Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Členovia NATO by sa mali zamyslieť nad tým, či je pravidlo o vstupe nových štátov len v prípade, že nemajú žiadne územné spory absolútne, tvrdí poslanec SaS P. Osuský. (správa, PODCAST a VIDEO)
Autor Teraz.sk
Bratislava 23. Februára (Teraz.sk) – Rusko systematicky podporuje vznik teritoriálnych sporov v štátoch, ktoré by potenciálne mohli mať záujem o vstup do NATO. V diskusii na TASR TV to povedal poslanec SaS Peter Osuský.
„Civilizované združenia, ako je napríklad NATO, majú pravidlá. NATO má dodnes pravidlo, že nemôže do svojich radov prijať krajinu, ktorá má spochybnené teritoriálne územie,“ konštatoval Osuský.
Ak má teda Gruzínsko teritoriálny spor ohľadom Južného Osetska, Moldavsko v prípade Transdnesterska či Ukrajina v regiónoch Donecka a Luhanska, je možnosť budúceho vstupu týchto štátov do NATO automaticky spochybnená. „Takéto územia produkuje Putin v Transdenstersku, Osetsku aj Abcházsku. To je jeho metóda,“ tvrdí Osuský.
Zároveň dodáva, že by sa samotní členovia NATO mali zamyslieť nad tým, či je pravidlo o vstupe nových štátov len v prípade, že nemajú žiadne územné spory absolútne, alebo je ho možné v konkrétnom prípade prelomiť.
„Po agresívnej anexii Krymu urobil Putin zatiaľ pol kroka k ďalšej anexii,“ konštatoval poslanec na margo oficiálneho uznania Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky Ruskom. Zároveň tým podľa neho Rusko definitívne ukázalo, že doterajšia rétorika, podľa ktorej išlo o samostatné separatistické územia riadené miestnymi ľuďmi, bola nepravdivá.
„Lož, ktorou sa to celé začalo, bola teraz vystavená potvrdzovaciemu aktu. Vojská, ktoré tam boli, sú tam už teraz oficiálne. Je to Putinov postup. Niečo sa udeje, klameme o tom do roztrhania tela a potom to akýmsi spôsobom spätne pripustíme a potvrdíme,“ vyhlásil Osuský.
Pre samotných obyvateľov separatistických území sa podľa neho v praxi veľa vecí meniť nebude. „Dostali rozdané státisíce ruských pasov, obieha tam ruská mena,“ pripomenul poslanec.
Zároveň tvrdí, že Rusko nemá právo blokovať rozhodnutie iného štátu, ak sa chce uchádzať o vstup do NATO. „Hovorí (Putin) o ohrození NATO a približovaní. Ale predstava, že nejaký štát bude určovať inému, čo smie a nesmie, je nonsens,“ povedal Osuský.
Prípadnú budúcnosť Ukrajiny v NATO bude podľa neho determinovať viacero faktorov, primárne vôľa samotnej Ukrajiny vstúpiť do Aliancie a následne ochota členských štátov ju po splnení určitých podmienok do NATO prijať.
Osuský v debate apeloval na súdržnosť a jednotu štátov NATO. Pripomenul, že demokratický svet na mníchovských rokovaniach v roku 1938 obetoval v mene zachovania mieru územnú celistvosť Československa. „Ak teraz zrazíme opätky a obetujeme Ukrajinu, aby sa nám nič nedialo, tak si spomeňme, že tým očisťujeme aktérov Mníchovskej dohody,“ vyhlásil poslanec.
Za príspevok SaS k riešeniu problému považuje Osuský najmä aktivitu jej nominanta Ivana Korčoka na poste ministra zahraničných vecí. „Robí úplné maximum v nosnej časti tejto témy, ktorou je zahraničná politika,“ konštatoval.
Tvrdenie lídra SaS Richarda Sulíka, podľa ktorého protiruské sankcie škodia aj viacerým našim podnikom, má podľa Osuského ekonomické opodstatnenie, ale neznamená, že sa sankcie majú rušiť. „Ani Richard Sulík reálne nevystupuje proti dôvodným sankciám, len konštatoval tento fakt. Je to dobré aj preto, aby sme vedeli, že budeme musieť niečo obetovať, ak nechceme ustupovať zlu,“ uzavrel Osuský.
„Civilizované združenia, ako je napríklad NATO, majú pravidlá. NATO má dodnes pravidlo, že nemôže do svojich radov prijať krajinu, ktorá má spochybnené teritoriálne územie,“ konštatoval Osuský.
Ak má teda Gruzínsko teritoriálny spor ohľadom Južného Osetska, Moldavsko v prípade Transdnesterska či Ukrajina v regiónoch Donecka a Luhanska, je možnosť budúceho vstupu týchto štátov do NATO automaticky spochybnená. „Takéto územia produkuje Putin v Transdenstersku, Osetsku aj Abcházsku. To je jeho metóda,“ tvrdí Osuský.
Zároveň dodáva, že by sa samotní členovia NATO mali zamyslieť nad tým, či je pravidlo o vstupe nových štátov len v prípade, že nemajú žiadne územné spory absolútne, alebo je ho možné v konkrétnom prípade prelomiť.
„Po agresívnej anexii Krymu urobil Putin zatiaľ pol kroka k ďalšej anexii,“ konštatoval poslanec na margo oficiálneho uznania Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky Ruskom. Zároveň tým podľa neho Rusko definitívne ukázalo, že doterajšia rétorika, podľa ktorej išlo o samostatné separatistické územia riadené miestnymi ľuďmi, bola nepravdivá.
„Lož, ktorou sa to celé začalo, bola teraz vystavená potvrdzovaciemu aktu. Vojská, ktoré tam boli, sú tam už teraz oficiálne. Je to Putinov postup. Niečo sa udeje, klameme o tom do roztrhania tela a potom to akýmsi spôsobom spätne pripustíme a potvrdíme,“ vyhlásil Osuský.
Pre samotných obyvateľov separatistických území sa podľa neho v praxi veľa vecí meniť nebude. „Dostali rozdané státisíce ruských pasov, obieha tam ruská mena,“ pripomenul poslanec.
Zároveň tvrdí, že Rusko nemá právo blokovať rozhodnutie iného štátu, ak sa chce uchádzať o vstup do NATO. „Hovorí (Putin) o ohrození NATO a približovaní. Ale predstava, že nejaký štát bude určovať inému, čo smie a nesmie, je nonsens,“ povedal Osuský.
Prípadnú budúcnosť Ukrajiny v NATO bude podľa neho determinovať viacero faktorov, primárne vôľa samotnej Ukrajiny vstúpiť do Aliancie a následne ochota členských štátov ju po splnení určitých podmienok do NATO prijať.
Osuský v debate apeloval na súdržnosť a jednotu štátov NATO. Pripomenul, že demokratický svet na mníchovských rokovaniach v roku 1938 obetoval v mene zachovania mieru územnú celistvosť Československa. „Ak teraz zrazíme opätky a obetujeme Ukrajinu, aby sa nám nič nedialo, tak si spomeňme, že tým očisťujeme aktérov Mníchovskej dohody,“ vyhlásil poslanec.
Za príspevok SaS k riešeniu problému považuje Osuský najmä aktivitu jej nominanta Ivana Korčoka na poste ministra zahraničných vecí. „Robí úplné maximum v nosnej časti tejto témy, ktorou je zahraničná politika,“ konštatoval.
Tvrdenie lídra SaS Richarda Sulíka, podľa ktorého protiruské sankcie škodia aj viacerým našim podnikom, má podľa Osuského ekonomické opodstatnenie, ale neznamená, že sa sankcie majú rušiť. „Ani Richard Sulík reálne nevystupuje proti dôvodným sankciám, len konštatoval tento fakt. Je to dobré aj preto, aby sme vedeli, že budeme musieť niečo obetovať, ak nechceme ustupovať zlu,“ uzavrel Osuský.
