Bratislava/Monte Carlo 25. novembra (TASR) - Monako patrí k najmenším štátom na svete, no v oblasti ochrany životného prostredia patrí k svetovej špičke. Jeho aktivity sú viditeľné najmä vďaka kniežaťu Albertovi II. Prostredníctvom svojej nadácie láka na spoluprácu vedcov z celého sveta. Monako sa tak stalo laboratóriom, kde sa napríklad testujú umelé útesy na záchrany tohto umierajúceho koralového ekosystému vo svetových moriach. Miništátu sa darí presviedčať aj firmy, ktoré v ňom pôsobia, aby sa správali šetrne k životnému prostrediu.
V rozhovore v rámci multimediálneho projektu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky to uviedol Phillippe Mondielli, vedecký riaditeľ Nadácie monackého kniežaťa Alberta II.

Počas posledného valného zhromaždenia OSN sa jej generálny tajomník Antonio Gutteres vyjadril, že svetu hrozí nezadržateľná klimatická zmena. Vnímate to rovnako? Cítite pri svojej práci podobné signály?
Áno, jednoznačne. V roku 2015 v Paríži sme boli šťastní a usmiati, že sa nám podarilo dosiahnuť celosvetovú klimatickú dohodu. Prešli tri roky a úsmev nás prešiel, pretože reálny pokrok, ktorý sa dosiahol, je minimálny. Ciele sa nedarí napĺňať a to je sklamanie. Stratené tri roky znamenajú, že v súčasnosti je najvyšší čas niečo robiť proti zmene klímy, lebo chýba naozaj málo, aby sa stala nezvratnou. Nie je to však len úloha politikov, ale aj nás všetkých obyvateľov planéty.

Ktoré projekty vo vašej nadácii sa zaoberajú klimatickou zmenou?
Naša práca má tri hlavné piliere, klimatickú zmenu, biodiverzitu a vodu. Všetky tri sa vzájomne ovplyvňujú. Klimatická zmena má dosah na biodiverzitu či na život v oceánoch. Jeden z našich dôležitých projektov sa týka záchrany koralových útesov. Je to však len jeden z dôležitých nástrojov boja proti klimatickým zmenám, pretože, ak dokážete ochrániť koraly, pomáhate tým zároveň stovkám iných živočíšnych druhov.

Vlani ste prezentovali súčasť tohto projektu, ktorým bol umelý útes, vytlačený na 3D tlačiarni. Aký to má zmysel?
V Monaku sme v tomto smere prví na svete. Je to naša reakcia na odumieranie koralov vo svetových oceánoch. S ich zmiznutím vyhynú aj stovky druhov podmorských živočíchov, ktoré žijú v tomto ekosystéme. V Monaku skúmame, ako by tento umelý útes prijali ryby, či by bol reálnou náhradou za odumreté koraly. Monako je v tomto smere niečo ako prírodné laboratórium. Umelý útes sme vytvorili ako výsledok spolupráce mnohých vedcov, ktorí ho vnímajú ako dôležitý experiment.

A ako sa vyvíja tento experiment?
Môžem povedať, že úspešne, pretože pozorujeme rastúci počet rýb, ktoré žijú v ňom a v jeho okolí. Máme za sebou prvých šesť mesiacov pokusov, preto veríme, že výsledky budú ešte lepšie.

Vaše aktivity sa týkajú aj boja proti odlesňovaniu. Ako ste v tomto smere úspešní?
Lesy sú dôležité pre produkciu kyslíka i pri vytváraní krajiny a jej priaznivej klímy. O Monaku je známe, že je sídlom najluxusnejších jácht na svete. Snažíme sa ich majiteľov, no najmä lodiarov, presvedčiť, aby na ich stavbu využívali drevo zo špeciálnych fariem, kde sa pestujú technické druhy dreva udržateľným spôsobom. Tým sa dá predísť zbytočnému výrubu stromov so vzácnym drevom. Snažíme sa pôsobiť na firmy, aby zmenili svoje myslenie. Chápeme, že výroba jácht je ekonomicky výnosné odvetvie, no myslíme si, že sa to dá robiť udržateľným spôsobom s minimálnym škodami pre prírodné prostredie.

Majú pre vás pochopenie?
Nuž, je to obojstranne výhodné. S touto iniciatívou sme začali pred desiatimi rokmi a vtedy sme mali problémy, aby chápali, že na vybudovanie paluby musia zbytočne vyrúbať niekoľko stromov. V súčasnosti je to už inak aj vďaka tlaku verejnej mienky. Lodiarske firmy radi uvádzajú, že drevo na ich palubu pochádza z udržateľných fariem a nie z výrubu vzácnych lesov. Je to pre nich referencia, že sú priateľskí k životnému prostrediu. Veríme, že sme k tejto zmene myslenia prispeli našimi aktivitami aj my.

Pred pár rokmi sa hovorilo o pozitívnych zdravotných účinkoch palmového oleja, no až neskôr vyšlo najavo, aké obrovské škody napáchala táto módna vlna na indonézskych lesoch. Ako dostať do rovnováhy na jednej strane zdravotné hľadisko a na stane druhej ochranu prírody?
Ťažká otázka, lebo je potrebné vziať do úvahy aj ekonomické hľadisko pre rozvíjajúce sa krajiny. V prípade palmového oleja však vidíme silný lobing proti jeho využívaniu. Sú aj iné príklady. Napríklad rozšírenie pestovania sóje vo svete, ktoré tiež prispieva k odlesňovaniu. Podobné je to v prípade rozširovania chovu dobytka, pretože zabezpečenie krmiva preň ide často na úkor potravy pre ľudí a mäso je potravina, ktorú si nemôže dovoliť každý.

Monako patrí k najmenším štátom na svete. Napriek tomu je veľmi viditeľné svojimi iniciatívami na ochranu prírody a bojom proti klimatickým zmenám. V čom vidíte dôvod, že dokáže prilákať aj mnoho významných vedcov, aby sa na nich podieľali?
V slobode prejavu a bádania. V Monaku nie je žiadny tlak lobistických skupín, napríklad z oblasti priemyslu, aký vidno v iných vyspelých krajinách. Výsledky vedeckej činnosti v Monaku sú viditeľné a rezonujú na celom svete. To sa týka aj aktivít našej nadácie, ktorej prednosťou je, že na čele má hlavu štátu, knieža Alberta II., takže o nejakom ovplyvňovaní zvonku nemôže byť ani reči. Navyše, knieža je presvedčený zástanca ochrany životného prostredia a to dáva aj našej vedeckej práci väčšiu váhu. Monako chce byť príkladom pozitívneho vzájomného pôsobenia vedcov a komerčných spoločností v záujme ochrany prírody. Prirovnal by som to k laboratóriu, ktoré vyvíja udržateľné riešenia pre svet. V tomto sme svetovým lídrom a som rád, že vedecké inštitúcie i firmy sa predháňajú v ponukách na spoluprácu.

Ktorý z vašich projektov považujete za najúspešnejší a najdôležitejší?
Pred piatimi rokmi sme začali s projektom na boj proti znečisteniu Stredozemného mora plastmi. Vtedy sa o tom málo hovorilo, no v súčasnosti vidíme, že táto téma rezonuje v médiách, pretože je to naozaj veľký problém. Spolupracujeme v tomto projekte nielen s mimovládkami, firmami, ale aj s pätnástimi štátmi v okolí Stredozemného mora. Snažíme sa vplývať na veľké firmy, ktoré pôsobia v Monaku, aby dramaticky zredukovali používanie plastov. Apelujeme na ne, aby aj týmto spôsobom zlepšovali svoju reputáciu na verejnosti. Toto považujeme v súčasnosti za náš najdôležitejší projekt.

Aké je smerovanie vašich aktivít do budúcnosti?
Chceme jednoznačne pokračovať v začatých projektoch. Musíte si uvedomiť, že Nadácia Alberta II. má len dvanásť rokov, no za taký krátky čas dokázala byť veľmi akčná. V oblastiach, ktoré v súčasnosti svet trápia, ako je znečistenie plastmi alebo klimatické zmeny, sme si získali rešpekt a silný vplyv.

Rozhovor s Phillippem Mondiellim je súčasťou multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky, v rámci ktorého prináša TASR každý týždeň rozhovory, fotografie a videá osobností slovenského, európskeho i svetového politického, spoločenského, ekonomického, športového a kultúrneho života.