Bratislava 3. mája (Teraz.sk) – Ak budú nové sociálne návrhy Smeru-SD schválené, bude ich financovať tak štát, ako aj zamestnávatelia. Analýzy rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny však ukazujú, že štát vie tieto investície zvládnuť bez toho, že by ohrozil tempo konsolidácie verejných financií a potenciál zvládnuť ich majú aj podniky. V diskusii na TABLET.TV to povedal štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) Branislav Ondruš (Smer-SD).

„Aj nezávislí ekonómovia potvrdili, že rast produktivity práce na Slovensku je dlhodobo rýchlejší, než rast miezd a preto tu sú aj na podnikovej úrovni ekonomické základy na to, aby sa zamestnanci vo väčšej miere podieľali na tom, čo vyprodukujú,“ komentoval Ondruš návrh Smeru-SD, aby sa zvýšili príplatky na nočnú a víkendovú prácu.

„Každý rok napríklad počúvame, že zvýšenie minimálnej mzdy ohrozí pracovné miesta. Pritom hoci zvyšujeme minimálnu mzdu rekordným spôsobom, dosahujeme znižovanie nezamestnanosti, dokonca aj v ekonomicky najmenej rozvinutých regiónoch,“ pripomenul štátny tajomník, podľa ktorého by zamestnávatelia dokázali návrh Smeru implementovať.



Ak sa od zamestnávateľov očakáva, že zafinancujú zvýšenie miezd za nočnú a víkendovú prácu, štát by zasa mal utiahnuť nový príspevok na podporu pracovnej mobility a posilnenie tých doterajších. „Príspevok na dochádzku za prácou vyplácame šesť mesiacov do výšky 135 eur, príspevok na mobilitu je určený pre tých nezamestnaných, ktorí si nájdu prácu ďalej ako 70 kilometrov od miesta svojho trvalého bydliska a dochádzajú tam na týždennej báze. Je vo výške 250 eur na šesť mesiacov. Pre manželov je až do výšky 400 eur. Teraz uvažujeme, že zvýhodníme poberanie týchto príspevkov, plus zavedieme staronový, ktorým bude príspevok na presťahovanie. Vyplácať sa bude vtedy, keď sa za prácou bude občan sťahovať aj s celou rodinou,“ povedal Ondruš. Dodal, že vyplácanie týchto príspevkov je časovo ohraničené, môžu však zo začiatku pomôcť človeku uchytiť sa v novej práci.

Investície do sociálneho systému a rozpočet

„My tieto návrhy nepovažujeme za vyhadzovanie peňazí, ale za investície. A zároveň dokazujeme, že je možné investovať do sociálnych opatrení a zároveň znižovať schodok štátneho rozpočtu,“ tvrdí Ondruš.
„V histórii SR ešte nikdy nebol vyrovnaný rozpočet a nedá sa k nemu dostať za rok alebo jedno volebné obdobie. Ale dnes sme v situácii, že už môžeme verifikovane vyhlásiť, že sme dosiahli najnižší schodok rozpočtu v histórii Slovenskej republiky a plán do dvoch rokov sa dostať k vyrovnanému štátnemu rozpočtu je reálny,“ podčiarkol.

Podpora zamestnanosti a rastu platov podľa neho stimuluje ekonomiku, keďže lepšie zarábajúci ľudia platia viac daní a odvodov, ale aj viac nakupujú a zvyšujú tým odbyt výrobcom a predajcom tovarov a služieb. Štát by zároveň podľa neho mal chrániť pracovné miesta aj tým, že realizuje efektívne opatrenia proti zneužívaniu zahraničných pracovníkov najímaných prostredníctvom agentúr.

Sviatok práce

„Teatrálne nie, ale symbolické áno,“ reagoval Ondruš na otázku, či nebolo od predstaviteľov jeho strany trochu teatrálne rozhodnutie predstaviť návrhy zmien práve na 1. mája. „Smer-SD je celkom prirodzene stranou, ktorá prvomájovú tradíciu z konca 19. storočia udržuje pri živote. Tradícia Sviatku práce ako príležitosti zvýrazniť boj za práva zamestnancov, je typickou súčasťou sociálnodemokratickej politiky kdekoľvek vo svete,“ povedal Ondruš.

Čo sa týka konkrétnych krokov, Smer-SD navrhuje pre občanov, ktorí sa zapoja do tretieho dôchodkového piliera vytvoriť tzv. inštitút „preddôchodku“. „Takýto inštitút existuje v Nemecku. Je to istý spôsob šetrenia si, zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu dohodnúť, že časť mzdy, napríklad v podobe zaplatených víkendov, zamestnávateľ zamestnancovi nevyplatí, ale mu ich niekde ukladá,“ vysvetľuje Ondruš. „Tretí pilier je systém dobrovoľného pripoistenia. Ak vznikne dohoda napríklad v podobe kolektívnej zmluvy v podniku, chceme vytvoriť priestor, aby si z tohto doplnkového dôchodkového systému mohol zamestnanec čerpať peniaze aj skôr, než dovŕši dôchodkový vek,“ uviedol.

Zvýšenie príplatkov za nočnú a víkendovú prácu podľa Ondruša nemá za cieľ len zvýšiť príjem pracovníkov, ale aj motivovať zamestnávateľov k takej organizácii práce, ktorá minimalizuje potrebu robiť cez víkend alebo v noci.

„Máme záujem, aby sa zlepšovanie pracovných podmienok premietalo aj do toho, aby ľudia, podľa možností, víkendy voľné mali. Našim cieľom je vytvárať tlak na zamestnávateľov, aby sa snažili takto organizovať prácu. Preto zavedieme príplatok za víkendovú prácu, vo výške 100 percent minimálnej hodinovej mzdy. V prípade nočnej práce sa príplatok z 25 percent hodinovej minimálnej mzdy zvýši na 50 percent,“ vysvetľuje Ondruš.

„Keďže viažeme príplatok na podiel z hodinovej minimálnej mzdy, bude ho mať rovnaký ten, ktorý zarába viac, aj ten, čo zarába menej. Myslíme si, že práca v noci alebo cez víkend pôsobí úplne rovnako na každého, bez ohľadu na to, či zarába tisíc eur alebo 435 eur. Príplatok by nemal znevýhodňovať nízkopríjmové skupiny obyvateľstva,“ povedal štátny tajomník MPSVR.

Zvýšenie ohodnotenia práce podľa neho pomôže zamestnávateľom získavať zamestnancov, keďže na Slovensku začína byť v niektorých odvetviach nedostatok pracovných síl. Ondruš si nemyslí, že tento problém dokáže dostatočne riešiť samotný trh. Dodáva, že dnes už len zanedbateľné percento ekonómov zastáva tézu, že trh nepotrebuje štátnu reguláciu a najlepšie sa riadi sám.

„Naše návrhy budú znamenať vyššie mzdy a aj vyššie náklady zamestnávateľov, ale na druhej strane práve nízke mzdy na Slovensku sú jedným z dôvodov, prečo sa zamestnávateľom nedarí obsadzovať pracovné miesta. Sú veci, ktoré trh vyriešiť vie, ale aj tie, ktoré vyriešiť nevie,“ tvrdí Ondruš.

„Do mesiaca by sme mali mať hotovú podrobnú analýzu ponuky a dopytu na trhu práce. Ale podľa predbežných čísiel sa ukazuje, že nedostatkové pozície, ktoré najčastejšie zamestnávatelia obsadzujú zahraničnými pracovníkmi, sú jednak vysoko kvalifikované pracovné pozície, jednak absolútne nekvalifikované pracovné miesta,“ povedal. Najmä druhý fakt, teda že nie je dostatok nekvalifikovaných pracovných síl, je podľa neho na prvý pohľad prekvapivý.

„Na úradoch práce sa naozaj stretávame so žiadosťami o pracovné povolenia pre nekvalifikovaných pracovníkov z krajín mimo EÚ. Ale nekvalifikovaných pracovníkov máme na Slovensku dosť, len nie sú ochotnú pracovať za nízke mzdy,“ povedal Ondruš.

Sociálny dumping

V diskusii spomenul aj kauzu zamestnávania pracovníkov zo Srbska v jednej z automobiliek. Ľudia neboli zamestnaní priamo v závode, ale v pracovných agentúrach z iných štátov EÚ, pracovali za nízku mzdu a bez sociálneho či zdravotného poistenia. Takéto vykorisťovanie nie je podľa Ondruša prijateľné, nehovoriac už o tom, že sa takto neférovo zapĺňajú pracovné miesta.

„Analyzujeme právne normy v niektorých západoeurópskych krajinách. Napríklad v Rakúsku majú špeciálny zákon o boji proti sociálnemu dumpingu,“ povedal.

Slovensko podľa neho niektoré opatrenia už prijalo, nie sú však dostatočne účinné práve v prípade zahraničných pracovných agentúr. „Už dnes máme viaceré brzdy proti sociálnemu dumpingu. Ak príde občan z krajiny mimo Európskej únie na pracovné povolenie a zamestná sa u slovenskej firmy, alebo dokonca takto príde občan z inej krajiny EÚ, tak je zamestnancom slovenskej firmy a v plnej miere a rozsahu sa na neho vzťahujú všetky práva a povinnosti podľa Zákonníka práce, dokonca vrátane kolektívnej zmluvy, ak ju v podniku odborári majú uzavretú,“ povedal.

„Problém, ktorý sme našli, vzniká pri vysielaní pracovníkov. Napríklad, keď maďarská alebo česká firma pošle svojich zamestnancov na nejaký čas pracovať na Slovensko. V tomto prípade nemáme pravidlá dostatočne ošetrené tak, aby nemohlo dochádzať k zneužívaniu týchto pracovníkov. Vieme to riešiť zmenami v Zákonníku práce, ale aj efektívnejšou spoluprácou inšpektorátov práce a sociálnych poisťovní jednotlivých európskych krajín,“ vysvetľuje Ondruš.

O tejto téme podľa neho už zástupcovia ministerstva hovorili s kolegami z krajín V4 na stretnutí vo Varšave. „Aktuálne minister Richter pozval na 1. júna do Bratislavy ministrov práce V4, ale aj Rumunov a Srbov, aby sme si dohodli spoluprácu,“ upozornil Ondruš.

„Momentálne pripravujeme novelu zákona o sociálnych službách, je to veľká výzva,“ reagoval na otázku, aké iniciatívy jeho rezort pripravuje do budúcnosti. „Je to oblasť, kde vieme vytvoriť pracovné miesta, ak do nej dáme viac peňazí. Na druhej strane, treba nájsť systém trvalo udržateľného financovania týchto služieb a definovať, čo bude financovať štát, čo samosprávy a čo klient sám,“ uzavrel Ondruš.