Washington/Moskva 1. mája (TASR) – Išlo o jednu z najvýznamnejších epizód studenej vojny, ktorá viedla k zhoršeniu vzťahov medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom, medzi Východom a Západom. Od zostrelenia amerického prieskumného lietadla Lockheed U-2 nad územím ZSSR uplynie v piatok 1. mája 60 rokov.

So špionážnymi preletmi nad územím Sovietskeho zväzu začali USA na prelome 40. a 50. rokov 20. storočia po tom, ako Moskva uskutočnila na polygóne v Semipalatinsku v auguste 1949 prvý test svojej atómovej bomby. Američania spočiatku nasadzovali upravené strategické bombardéry, ktoré však mohli lietať len do výšky okolo 12 kilometrov a sovietska protivzdušná obrana ich mohla zasiahnuť. Preto sa začalo s vývojom lietadla, ktoré by mohlo operovať vyššie.

Prvý skúšobný let takého stroja sa uskutočnil 29. júla 1955. Bolo ním jednomiestne lietadlo Lockheed U-2, ktoré malo "oči nad zemou" až vo výške 21 kilometrov. K prvému ostrému letu nového špionážneho lietadla nad sovietskym územím došlo 4. júla 1956. Sovietske radary lietadlo síce zachytili, ale Moskva nemala k dispozícii techniku, ktorou by mohla odpovedať. To sa zmenilo koncom 50. rokov, keď Sovietsky zväz vyvinul nové rakety zem-vzduch.

Pilot Francis Gary Powers vzlietol z americkej základne pri pakistanskom Péšávare na svoju výzvednú misiu 1. mája 1960. Do vzdušného priestoru ZSSR vletelo lietadlo vo výške viac než 20 kilometrov a nad jeho územím začalo podľa plánu fotografovať určené objekty. Radary sovietskej protivzdušnej obrany stroj zachytili už nad Afganistanom.

Približne po dvoch hodinách letu zamieril pilot k Sverdlovsku (dnešnému Jekaterinburgu) a vtedy sa to stalo - bolo 08:53.

"Zacítil som tupý náraz a kokpit zalial intenzívny oranžový záblesk," povedal neskôr pilot Powers, ktorý sa katapultoval. Sovietskej protivzdušnej obrane sa podarilo lietadlo zostreliť vďaka novým raketám S-75 Dvina, ktoré dokázali zasiahnuť cieľ až do výšky 25 kilometrov. Pamätníci hovoria, že keď sa o tom dozvedel sovietsky vodca Nikita Chruščov, ktorý práve sledoval z Leninovho mauzólea prvomájovú manifestáciu, "nálada sa mu zlepšila a zoširoka sa začal usmievať".

Pilot Francis Gary Powers, ktorý sa dostal na zem živý a zdravý, ako aj trosky lietadla skončili v rukách tajnej služby KGB. Spojené štáty najskôr tvrdili, že išlo o lietadlo, ktoré vykonávalo meteorologické merania. Americký prezident Dwight Eisenhower ale 11. mája 1960 výzvedné lety oficiálne potvrdil. Odmietol ich však zastaviť a tiež sa ospravedlniť za incident, čo ultimatívne žiadala sovietska strana.

V auguste 1960 sa začal v Moskve súdny proces s Powersom. Za protištátnu činnosť ho súd poslal na tri roky do väzenia, pričom po odpykaní trestu mal ísť ešte na ďalších sedem rokov do pracovného tábora. K tomu nedošlo, pretože 10. februára 1962 bol o šiestej hodine ráno vymenený za sovietskeho špióna Rudolfa Ivanoviča Abela.

K tejto prvej výmene zajatých agentov medzi USA a ZSSR došlo na moste Glienicker Brücke, tzv. Moste špiónov spájajúcom Západný Berlín a Postupim vo vtedajšej NDR. Príbeh inšpiroval v roku 2015 amerického režiséra Stevena Spielberga k nakrúteniu filmu Most špiónov.

Po návrate do USA očakávali Powersa obvinenia zo zrady, darovania lietadla ruskej strane a sprenevereniu sa ideálom. Vyšetrovala ho CIA aj špeciálna komisia Senátu. Vyčítali mu, že neinicioval mechanizmus, ktorý mal zničiť dôkazy o špionáži, a dokonca i to, že nespáchal samovraždu a nechal sa zajať. Napokon však vyšetrovatelia dospeli k záveru, že v danom okamihu konal správne a bol rehabilitovaný.

Neskôr Powers pracoval určitý čas pre CIA, ale čoskoro sa vrátil k lietaniu. Zahynul 1. augusta 1977 v Los Angeles pri havárii vrtuľníka, ktorý pilotoval. Powersa 1. mája 2000 posmrtne vyznamenali leteckým krížom, medailou a ďalšími štátnymi oceneniami.