Prečítajte si rozhovor s predsedom Slovenskej priemyselnej a obchodnej komory (SPOK).
Autor TASR
Bratislava 16. júna (TASR) - Nedostatočné kapacity v oblasti špeciálnej výroby a výroby potravín môžu ohroziť štát a jeho občanov v čase potenciálnych kríz. Domáci podnikatelia by mali byť preto zapojení do systému štátnych objednávok a obstarávaní, čím by sa tiež podporila zamestnanosť a rozvoj regiónov. V rozhovore pre TASR to uviedol predseda Slovenskej priemyselnej a obchodnej komory (SPOK) Peter Mihók.
-Celé politické spektrum v parlamente dospelo k výnimočnej zhode, že výdavky na obranu a ozbrojené sily treba zvýšiť. Argumentujú záväzkami voči NATO, ako aj aktuálnymi bezpečnostnými hrozbami. Ako sa na zvýšenie výdavkov štátu na obranu pozeráte z pohľadu podnikateľskej sféry?-
Slovensko by sa malo správať ako dôveryhodný partner a ctiť si svoje záväzky voči NATO, teda vynakladať na obranu a bezpečnosť štátu dve percentá HDP. Treba však brať do úvahy aj možnosti slovenskej ekonomiky a štátneho rozpočtu. Z tohto pohľadu sa mi navrhovaný cieľ 1,6 percenta HDP zdá ako rozumný kompromis. Mali by sme vyjadriť vôľu a pripravenosť sa k nášmu záväzku aspoň približovať. Tiež musí byť každému jasné, že sa veľké investičné akcie v rezortoch obrany a vnútra nerealizujú každoročne a s rovnakým objemom kapitálu. Celospoločenská zhoda a politická dohoda naprieč celým spektrom je výborným východiskom.
-Nevyhnutnosť vynakladať viac prostriedkov na obranu jednotlivými členskými krajinami NATO už avizoval americký prezident Donald Trump, pričom svojím postojom prekvapil najmä európskych spojencov. Myslíte si, že aj Slovensko zostalo zaskočené?-
Už prezidentská kampaň v USA naznačila, že si budeme musieť v Európe zvyknúť na niektoré politické a hospodárske zmeny. Tí, ktorí na toto boli pripravení, nezostali prekvapení. Sme v súčasnosti svedkami infiltrácie terorizmu do občianskeho života a o snahu ovplyvňovať procesy v spoločnosti. Z toho mi jednoznačne vychádza, že si bezpečnosť musíme primárne riešiť doma.
-Myslíte to tak, že do oblasti bezpečnosti by sa mali zapájať nielen naši stratégovia, služby, vojaci, polícia, ale aj firmy?-
Samozrejme. Slovensko malo historicky slušný priemyselný potenciál v odvetví špeciálnej výroby a vo svete silnú reputáciu. Na tom treba stavať. Ekonomicky silné krajiny podporujú svoje firmy pri účasti na domácich dodávkach, ako aj pri exporte na tretie trhy. Boli by sme hlúpi a konali proti našim občanom a vlastnej ekonomike, keby sme to nerobili aj my.
-Konverzia v 90. rokoch minulého storočia však náš obranný priemysel zrazila na kolená. Má Slovensko v tejto oblasti ešte nejaký potenciál?-
Tento mýtus musím odmietnuť. Keby sme doma nemali solídnu výrobnú bázu, nesúhlasil by som s týmto rozhovorom. Veď podniky pod značkami ZTS a ZVS si pripomenuli 80. výročia svojej existencie. Obchodní partneri veľmi dobre poznajú slovenské kanóny, muníciu, húfnicové systémy, hlavňové programy či odmínovače. Mnohé naše podniky dokonale ovládajú prvky ťažkého strojárstva, vieme napríklad vyrábať ťažké kovové konštrukcie a korby.
-No ale k udržateľnému rozvoju patria aj inovácie...-
Slovenské firmy majú dostatočné know-how, ktoré pretavili aj do hotovej výroby. Výsledkom sú také systémy ako Zuzana, Dana, veža Turra. So záujmom som nedávno zhliadol na viacerých zahraničných internetových portáloch inováciu v podobe policajnej verzie Boženy. Treba podporiť snahy, aby sa k zavádzaniu týchto inovácií odhodlali v prvom rade domáce obranné a policajné zložky. Nie je mysliteľné, aby sme o našej kvalite najprv presvedčili zahraničných partnerov a potom ju ponúkali doma.
-Narážate nato, aby sa na modernizácii polície a armády podieľali domáce firmy?-
Štát je to dlžný voči svojim občanom. Naše strojárske firmy sú malými a strednými podnikmi a pôsobia väčšinou v slabších regiónoch, čiže mimo Bratislavy a Košíc. Hádam nechceme ľudí za každú cenu nútiť chodiť za prácou, keď ju môžu mať vo svojom meste alebo okrese. Vidím tu istú paralelu s potravinami. Ak nebudeme disponovať žiadnymi domácimi výrobnými kapacitami, tak sa zraniteľnosť krajiny a jej občanov v období krízy výrazne zvyšuje. SOPK je pripravená poskytnúť štátu svoj odborný potenciál. Veď aj preto v rámci našej platformy pôsobí sekcia SVOP, čiže výrobcov obranného priemyslu.
-Celé politické spektrum v parlamente dospelo k výnimočnej zhode, že výdavky na obranu a ozbrojené sily treba zvýšiť. Argumentujú záväzkami voči NATO, ako aj aktuálnymi bezpečnostnými hrozbami. Ako sa na zvýšenie výdavkov štátu na obranu pozeráte z pohľadu podnikateľskej sféry?-
Slovensko by sa malo správať ako dôveryhodný partner a ctiť si svoje záväzky voči NATO, teda vynakladať na obranu a bezpečnosť štátu dve percentá HDP. Treba však brať do úvahy aj možnosti slovenskej ekonomiky a štátneho rozpočtu. Z tohto pohľadu sa mi navrhovaný cieľ 1,6 percenta HDP zdá ako rozumný kompromis. Mali by sme vyjadriť vôľu a pripravenosť sa k nášmu záväzku aspoň približovať. Tiež musí byť každému jasné, že sa veľké investičné akcie v rezortoch obrany a vnútra nerealizujú každoročne a s rovnakým objemom kapitálu. Celospoločenská zhoda a politická dohoda naprieč celým spektrom je výborným východiskom.
-Nevyhnutnosť vynakladať viac prostriedkov na obranu jednotlivými členskými krajinami NATO už avizoval americký prezident Donald Trump, pričom svojím postojom prekvapil najmä európskych spojencov. Myslíte si, že aj Slovensko zostalo zaskočené?-
Už prezidentská kampaň v USA naznačila, že si budeme musieť v Európe zvyknúť na niektoré politické a hospodárske zmeny. Tí, ktorí na toto boli pripravení, nezostali prekvapení. Sme v súčasnosti svedkami infiltrácie terorizmu do občianskeho života a o snahu ovplyvňovať procesy v spoločnosti. Z toho mi jednoznačne vychádza, že si bezpečnosť musíme primárne riešiť doma.
-Myslíte to tak, že do oblasti bezpečnosti by sa mali zapájať nielen naši stratégovia, služby, vojaci, polícia, ale aj firmy?-
Samozrejme. Slovensko malo historicky slušný priemyselný potenciál v odvetví špeciálnej výroby a vo svete silnú reputáciu. Na tom treba stavať. Ekonomicky silné krajiny podporujú svoje firmy pri účasti na domácich dodávkach, ako aj pri exporte na tretie trhy. Boli by sme hlúpi a konali proti našim občanom a vlastnej ekonomike, keby sme to nerobili aj my.
-Konverzia v 90. rokoch minulého storočia však náš obranný priemysel zrazila na kolená. Má Slovensko v tejto oblasti ešte nejaký potenciál?-
Tento mýtus musím odmietnuť. Keby sme doma nemali solídnu výrobnú bázu, nesúhlasil by som s týmto rozhovorom. Veď podniky pod značkami ZTS a ZVS si pripomenuli 80. výročia svojej existencie. Obchodní partneri veľmi dobre poznajú slovenské kanóny, muníciu, húfnicové systémy, hlavňové programy či odmínovače. Mnohé naše podniky dokonale ovládajú prvky ťažkého strojárstva, vieme napríklad vyrábať ťažké kovové konštrukcie a korby.
-No ale k udržateľnému rozvoju patria aj inovácie...-
Slovenské firmy majú dostatočné know-how, ktoré pretavili aj do hotovej výroby. Výsledkom sú také systémy ako Zuzana, Dana, veža Turra. So záujmom som nedávno zhliadol na viacerých zahraničných internetových portáloch inováciu v podobe policajnej verzie Boženy. Treba podporiť snahy, aby sa k zavádzaniu týchto inovácií odhodlali v prvom rade domáce obranné a policajné zložky. Nie je mysliteľné, aby sme o našej kvalite najprv presvedčili zahraničných partnerov a potom ju ponúkali doma.
-Narážate nato, aby sa na modernizácii polície a armády podieľali domáce firmy?-
Štát je to dlžný voči svojim občanom. Naše strojárske firmy sú malými a strednými podnikmi a pôsobia väčšinou v slabších regiónoch, čiže mimo Bratislavy a Košíc. Hádam nechceme ľudí za každú cenu nútiť chodiť za prácou, keď ju môžu mať vo svojom meste alebo okrese. Vidím tu istú paralelu s potravinami. Ak nebudeme disponovať žiadnymi domácimi výrobnými kapacitami, tak sa zraniteľnosť krajiny a jej občanov v období krízy výrazne zvyšuje. SOPK je pripravená poskytnúť štátu svoj odborný potenciál. Veď aj preto v rámci našej platformy pôsobí sekcia SVOP, čiže výrobcov obranného priemyslu.