ponukou pláží, unikátnych starovekých, kresťanských a moslimských pamiatok profituje zo zvýšeného záujmu návštevníkov a pláže sú plné, medzi najpočetnejšie skupiny výletníkov patria Rusi a Briti.

V jednej o zátok sa podľa legendy zrodila z peny bohyňa Afrodita

Foto: Teraz.sk/Monika Voleková