Bratislava 30. septembra (Teraz.sk) - Novela zákona o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému by podľa poslanca Petra Osuského (SaS) nebola potrebná, ak by samotné samosprávy dokázali kompetentne rozhodnúť o tom, ktorej osobnosti je vhodné postaviť sochu či pomenovať po nej ulicu a ktorej nie. „Skúsme si len predstaviť, že by niekto na Hitlerov rodný dom zavesil nejakú pamätnú dosku. Je nepredstaviteľné, že by toto prešlo a ešte by boli stíhaní tí, čo by tú dosku niečím poliali,“ povedal Osuský v diskusii na Tablet.tv.

Reagoval tým na kauzu busty Vasiľa Biľaka, ktorú postavili v jeho rodnej obci. „To bol taký vypuklý prípad. Odhliadnuc od pozývacieho listu, odhliadnuc od všetkého možného, čo má Vasiľ Biľak na rováši, máme aj Trestný zákon, ktorý v paragrafe 422 hovorí, že schvaľovanie, ospravedlňovanie a popieranie zločinov je trestné,“ upozornil Osuský.

„Podľa zdravého rozumu majú orgány činné v trestnom konaní v takom prípade konať ex offo. Inými slovami, prokurátor príslušný pre región, kde takúto sochu postavili, mal začať konať. Ale nekonal a tak došlo k tomu, že dvaja chlapi poliali ten pamätník farbou a tí boli potom súdení,“ dodal.




Aby sa do budúcnosti takýmto problémom predišlo, parlament rokuje o novele zákona. „Zákon nebude retroaktívny. Zdravý rozum hovorí, že tí, ktorí sochy postavili, respektíve ich nasledovníci, by to mali zvážiť. Ale búrať, premenúvať a meniť občianske preukazy sa nebudú,“ povedal Osuský na margo novely, ktorá je aktuálne v druhom čítaní.

Dodal, že žiadny menný zoznam „zakázaných“ osobností prílohou zákona nebude. „Bude to na normálnej ľudskej úvahe. Ale mať svoju ulicu a mať sochu nie je základné ľudské právo. Na to neexistuje nárok,“ povedal.

Každý človek si podľa neho píše svoj životný príbeh po celý život. „Veľa ľudí, ktorí na počiatku stáli na zlej strane, potom otočili. Každý mohol prejsť vývojom. Dominik Tatarka či Ladislav Mňačko písali v päťdesiatych rokoch články podporujúce to, čo sa dialo. Ale potom prezreli a pochopili. Aj Alexander Dubček bol jeden z tých, čo prehliadli. Práve na príklade Biľaka a Dubčeka je možné ukázať, že neboli všetci rovnakí. Každý si to môže ďalším vývojom napraviť, ale aj pokaziť,“ konštatoval Osuský.

Protesty v Bielorusku

V debate komentoval aj aktuálne dianie v Bielorusku, kde už takmer dva mesiace prebiehajú protesty proti zmanipulovaným voľbám prezidenta. „Európska únia prijala vcelku rozumný názor, že hospodárske sankcie voči štátu by neprospeli jeho občanom. Je otázka, kedy sa má k takýmto sankciám siahnuť. Ale Európska únia by mala vydať jasný signál, že s demokratickým Bieloruskom chceme byť v budúcnosti skutočnými partnermi. A nedávať kategorické podmienky typu, že musia chcieť vstúpiť do Európskej únie a NATO. To nech sa rozhodnú Bielorusi,“ poznamenal Osuský.

„Ale na druhej strane Európa už dnes hádam pochopila, že hľadať nejaké dohody s Lukašenkom nemá zmysel. Lukašenko musí prestať byť partnerom na čokoľvek,“ dodal.

Možných modelov vývoja je podľa neho viac, od udržania sa Lukašenka pri moci až po rôzne scenáre zmeny.“Viem si predstaviť, že by Putina potešila nová tvár, ktorá by nebola Lukašenko, ale stavala by na historicky nekonfliktnej pozícii Rusov v očiach Bielorusov. Človek, ktorý by ľuďom dovolil sa trochu nadýchnuť, ale zároveň absolútne spoľahlivo držal s Ruskou federáciou,“ poznamenal Osuský.

Samotný Aleksandr Lukašenko sa podľa neho bude snažiť naťahovať čas, aby sa davy protestujúcich postupne unavili. „Myslím si, že Lukašenko to bude hrať na oslabovku, ako celoživotný priaznivec hokeja bude vyhadzovať puky na zadný mantinel,“ odhadol Osuský.