Bratislava 10. septembra (TASR) - Fanúšikovia fotografovania lietadiel dokážu stráviť na letisku hodiny, ovládajú ich letový poriadok a neváhajú pre zaujímavejšie stroje prísť k pristávacej dráhe v akomkoľvek počasí či v ktorúkoľvek hodinu. Nedávno sa spotterom na bratislavskom letisku splnilo dlhodobé prianie a vybudovali sa pre nich priezory v plote. Teraz by podľa predsedu Občianskeho združenia Airliners.sk Juraja Ondruša chceli spolu s letiskom postaviť v Bratislave spotterský kopec, z ktorého by mohli získavať zábery lietadiel na pristávacej dráhe. Ondruš o tom porozprával v rozhovore, ktorý je súčasťou multimediálneho projektu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky.

-V čom spočíva záujem spotterov o fotografovanie lietadiel? Prídu na letisko, chcú získať najlepšie zábery, ale prečo ich to ťahá fotografovať lietadlá?-
Spotteri sú rôzni. Sú ľudia, ktorí fotografujú pre pocit, že sa dostanú von, sú pri lietadlách, na vzduchu a stretávajú sa s ostatnými a, samozrejme, získajú záber. Ale to je možno až druhoradé, prvoradé je pre nich byť tam, pri lietadlách. A druhou skupinou sú ľudia, ktorí potrebujú mať zábery všetkých lietadiel danej leteckej spoločnosti a riešia do detailov to, ako záber vyzerá. Takže všetky ich zábery musia byť rovnaké. Majú potom databázu napríklad sto rôznych lietadiel Ryanairu - všetky registrácie, všetky čísla vždy v rovnakej pozícii.

-Keď tieto zábery získajú, tak si ich navzájom vymieňajú alebo zdieľajú?-
Je to skôr taký interný pocit, že chcem mať fotografie všetkých lietadiel danej leteckej spoločnosti. Je to podobné, ja to volám postihnutie, ako keď si ľudia fotografujú vlaky alebo autá.

-Funguje to potom tak, že spotter chce následne aj letieť všetkými lietadlami, ktoré má odfotografované?-
Záleží to, samozrejme, od možností. Určite by som rád letel všetkým, čo mám odfotografované, ale to sa nedá. Nedá sa to finančne a nedá sa to časovo. Čiže, sú ľudia, ktorí fotografujú a majú šancu lietať tým, čo si odfotografovali, a ľudia, ktorí takú šancu nemajú. Ale túžba tam asi je v každom z nás. Tým, že nás bavia lietadlá, je pre nás zaujímavé aj lietanie.

-Odkedy ste fanúšikom letectva?-
Letectvo ma baví veľmi dlho, viac-menej odmalička. Býval som v bratislavskom Ružinove pri letisku, lietadlá mi lietali naozaj nad hlavou. A mal som tiež to šťastie, že nás ešte pred revolúciou ako triedu pionierov brávali na letisko vítať delegácie. Čiže, boli sme veľakrát často priamo pri prílete nejakého lietadla.

-Viete odhadnúť, koľko je v súčasnosti na Slovensku fanúšikov letectva?-
Máme skupinu na sociálnej sieti, kde je okolo 2000 ľudí. Ale sú to rôzni ľudia - fanúšikovia, modelári, piloti, letušky, riadiaci letovej prevádzky. Ale určite sú to tisícky ľudí na Slovensku preto, že tu kedysi boli vojenské letiská. Tak je základňa fanúšikov lietadiel veľká. Fanúšikovia civilného letectva, to je taká podmnožina a tých je menej.

-Viac je vojenských?-
Áno, myslím si, že viac je vojenských. To sú ľudia, ktorých rodičia fungovali na vojenských letiskách. Civilných letísk je na Slovensku menej a myslím si, že sú taká menšia podmnožina. Ale sú ich tisícky.

-Narastá, podľa vás, v posledných rokoch záujem ľudí na Slovensku o letectvo?-
Samozrejme. Tým, že kedysi prišla SkyEurope, ktorá dovolila Slovákom cestovať, ľudia začali viac lietať. Začali si aj viac všímať čím lietajú, kam lietajú a možno aj to, akú pridanú hodnotu dostanú daným letom či leteckou spoločnosťou. Čiže, zvyšuje sa vnímanie letectva nielen ako prepravy.

-Keď prídete na letisko fotografovať, strávite tam niekoľko hodín, zhovárate sa s ostatnými spottermi?
Áno, je to rodina. Viac-menej sa už poznáme. Pretože, keď má priletieť niečo špeciálne, stretávame sa približne tí istí ľudia. Je nás asi 15-20 ľudí, ktorí sa na bratislavskom letisku zídeme za akéhokoľvek počasia a v akúkoľvek hodinu, ide nám o to, aby sme boli pri tom a mali fotografiu.

Foto: Archív: Juraj Ondruš

-Bratislavské letisko urobilo nedávno prvý ústupok pre spotterov, keď v plote okolo letiska spravilo priezory na fotografovanie. Aká je podpora spotterov v ostatných krajinách?-
Určitá podpora spotterov a fanúšikov letectva vždy bola, ale po 11. septembri nastal zvrat z hľadiska bezpečnosti a pravidiel prístupu k dráhe, k lietadlám. Chápem na jednej strane, že letisko sa snaží chrániť svoj priestor. Na druhej strane, postupom času pochopilo, že sme relevantný partner, ktorý dokáže dať letisku isté záruky, a preto sme mohli prejsť aj ku krokom, ako sú priezory v plote. Trvalo to "len" tri roky, ale máme ich. Je to dlhodobý proces, pretože treba komunikovať s množstvom inštitúcií. Chápem aj to, že letisko sa bráni, bojí sa. Ale našťastie tiež pochopilo, že keď dovolilo urobiť štandardizované diery v plote, potom nebudú niektorí ľudia rozpletať plot a robiť neoficiálne diery.

-To sa dialo?-
Samozrejme, veľakrát bol plot rozderavený, precvikaný. Preto sme sa snažili pre priezory vytypovať aj také miesta, kde ľudia fotografujú a zamedziť tým poškodzovaniu plota. Docielili sme teda win–win situáciu na obidvoch stranách. Letisko nemá poškodený alebo menej poškodený plot a my môžeme lepšie fotografovať.

-Čo by ste ešte chceli dosiahnuť na bratislavskom letisku?-
Mnohé letiská, ktoré sú priateľské k fotografom lietadiel, majú spotterské kopce alebo nejaké vyhliadkové plošiny. Bratislavské letisko po modernizácii a prestavbe terminálov stratilo akúkoľvek šancu ponúknuť obyčajným ľuďom lietadlá na ploche. Kedysi tam bola reštaurácia a pri zastávkach autobusov 24 a 61 sa dalo prísť priamo k lietadlám, teraz to už nie je. Tak je jediná šanca, ako fotografovať aj z nejakých plošín, terás. Snažíme sa momentálne s letiskom spolupracovať v tom, že by sme radi postavili spotterský kopec. Na takom mieste, kde to letisko dovolí. Pretože existujú obmedzenia z Dopravného úradu, ktoré treba rešpektovať. Ale miesto je už vytypované, momentálne to celé stojí a padá na financiách.

-Dokedy by, podľa vás, mohol byť takýto kopec hotový a ako by mal vyzerať?-
Je to dlhodobejší proces. Bol by som rád, keby to bolo krajšie miesto, ktoré by sme vedeli ľuďom ukázať. Na viedenskom letisku je napríklad spotterský kopec nielen miestom na fotografovanie, ale aj miestom na stretávanie sa. Je tam priestor na odloženie bicyklov, piknikový stôl. Takže skôr by som privítal, keby sme sa bavili o niečom komplexnejšom. Čiže o mieste, kde sa ľudia môžu stretávať. Aj tí, čo tadiaľ chodia venčiť psov alebo sa bicyklovať.

-Čo je pre spotterov také naj, čo vyhľadávajú?-
To sa nedá takto povedať. Buď vyhľadávajú lietadlo, alebo destináciu – letisko. Sme veľmi rôznorodí ako fotografi. Niekto chce mať všetky typy lietadiel, ktoré lietajú, niekto chce mať netradičný záber. Tak cestuje niekam, kde je atmosféra okolo letiska iná. Na takomto letisku vyzerajú aj obyčajné lietadlá netradične.

-Aké sú to napríklad letiská?-
Napríklad letisko Saint Martin, ktoré je v Karibiku. Lietadlá tam pristávajú veľmi nízko nad plážou alebo štartujú hneď pri ľuďoch. Rovnako je to napríklad aj na letisku Skiathos v Grécku, kde je opäť šanca byť blízko pri lietadlách.

-Máte aj vy nejaké letisko, na ktoré by ste chceli ísť fotografovať lietadlá?-
Nie, ja som skôr ten, ktorý fotografuje a rád by lietal. Pre mňa je zaujímavé skôr vyskúšať si rôzne lety, krátke dlhé, z rôznych destinácií. Mal som to šťastie zažiť krátke lety, ktoré trvali 20 minúť alebo dlhý 12-hodinový let. Určite by som rád zažil viac takýchto letov a fotografoval napríklad aj vnútra lietadiel.


-Ktoré letisko je najviac priateľské k spotterom?-
Asi je to letisko Schiphol v holandskom Amsterdame. Je to letisko, ktoré má vďaka geografickej polohe pristávacie dráhy oddelené od ľudí kanálmi, čiže vodou. Takže má trojmetrový kanál a vedľa neho "chodia" lietadlá. Človek nemá pred sebou žiaden plot a neexistujú také problémy, ako liezť na rebríky alebo na strechu auta a nie sú potrebné ani spotterské plošiny. Zároveň tam majú aj veľkú terasu pre spotterov alebo teda pre ľudí, ktorí odlietajú z tohto letiska, kde sa dá pozrieť na lietadlá zblízka. A majú tiež aj vystavené lietadlo, takže asi toto letisko.

-Existuje niečo ako top desať letísk, ktoré najviac priťahujú spotterov?-
Asi letiská, kde je buď netradičná premávka, to znamená, že tam lietajú malé lietadlá, alebo nejakí netradiční dopravcovia. Alebo potom letiská so zaujímavou prevádzkou ako napríklad v Seattli, kde je letisko, ktoré patrí Boeingu. Tak tam vidno všetky testovacie lietadlá, prípadne lietadlá, ktoré ešte nemajú náter. Viete, že toto lietadlo sa do týždňa natrie a poletí napríklad do Ázie či Európy. Toto je zaujímavé letisko. Ale top desať letísk má asi každý svojich.

-Ako sa k vám správajú piloti a samotné letiská?-
Piloti si zvykli a niekedy sa stane, že nám zakývajú, čo je veľmi milé. Čiže vznikajú fotografie ako prechádza okolo lietadlo a kýva vám pilot. Prípadne sa stalo, že si pilot fotografoval spotterov. A letiská, tie pochopili, že je to pre nich marketing. Spotteri, ktorí k nim chodia fotografovať, fotografujú linky, ktoré lietajú na ich letisko. Prípadne robia veľmi pekné zábery letísk, tak je to pre nich cesta ako robiť marketing.

-Keď letí ponad vašu hlavu lietadlo, automaticky pozeráte, čo je to za typ?
Áno, je to také postihnutie. Ľudia, ktorí ma už poznajú, tí vedia. A tí, ktorí ma nepoznajú, si občas možno pomyslia svoje, ale patrí to k tomu.

-Viete naspamäť aj celý letový poriadok bratislavského letiska?
Úplne celý letový poriadok nie. Hlavne preto, že sa to mení. Cez letnú chartrovú sezónu lieta viac lietadiel, ktoré môžu byť aj nepravidelné, prípadne s meškaním. Ale tie klasické, základné lety myslím si, že áno. A tým, že sme blízko Viedne, tak ponad nás lietajú aj lietadlá z Viedne a do Viedne. Tak vieme aj veľké medzinárodné linky do Tokia napríklad alebo aj nákladné linky do Viedne.

-Koľko letov ste už nalietali?-
Mám viac ako sto letov odlietaných. Momentálne nemám žiadne letenky kúpené. Zvažoval som teraz napríklad najdlhší let, ktorý sa momentálne lieta. Je to let Quatar Airways z Dohy do Aucklandu, čo je 18 hodín.

-Ktorý váš záber lietadla si najviac ceníte?-
Asi sú to takí netradiční návštevníci bratislavského letiska. Napríklad, keď tu bol minulý rok dubajský šejk. To je lietadlo, ktoré sem nelieta často a celkovo sa v Európe veľmi nevyskytuje. A potom ešte, keď je šanca byť bližšie pri lietadle. Keď sa podarí vybaviť v Bratislave, vo Viedni alebo kdekoľvek inde dostať sa k lietadlu bližšie a odfotografovať si ho zblízka, byť pri ňom, dotknúť sa ho.

Foto: TASR/AP

-Súčasťou vládnej letky bol doteraz ruský Tupolev. Bol akousi chuťovkou pre spotterov?-
Áno, bol. Je zopár, možno do päť výrobcov, ktorí masovo vyrábajú lietadlá. Tak je na letiskách obmedzený pohyb. Značky, modely a typy sú rovnaké a nám ide aj o chuťovky. Tupolev ňou, samozrejme, je. Veľakrát sa stalo, že napríklad spotterskí kolegovia z Rakúska alebo z iných krajín chceli prísť do Bratislavy fotografovať práve tupolevy. Dokonca často aj v zahraničí boli akcie preto, že tam pristál slovenský vládny Tupolev. Napríklad v Japonsku sa hotovali spotteri, že si ho odfotografujú, lebo je pre nich kuriozita.

-Vládna letka však teraz nakúpila nové lietadlá, fokkery a airbusy. Potešilo vás to alebo ani nie? -
Tupolev mal svoje čaro. Bolo to niečo, čo dávalo pocit letectva, niečo veľké, znitované, pomaly ešte zoskrutkované. Takže je to zmena, ktorá ale musela raz nastať. Predsa len, tupolevy majú svoje obmedzenia, či už ekonomické, teda náklady na prevádzku a aj ekologické a bezpečnostné. Letecká komunita je teda na jednej strane smutná z toho, že odchádzajú Tupolevy, na druhej strane sa vždy tešíme novým lietadlám.


Rozhovor s Jurajom Ondrušom je súčasťou multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky, v rámci ktorého prináša TASR každý týždeň rozhovory, fotografie a videá osobností slovenského, európskeho i svetového politického, spoločenského, ekonomického, športového a kultúrneho života.