Mýtna 28. októbra (TASR) – Výhru demokracie v rámci Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) v nadchádzajúcich voľbách do vyšších územných celkov (VÚC) považuje nezávislý kandidát Pavel Greksa z Mýtnej v okrese Lučenec za hlavnú prioritu. Uviedol to v rozhovore pre TASR s tým, že voličom chce ponúknuť svoje skúsenosti z 27-ročného pôsobenia v komunálnej oblasti, z čoho 23 rokov strávil ako starosta Mýtnej.

Svoju kandidatúru na post predsedu BBSK v tohtoročných voľbách do VÚC ste ohlásili už dvakrát, v obidvoch prípadoch ste však od nej odstúpili. Prečo ste sa napokon rozhodli aj po tretíkrát vrátiť do boja o túto funkciu?

Keď hovoríme o vzdaní sa kandidatúry, to nastane, keď o tom zašlete oznámenie, že sa jej vzdávate. Je však pravda, že pred polrokom, kedy som kandidatúru oznámil prvýkrát, som si to rozmyslel na základe reakcií mojich dvoch synov, ktorí ma od nej odhovárali. Hovorili, že nebudú počúvať tie reči a čítať statusy, že budem napádaný z rôznych strán od protikandidátov aj iných ľudí.

Potom sme si to však vydiskutovali a vrátil som sa opäť kandidovať za predsedu BBSK. V tomto druhom prípade však nemôžem povedať, že by som sa kandidatúry skutočne vzdal. Bolo to rokovanie za okrúhlym stolom, kde sme sa stretli piati či šiesti kandidáti ohľadom ďalšieho postupu. Od tohto stola sa nejakým spôsobom dostalo von, že sa vzdávam kandidatúry, čo nebola celkom pravda. Dokazuje to aj skutočnosť, že hoci kandidát Stanislav Mičev na svojej tlačovej besede ohlásil vzdanie sa kandidatúry ďalšieho kandidáta Michala Kantora, v následnej televíznej debate kandidátov sme videli, že sa jej v skutočnosti nevzdal. Bolo to teda isté politické nedorozumenie, ktoré som viac-menej nepochopil. Poučil som sa však z toho, že ak idem kandidovať, je potrebné, aby som sa sám rozhodol.

Preto som sa rozhodol znovu kandidovať, lebo si vážim demokratický systém a je pre mňa prioritné, aby v našom kraji vyhrala demokracia.

Na ktoré priority sa v prípade vášho zvolenia zameriate v oblasti školstva a zdravotníctva?

Hlavnou úlohou každého kraja na Slovensku je všeobecný rozvoj jeho územia a starostlivosť o potreby jeho obyvateľstva. Medzi to patria mnohé oblasti a najdôležitejšie sú práve školstvo, zdravotníctvo a sociálna starostlivosť o občanov. Je samozrejmé, že všetky tieto oblasti, ktoré patria pod zriaďovateľskú pôsobnosť kraja, treba čo najkvalitnejšie rozvíjať.

Konkrétne v našom kraji je však veľmi ťažké rozprávať o zdravotníctve a chode nemocníc, keď VÚC nevlastní ani jednu z nich. Nemocnica v Lučenci je v správe, ostatné sú prenajaté súkromným spoločnostiam. VÚC sa teda o nemocnice doteraz vlastne nestaral, neposkytoval im financie, nedotoval ich, iba určitým spôsobom čakal, že z nich bude mať zisk. Je ťažké teraz do tohto procesu zasahovať, lebo je potrebné zistiť, či v súkromných rukách spĺňajú nemocnice všetky atribúty a či je to takto prínosom pre ľudí. Pokiaľ áno, treba v tom pokračovať, ale zároveň vyčleniť čiastku, ktorou im môžeme prispieť na to, čo si nemôžu dovoliť. Napríklad nákup CT prístroja.

Ak chceme hovoriť o zdravotníctve ako celku, tak najväčším problémom je nedostatok obvodných lekárov. Kraj im vydáva licencie a je jeho úlohou zabezpečiť, aby v každej dedine obvodný lekár bol. Ak to nie je možné na základe počtu jej obyvateľov a lekár obsluhuje tri či štyri dediny, mal by v nich určitým spôsobom "rotovať". Kraj by mal lekárov rôznymi spôsobmi motivovať, napríklad ubytovaním. Urobiť im také podmienky, aby sme ich nemuseli zháňať, ale aby sa sami uchádzali o miesta obvodných lekárov.

Čo sú vaše priority v oblasti dopravy a cezhraničnej spolupráce?

Základom rozvoja každého štátu je dopravná infraštruktúra. V našom kraji je potrebné jej dobudovanie, či už na úrovni ciest prvej až tretej triedy, rýchlostných ciest, ale aj železníc. V BBSK máme dokonca aj letisko. Keby sme sa však tejto oblasti dostatočne venovali doteraz, mohli sme už viac financií dávať do zdravotníctva a školstva. Náš kraj však nebol a nie je natoľko podporovaný, aby táto infraštruktúra bola dokončená, musíme ju dobudovať teraz. Prioritou by mali byť hlavne rýchlostné cesty, ktoré predovšetkým na juhu chýbajú.

Cezhraničnú spoluprácu musí kraj tiež rozvíjať. Myslím si, že vstupom do Európskej únie sa už stratili mnohé obmedzenia vyplývajúce z hraníc. Ja sám sa považujem za Európana a najviac by som si prial, že tak, ako teraz chodíme medzi krajmi a vlastne medzi nimi ani neregistrujeme nejaké hranice, tak by sme mali žiť aj v Európe. My ako obec dlhodobo realizujeme spoluprácu s mýtnymi obcami z Maďarska a Rumunska. Prial by som si, aby sa takáto spolupráca, ktorá má aj historické základy, rozvíjala na ešte vyššej úrovni. Máme vysoký potenciál napríklad v turizme, veď neďaleko je dvojmiliónová Budapešť a dobudovaním rýchlostnej cesty do Lučenca by vzniklo priame spojenie na toto mesto, čo by zvýšilo možnosti spolupráce.

V predchádzajúcom období stratil BBSK možnosť čerpať prostriedky z eurofondov na rekonštrukciu ciest II. a III. triedy. Aké by boli, aj vzhľadom na túto skutočnosť, vaše hlavné opatrenia z pozície predsedu kraja v tejto oblasti?

Čerpanie eurofondov je samozrejmosť. Či je to obec, VÚC, štát, musia využívať tieto prostriedky, už len z dôvodu, že sú to vlastne aj naše peniaze, tak prečo by sme ich mali odmietať. Ak budú možnosti čerpať eurofondy aj v budúcnosti, budeme vynakladať enormné úsilie na to, aby všetky eurofondy, ktoré doposiaľ neboli tomuto kraju dopriate, boli prednostne čerpané a použité aj na zdravotníctvo, školstvo a budovanie sociálnych zariadení.

Už dve desaťročia bojujete za výstavbu rýchlostnej cesty R2 v Novohrade a na Gemeri. Aké kroky na realizáciu tohto zámeru by ste podnikli v prípade vášho zvolenia?

Dnes už môžeme povedať, že R2 sa nám podarilo vybojovať a ešte v tomto roku bude vyhlásený tender na pokračovanie tejto rýchlostnej cesty smerom na Košice. Čiže tento boj je už akoby dobojovaný a všetci, vrátane vlády, túto cestu odsúhlasili. Viem tiež, že finančné prostriedky na ňu sú už dané.

Keď sa podarilo mne ako starostovi malej obce dosiahnuť takýto výsledok, tak si myslím, že ako predsedovi BBSK sa mi podarí dosiahnuť, že v nadchádzajúcom volebnom období sa už nebude musieť hovoriť o výstavbe R2 do Košíc, lebo už bude realizovaná. Budem však pretláčať, rovnako ako doteraz, výstavbu rýchlostnej cesty R3 cez Krupinu smerom na Šahy. V tomto volebnom období musí začať aj výstavba R1 od Banskej Bystrice smerom na Ružomberok. Tým by bola dobudovaná sieť rýchlostných ciest v celom BBSK a mohli by sme povedať, že je to základ pre rozvoj celého kraja.

Žijete na juhu BBSK, ktorý v porovnaní so severom zaostáva v mnohých ukazovateľoch. Čo sú podľa vás, aj na základe vašich dlhoročných skúseností v samospráve, najväčšie problémy tohto regiónu a ako by ste ich chceli odstrániť, alebo aspoň zmierniť?

Sú dva aspekty, ktoré ovplyvnili skutočnosť, že juh BBSK je na tom výrazne horšie ako severná časť. Prvý je historický, po rozpade Rakúsko-Uhorska sa veľká časť inteligencie musela z tohto územia odsťahovať. Rovnako po druhej svetovej vojne podstatná časť obyvateľstva odišla a rozvoj bol potom menší.

Druhým aspektom je, že od revolúcie v roku 1989 nebol žiadny záujem zo strany štátu, aby túto oblasť BBSK rozvíjal, a preto sa dostala do súčasného stavu. Všetkých päť okresov juhu BBSK je zaradených medzi najmenej rozvinuté okresy. Vidím však, že ani do budúcnosti nie je veľký záujem o to, aby sa tieto okresy nejakým spôsobom rozvíjali.

Závažným problémom v tomto smere je aj reforma verejnej správy, ktorá bola dokončená len spolovice. Je potrebné, aby novozvolení predsedovia VÚC apelovali na štát, nech ju dokončí a konečne rozhodne, či budú len tri kraje, alebo sa vrátime k takzvanej Nižňanského reforme, ktorá hovorila o 16 krajoch a južná časť BBSK tam bola plánovaná samostatne. Myslím si, že práve samostatne by dosiahla oveľa viac. V súčasnosti totiž aj o voľbe predsedu BBSK rozhodujú dve veľké mestá – Banská Bystrica a Zvolen. Ja som jediný kandidát z južnej časti, ale keby mi aj celý juh dal maximálnu podporu, neviem, či by to stačilo na prebitie týchto dvoch miest.

Predsedovia, ktorí pochádzajú z týchto dvoch veľkých miest, sa snažia pomôcť predovšetkým im a zabúdajú na juh. Pritom tu na juhu poznám veľa schopných ľudí, ktorí by túto funkciu zvládli.