Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Negatívny výsledok referenda o zmluve s ľavicou gerilou dianie v Kolumbii skomplikoval, ale Nobelova cena za mier pre prezidenta J. Santosa je veľkým povzbudením, píše v komentári Monika Voleková.
Autor Teraz.sk/TASR
Nositeľom Nobelovej ceny za mier za rok 2016 je kolumbijský prezident Juan Manuel Santos. Väčšiu medzinárodnú a morálnu podporu mieru v Kolumbii, rokovaniam s marxistickými rebelmi z Revolučných ozbrojených síl Kolumbie (FARC) o zmenách v mierovej dohode a podporu pozícii prezidenta doma, si ťažko predstaviť. Po studenej sprche, keď Kolumbijčania odmietli v referende 2. októbra ťažko vyrokovanú dohodu medzi vládou a FARC, zasvietilo nad krajinou slnko nádeje. Ak sa po septembrovom podpise dohody, ktorá ukončila 52-ročný krvavý spor, hovorilo o Nobelovej cene za mier pre prezidenta Santosa a lídra povstalcov Rodriga Londona „Timošenka“, po piatkovom rozhodnutí Nobelovho výboru je to jasné, nositeľom prestížneho ocenenia je iba Santos, ktorý rokovania inicioval.
Nobelov výbor zároveň vo vyhlásení uviedol, že ocenenie je potrebné chápať aj ako prejav pocty Kolumbijčanom, ktorí sa napriek veľkým útrapám nevzdali nádejí na spravodlivý mier, a takisto všetkým účastníkom, ktorí prispeli k mierovému procesu. Pocta je v neposlednom rade venovaná množstvu obetí občianskej vojny, uviedol Nobelov výbor vo vyhlásení.
.
Announcement of the 2016 #NobelPrize in Peace https://t.co/pMBPquTF3S
— The Nobel Prize (@NobelPrize) 7. októbra 2016
Bude veľmi zaujímavé sledovať dopad tejto udalosti, pretože tesný a nečakaný nesúhlas Kolumbijčanov s dohodou zamiešal karty domácej aj v medzinárodnej politike. Vyjednávači sa opäť vrátili do kubánskej Havany, aby rokovali s FARC o zmenách v 297-stránkovom dokumente.
Opozícia na čele s exprezidentom Alvárom Uribem sa vezie na vlne nesúhlasu najmä s nízkymi trestami pre rebelov, ktorí sa dopustili trestných činov počas občianskej vojny s vyše 200.000 mŕtvymi a vytvorili na nimi ovládanom území Kolumbie vlastnú vládu. S obsahom dohody, s možnosťami pre rebelov (napríklad legálny podiel na moci pre FARC) – cenou za koniec násilia - Kolumbijčania nesúhlasili. Namaľovaná čiara za minulosťou bola pre nich príliš hrubá.
Ani samostatný súdny systém na vyrovnanie sa so zločinmi z minulosti z mierovej dohody jej odporcov nepresvedčil o spravodlivosti, neuverili mu. Pripomienky sú konkrétne a idú nepríjemne do trestných dôsledkov a do peňazí : osoby usvedčené zo zločinov sa nemôžu uchádzať o posty v štátnej správe, vodcovia FARC si odsedia vo väzení zločiny, ktoré spáchali, FARC použije nelegálne nadobudnuté prostriedky na odškodnenie obetí a žiadne zmeny kolumbijskej ústavy.
Po negatívnom výsledku hlasovania neostalo prezidentovi Santosovi iné, len zostať na pozícii mierovej dohody, predĺžiť prímerie z júna s ľavicovými povstalcami do 31. októbra 2016, rokovať a veriť, že FARC si svoje rozhodnutie nerozmyslí. O dohode nerozhodlo totiž iba vedenie rebelov, ale prerokovalo dokument aj s členmi hnutia.
Nesúhlas s dohodou je odkazom pre menšie odbojné ľavicové skupiny v Kolumbii o tom, čo si ľudia o nich myslia a za čo pokladajú ich nelegálne činy, nie ideológiu, ktorou sa riadia dlhé roky. Prezident Santos bude musieť zvážiť, ako bude prezentovať zmeny v mierovej dohode. Či sa opäť pustí do neistého celonárodného referenda, bude riskovať neúspech a sklamanie úprimných podporovateľov mieru v Kolumbii. Možno sa príliš spoľahol na optimistické prieskumy verejnej mienky pred hlasovaním. Kritici dohody však nič nenechali na náhodu a výsledok sa dostavil. Smútok na tvárach podporovateľov zmluvy bol nefalšovaný, najmä obyvatelia chudobných častí Kolumbie a regiónov ovládaných FARC, si od nej sľubovali mier a zlepšenie svojich životných podmienok, vrátane pozemkovej reformy.
