Paríž 12. januára (TASR) - Najhľadanejší nacista Alois Brunner, považovaný za pravú ruku Adolfa Eichmanna, zomrel v roku 2001 vo veku 89 rokov v sýrskom Damasku. Tvrdí to francúzsky novinár Hedi Aouidj, ktorý výsledky svojho pátrania po Brunnerovi publikoval vo francúzskom reportážnom a analytickom štvrťročníku XXI.

DÁTUM A OKOLNOSTI SMRTI

Dátum a okolnosti Brunnerovej smrti sú stále zahalené tajomstvom. Pôvodne sa uvádzalo, že zomrel v roku 1992. Tvrdieval to aj francúzsky historik Serge Klarsfeld. V decembri 2014 však viedenské Centrum Simona Wiesenthala informovalo, že Brunner zomrel v Damasku v roku 2010.

Hedi Aouidj však tvrdí, že Brunner zomrel už v roku 2001. Jeho tvrdenie sa opiera o výpovede troch svedkov, ktorí sa ako príslušníci sýrskej tajnej služby starali o Brunnerovu bezpečnosť. Medzi nimi je aj muž menom Abou Yaman, ktorý momentálne žije ako utečenec v Jordánsku.

Podľa Yamana strávil Brunner posledné roky svojho života vo väzení zriadenom v podzemí bytového domu obývaného civilistami.

Brunner, ktorý sa nechal oslovovať Abou Hossein, v posledných rokoch života trpel. "Bol chorý a od bolesti kričal. Mal (vo väzení) nárok na vojenský prídel: buď jedno vajce alebo jeden zemiak. Jedno alebo druhé. Nemohol sa ani umývať," uviedol v rozhovore pre Aouidja Abou Yaman.

Po smrti, v decembri roku 2001, Brunnerovo telo umyli v súlade s moslimskými pravidlami a pochovali na cintoríne v Damasku.

AOUIDJ: BRUNNER MAL SO SÝRSKOU VLÁDOU DOHODU

"Dohoda (so sýrskym vedením) bola jasná: ochrana výmenou za nacistické 'savoir faire'," spresnil Aouidj, podľa ktorého Brunner školil sýrskych tajných agentov a ľudí v bezprostrednom okolí vtedajšieho sýrskeho prezidenta Háfiza Asada.

"Dostával plat a ubytovanie a odovzdával svoje skúsenosti," uviedol novinár.

Izraelský historik Efraim Zuroff, ktorý je riaditeľom jeruzalemského Centra Simona Wiesenthala, pre francúzsku agentúru AFP potvrdil, že Brunnera svojho času platila vláda v Damasku ako poradcu - okrem iného aj v záležitostiach okolo techník mučenia.

Asadov klan vždy tvrdenia o Brunnerovej prítomnosti v Sýrii oficiálne odmietal, pripomenul Zuroff.

Brunnerov pobyt v Sýrii bol pritom pomerne známou skutočnosťou, dôležitejšie však boli geopolitické hry. Diplomati mali iné priority, než preverovať Brnnerovu prítomnosť a pôsobenie v Damasku, tvrdí Aouidj.

BRUNNER ZOMREL V SAMOTE A UTRPENÍ

"Zomrel v roku 2001, osamelý, lebo Bašára Asada už nezaujímal. Tento režim je ako mafia. Nechali ho v 'base', hovoriac si, že neskôr sa možno ešte zíde," uviedol Aouidj.

Advokát a historik Serge Klarsfeld uviedol, že "je dobre vedieť, že Brunner žil skôr zle ako dobre".

Stanica France Inter pripomenula, že tento advokát sa v roku 1982 aj s manželkou Beate vybral do Damasku, aby od vlády žiadal Brunnerovo vydanie. Nebol však úspešný.

"V diktatúre ako v Sýrii to bolo nemysliteľné (dovtedy), kým sa ho nechcel zbaviť samotný diktátor," vysvetlil Klarsfeld.

Pátranie po Brunnerovom osude a jeho výsledky zverejnené v revue XXI považuje Klarsfeld za "veľmi pravdepodobné". Vyjadril však ľútosť, že Brunner vo Francúzsku nemohol byť súdený inak ako v neprítomnosti, a to v roku 1954 a potom znova v marci 2001.

Efraim Zuroff uviedol, že "by rád veril, že Brunner zomrel za okolností", ako ich popisuje revue XXI.

"Úprimne povedané, nikto si to nezaslúži viac než on," dodal Zuroff.

BRUNNER PO VOJNE PREKĹZOL DO EGYPTA A POTOM DO SÝRIE

Brunnerovi sa na konci druhej svetovej vojny podarilo uniknúť pred spojencami. Rovnako úspešne sa aj v roku 1953 dostal z Nemecka do Egypta, kam vycestoval na pas s menom Georg Fischer. Potom sa stal pašerákom zbraní a v roku 1954 sa usadil v Damasku.

ŽIDOV A FRANCÚZOV NENÁVIDEL DO KONCA SVOJHO ŽIVOTA

Brunner "až do konca svojho života živil svoju nenávisť k Židom, svoju vieru v národný socializmus," poznamenal Klarsfeld v stredajšom vysielaní francúzskej rozhlasovej stanice Judaiques FM.

"Bol to človek, ktorý Francúzsko nenávidel rovnako ako Židov," vyhlásil advokát.

Samotný Brunner v rozhovore pre Chicago Sun-Times, zverejnenom v roku 1987, vyhlásil, že "Židia si zaslúžili zomrieť, lebo boli agentmi diabla. Keby bolo treba, urobil by som to znova".

Brunnera, ktorý sa narodil v roku 1912 v Rakúsku, považovali ho za "pravú ruku" nacistu Adolfa Eichmanna. Zohrával kľúčovú úlohu pri implementovaní tzv. konečného riešenia židovskej otázky, presadzovaného nacistickým vodcom Adolfom Hitlerom.

Pôsobil ako jeden z veliteľov nacistických jednotiek SS a pripisujú mu osobnú zodpovednosť za deportáciu takmer 130.000 Židov - vrátane slovenských - do koncentračných táborov. Bol aj veliteľom internačného tábora vo francúzskom Drancy, odkiaľ na smrť poslal i 3000 židovských detí. Vo Francúzsku ho za to v roku 2001 v neprítomnosti odsúdili na doživotie.