Prievidza 28. októbra (TASR) - Zavedenie bezplatnej prímestskej dopravy pre seniorov a študentov v regiónoch, kde chýba alebo bolo zrušené vlakové spojenie, zriadenie bezplatnej právnej pomoci a návštevy pohotovosti označila za priority svojej kampane na post predsedníčky Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) Petra Hajšelová. Právničku z Prievidze, ktorá TASR poskytla rozhovor, nominovalo hnutie Sme rodina.

Krajské nemocnice v Bojniciach, Myjave a Považskej Bystrici patria medzi najzadlženejšie v rámci všeobecných nemocníc na Slovensku. Ako by ste riešili ich dlh?


V prvom rade treba podľa mňa riešiť katastrofálnu situáciu na ekonomickom úseku a zabezpečiť rovnakú zdravotnú dostupnosť pre všetkých občanov. Tento problém už vznikol v čase, keď jednotlivé kompetencie prešli zo štátu na samosprávu, kde prešli aj jednotlivé záväzky, ktoré sa počas rokov nabaľovali ako jedna veľká snehová guľa a teraz spôsobujú problémy. Som toho názoru, že pokiaľ štát nebude spolupôsobiť pri riešení tých problémov, tak TSK si s týmto nebude dať vedieť rady.

Zdravotníctvo ako služba občanom patrí k najpálčivejším problémom v rámci pôsobnosti TSK, avšak nemocnice, ktoré sú v pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja, kopírujú len problémy štátnych nemocníc. V tomto smere vidím veľký nedostatok, ktorý sa týka úhrady lekárskych výkonov. Rozdiel v úhrade za rovnaký lekársky výkon považujem za absolútnu absurditu, ktorá otvára len cenové nožnice medzi príjmami a výdavkami nemocníc. Bez úzkej spolupráce štátu v rámci oddlženia a zmeny náhrady lekárskych výkonov si vyšší územný celok nebude dať vedieť rady.

Manažérske riadenie nemocníc je podľa mojej úvahy jedna z možností revitalizácie riadenia, aj keď s tým na Slovensku nemáme veľké skúsenosti. Pravdepodobnosť, že myjavská, považskobystrická či bojnická nemocnica prejdú do koncovej siete nemocníc, je tiež podľa mňa veľmi malá.

TSK sa označuje za lídra v duálnom vzdelávaní, percento zapojených žiakov je však podľa kritikov nízke...

Dnešní študenti tvoria najpočetnejšiu skupinu nezamestnaných, pričom vysoká miera absolventskej nezamestnanosti študentov stredných odborných škôl pramení práve z toho, že zo škôl vychádzajú buď bez absolútnej, alebo s čiastočnou praxou. A ak sa študent nevie uplatniť na trhu práce v rámci nášho kraja, tak odchádza za prácou mimo nášho kraja alebo štátu. Preto považujem za potrebné tento nepriaznivý stav zmeniť, čo chcem dosiahnuť úzkou spoluprácou so zamestnávateľmi v prirodzených regiónoch. Tu si myslím, že je potrebné vytvárať a posilniť študijné programy smerované na potreby zamestnanosti. V našom kraji je vysoký dopyt zo strany spotrebiteľov a zamestnávateľov po rôznych technických profesiách, ako je sústružník, frézar, inštalatér, elektrikár, kúrenár, obuvník. Preto by sme mali podporovať a motivovať našich študentov pri výbere profesií, aby si vybrali tú, ktorá im zabezpečí plynulý prechod zo škôl do pracovného prostredia. V tomto smere je potrebné vyvinúť v čo najširšej možnej miere systém duálneho vzdelávania, čo firmám dáva možnosť, že si samy vychovajú pracovnú silu. Na strane druhej, školám, ktoré sa zapoja do spolupráce s etablovanými firmami, sa automaticky zvyšuje renomé a postavenie na trhu škôl z pohľadu študenta a rodiča. Mojím cieľom je prinavrátiť rodičom hrdosť na vzdelanie svojich detí a študentom v čo najširšej možnej miere uplatnenie na trhu práce.

Index starnutia je v rámci celého Slovenska najvyšší v Trenčianskom kraji. Ako by ste riešili otázku sociálnych služieb?

Nepriaznivý demografický vývoj je výsledok zlej politiky, ktorá zasiahla aj náš región, pričom TSK patril po Bratislavskom a Trnavskom k najviac rozvinutejším. Keď si mladý človek nevie nájsť prácu v regióne, automaticky odchádza pracovať mimo nášho kraja. Preto v kraji zostávajú starší občania alebo občania so zdravotným znevýhodnením. Považujem za úplne správne a na mieste, aby sa regionálna samospráva s úzkou spoluprácou s miestnou samosprávou o týchto obyvateľov postarala. Ako sa my postaráme o našich rodičov, tak sa naše deti v starobe postarajú o nás. Ja ako právnička riešim neľahké situácie ľudí a často sa do týchto situácií dostávajú z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Myslím si, že v rámci vyššieho územného celku je možné vyčleniť určitú sumu finančných prostriedkov na veľmi dôležitú vec, a tou je podľa mňa starostlivosť o našich najstarších. Máme množstvo nevyužitých nehnuteľností, prečo ich nevyužijeme práve na tento účel a zabezpečenie sociálnych služieb pre našich najstarších.

Ako hodnotíte cezhraničnú spoluprácu TSK? Čo v tejto oblasti plánujete?

Určite cezhraničná spolupráca nie je úplne dostačujúca. Jej ťažisko je práve orientované na Zlínsky kraj, je tu aj dlhodobá spolupráca s euroregiónom Biele Karpaty. Práve tento projekt zabezpečil aj podklad na spoluprácu so Zlínskym krajom. Rezervy vidím v prehlbovaní spolupráce v širšom rozmere, čiže si myslím, že máme veľa spoločného, čo nás spája, ale i veľa rozdielneho, ktoré by mohlo tvoriť podklad na ďalšiu spoluprácu. Popri realizácii spoločných projektov v rámci regionálneho rozvoja vidím možnosti prehĺbenia spolupráce na úseku kúpeľníctva, cestovného ruchu alebo spoločensko-kultúrneho úseku.

Využíva, podľa vás, dostatočne kraj možnosti na čerpanie fondov Európskej únie? Čo by ste v tejto oblasti chceli realizovať?

Čerpanie fondov z Európskej únie považujem za nedostatočné. Fondy by mali smerovať jednak na skvalitnenie dopravnej infraštruktúry, potom na skvalitnenie sociálnych zariadení v pôsobnosti kraja, na zvýšenie kvality zdravotníckych zariadení alebo zníženie energetickej náročnosti budov, ktoré kraj má.

Aj keď problematika rýchlostnej cesty R2 nepatrí do kompetencie samosprávneho kraja, ako ju vnímate? Z R2 je doposiaľ postavený v Trenčianskom kraji len jeden úsek, a to ten od Ruskoviec po Pravotice.

Už viac ako 20 rokov traumatizuje hornú Nitru práve R2. Doposiaľ všetky vlády SR ťahali len predvolebné motúzy a sľubovali aj nemožné. Výsledkom je jednak postup prác a aj diaľničná politika sa stáva raritou a je na smiech v rámci európskeho dopravného systému. S touto skutočnosťou korešponduje aj fakt, že vedenie TSK malo doposiaľ prioritu v rámci dopravnej politiky práve R2, avšak na strane druhej potichu schválili prepojenie diaľničnej magistrály s Českou republikou na úseku Púchov - Lazy pod Makytou namiesto prepojenia Drietoma - Starý Hrozenkov, čím vlastne hornú Nitru odsunuli na kandidátku hladových dolín Slovenska. Uvedomujem si, že tam, kde nie sú cesty, nepríde ani investor, pretože cesty sú životodarnou tepnou rozvoja regiónu. Určite v tomto smere je potrebné z pozície predsedu TSK vyvíjať čo najvyšší tlak, aby sa zrealizovali s poukazom na nevyhnutnosť a potreby obyvateľov jednotlivých prirodzených regiónov. Na dopravu a infraštruktúru bola vyčlenená určitá suma finančných zdrojov v miliónoch eur, a ja sa pýtam, kde boli preinvestované? Čo sa stratili, keď dennodenne jazdíme po cestách v katastrofálnom stave a o nehodovosti ani nehovorím.

V spoločnosti je veľká debata o zániku baníctva na hornej Nitre, avšak čo ponúkneme týmto obyvateľom, ako zabezpečíme nové pracovné miesta pre otcov a synov hornej Nitry, keď nedokážeme zabezpečiť kvalitné prepojenie hornej Nitry s okolitým svetom? V tejto sfére chcem určite zabezpečiť, aby všetky prostriedky určené na dopravnú infraštruktúru, každé jedno euro a cent boli využité tam, kde to najviac potrebujeme a nielen po straníckych líniách. Týka sa to aj ciest II. a III. triedy. My napríklad nútime obyvateľov, aby mali vo večerných hodinách reflexné prvky. Pozrime sa na značenie týchto ciest, sú reflexne označené vodorovné a zvislé značky? Je priechod pre chodcov zvýraznený?

Čo ste označili za priority v rámci svojej kampane?

Ja som si zvolila tri základné body, ktoré všetci obyvatelia po štyroch rokoch môžu zhodnotiť. Prvý je v rámci dopravy. V súčasnosti študenti a seniori majú právo cestovať vlakom zadarmo, avšak v našom kraji existuje približne 50 percent obcí, kde vlakové spojenie vôbec nie je alebo bolo zrušené. V tomto smere vidím veľkú diskrimináciu obyvateľov dotknutých oblastí, ktorí si za vzdelaním alebo k lekárovi za cestu musia platiť, oproti tým, ktorí majú možnosť cestovať vlakom zadarmo. Preto jeden z bodov môjho programu je odstránenie uvedenej diskriminácie zavedením bezplatnej prímestskej dopravy práve pre seniorov a študentov žijúcich v týchto oblastiach, ktorá by bola hradená z rozpočtu TSK.

Ďalším bodom je bezplatná právna pomoc. Čoraz častejšie sa na mňa ľudia obracajú z dôvodu, že cítia, že im bola spôsobená krivda zo strany štátu, orgánov verejnej správy, štátnych úradníkov v podobe odopretia nároku, ktorý im právom patrí. Preto som sa rozhodla, že v prípade zvolenia zriadim kontaktné miesto bezplatnej právnej pomoci, kde sa budú riešiť len spory v oblasti správneho súdnictva. Som toho názoru, že v súčasnom období je málo právnikov, ktorí poskytujú služby v tejto oblasti, lebo nechcú ísť do sporu so štátom, odmena za ich služby je tiež niekedy vysoká. Na kontaktom mieste budú pracovať právnici platení krajom, ktorí obyvateľom TSK pomôžu v zmysle posúdenia ich nároku, poskytnú im základné informácie, aké obranné mechanizmy môžu použiť, informácie o formálnych náležitostiach správnej žaloby, odvolaní, sťažnostiach. Zároveň na základe podnetov a žiadostí od občanov, po prehodnotení ich oprávnenosti, si budeme môcť urobiť obraz o fungovaní úradníckeho aparátu a žiadať o nápravu v prospech občanov.

Treťou prioritou je bezplatná návšteva zdravotnej pohotovosti. Vychádzam zo zásady, že každý jeden z nás si platí povinné zdravotné poistenie a má ústavné právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Preto si myslím, že by bolo na mieste zabezpečiť bezplatnú návštevu pohotovosti, ktorá by bola hradená z rozpočtu kraja.