Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 24. november 2024Meniny má Emília
< sekcia Publicistika

Mária Terézia prekliala slovenských pánov. Skameneli v tajnej chodbe

Na kombosnímke Čertova skala a Mária Terézia. Foto: TASR

Niektoré zo slovenských skál vraj nevznikli iba silou prírody. Vryli sa do nich aj rôzne ľudské príbehy o láske, žiali či pomste. A vryli sa do nich tak silno, až sa premenili v kameň.

Bratislava 19. marca (Teraz.sk) - Keď naši predkovia osídľovali toto územie, orientovali sa podľa riek, kopcov, ale i rôznych skál. A niektoré z nich boli svojím tvarom také zvláštne, že o nich vymysleli príbehy, ktoré pretrvali dodnes. No niektoré z tých skál vraj nevznikli iba silou prírody. Vryli sa do nich aj rôzne ľudské príbehy o láske, žiali či pomste. A vryli sa do nich tak silno, až sa premenili v kameň.



Jedným z najtajomnejších miest na Slovensku je takzvaný val obrov známy aj ako slovenský čínsky múr. Ide o kamenno-zemný útvar, ktorý aj u odbornej verejnosti vyvoláva množstvo otáznikov. Podľa jednej z hypotéz mal dĺžku až 80 kilometrov a napájal sa na val z východného Maďarska až smerom do Poľska. Severská mytológia uvádza, že "z obra Ymira bol stvorený svet a okolo sveta (Midgaradu) vytvorili z Ymirových rias val na ochranu proti obrom. Podľa ľudovej povesti zo Slovenska, val postavili čerti, aby urobili hranice medzi ich a našim svetom". Miesto však dostalo pomenovanie podľa pozostatkov bojovníka, ktoré sa našli. Muž meral takmer dva metre, čo bola naozaj úctyhodná výška, ba priam hodná obra. Ak vás tento príbeh zaujal, zvyšky valu nájdete v Štiavnických vrchoch v okolí Sitna alebo aj pri Leviciach.

Za zmienku stojí aj Skalná ihla, známa aj pod názvom Čertova skala. Chránený kamenný prírodný výtvor sa nachádza v nive rieky Poprad neďaleko obce Chmeľnica. S jeho vznikom viaže sa aj povesť spätá s výstavbou Ľubovnianskeho hradu. Jeho "staviteľ Ľubovenský vraj zapredal dušu čertovi, aby mu prestal brániť v budovaní pevnosti. Keď bol hrad hotový, Ľubovenský oľutoval, že zaň zaplatil tak vysokú cenu a odišiel do neďalekého kláštora, aby sa vyspovedal. Diabol sa nahneval, že ho ľudský červ takto zradil a rozhodol sa, že hrad zničí obrovskou zahrotenou skalou. Tu však z kláštora zaznel zvon, čert stratil moc a skala mu vypadla z pazúrov na breh rieky Poprad. Odvtedy sa nazýva Čertovou skalou."

Modlitba vrytá v kameni



Veľký kameň pripomínajúci skamenenú ľudskú alebo zvieraciu postavu sa nazýva megalit. Jedným z tých najznámejších na našom území je nepochybne Modliaci sa mních, patrón Vrátnej doliny. Nemenej zaujímavý je však aj mních z Hričova.

Podľa povesti hradnú pani zviedol František Thurzo. Vdova však bola od neho podstatne staršia, a tak sa za neho nevydala, nuž ho teda pojala za syna. Dedičovi sa však nechcelo vyčkávať na jej smrť, a tak ju uvrhol na žalára, kde skonala. O tomto čine šepkalo si nielen služobníctvo, ale dozvedel sa o tom aj miestny mních. Dohováral pánovi hradu, aby doznal hriech, no ten ho dal vyviesť z hradu. Mních však nie a nie odísť, a tak i jeho strčil do žalára, kde skonal. Na druhý deň vyrástla pred bránami hradu skala v podobe mnícha. Thurzo ju dal rozbiť, na skala opäť zázrakom vyrástla. Mních i duch hradnej pani mátali ho, a tak Thurzo Hričov opustil. Zanedlho hrad zachvátil požiar, kamenných mních však dodnes stojí pred bránami hradu.



Aj v Bielovodskej doline vo Vysokých Tatrách býval kedysi dávno pustovník. Michal bol u ľudí obľúbený, pretože ich liečil kadejakými zázračnými bylinkami. Raz počas modlitieb kľačal na okraji Žabieho plesa, kde sa do neho zahľadela vodná víla. Kadejako ho vábila, prihovárala sa mu i prehovárala ho, aby sa prestal modliť a venoval sa jej. No pustovník odolával. Lenže keď sa pred ním zjavila iba v priesvitných šatách, hneď sa s ňou dal do tanca. Ako sa však blížilo ráno, nohy mu začali oťažievať a meniť sa na kameň. Tesne pred tým, než sa celý premenil, preklial vílu, ktorá ho dostala do tohto stavu. A tak i ona skamenela. Od tých čias stoja v tejto doline takzvaný Žabí muž a Žabia žena.

Zaplatili za nerovnú lásku



Pri obci Lipovce v Prešovskom kraji nachádza sa tiesňava známa ako Kamenná baba. Lokalita je známa bizarnými kamennými útvarmi, z nich najznámejší podobá sa na milencov v objatí. Príbeh hovorí, že syn hradného pána zahľadel sa do nádhernej devy z osady. Otec mu však zakázal oženiť sa s ňou a namiesto nej mu našiel urodzenejšiu nevestu. Len čo sa deva o tom dozvedela, vybehla na hrad, aby videla sobáš na vlastné oči. Jej milovaný stál pri oltári s inou a vtedy jej načisto zmeravela a zmenila sa na kamennú sochu. Ženích však nedokázal vyriecť áno a ušiel. Tu však narazil na svoju kamennú lásku. Horko rozplakal sa a jeho slzy boli také ľútostivé, že kameň povolil. Mladý hradný pán jej skočil do náruče a kameň ich oboch obrástol. V noci menia sa však do svojej ľudskej podoby a užívajú si chvíle spolu.



Aj k Liptovskému Mikulášu viaže sa viaže podobný príbeh o skamenenej žene. V náručí svoje dieťa. Je to plod jej nešťastnej lásky k šľachticovi zo zámku. Ten sa do nej zapozeral pre jej krásu a dobrotu, no jeho otcovi sa nepáčilo, že ide o nemajetnú dievčinu. A zakázal im zobrať sa. Dievčina so žiaľom zahľadela sa na hrad a skamenela i s dieťaťom v rukách. Iba jej srdce vraj naďalej bije v skale.

Materina skala



Ak sa vyberiete niekedy do Mošoviec v Turci, pristavte sa aj pri vyvýšenine menom Háj. Na jej vrchu belie sa malé vápencové bralo. Nie však obyčajné. Starí osadníci podliehali rozmarom hada s ľudskou tvárou, ktorý tu žil. Aby mali pokoj, každoročne mu dávali to najlepšie, čo mali. Raz jahňa, inokedy prasiatko. Jedného dňa sa to však hadovi zunovalo a zaželal si nevestu. V osade však žilo iba jedno slobodné dievča. Anička vedela, čo ju čaká, a tak sa vybrala v ústrety svojmu nastávajúcemu. Márne ju matka prehovárala, darmo nariekala. Dcéru si už nikdy nevidela. Každodenne vracala sa ku skale a stade ozýval sa jej smutný spev. „Raz ju tam našli. Mŕtvu. Kŕčovito sa držala skaly. Na pamiatku veľkého materinského citu a lásky k dcére nazvali biely vyčnievajúci vápenec Materinou skalou. Skamenená matka tam i dnes čaká na dcéru. Občas sa zo skaly skĺzne kamenná slza,“ dokončuje príbeh Jozef Tatár v knihe Turčianske povesti.

V tejto knihe nájdete ale aj ďalšiu povesť o tom, prečo je to Materina skala. Podľa nej sa Mošovce nachádzali kedysi dávno úplne inde, no nemali potoka. A to sa osadníkom vypomstilo, lebo nemali čím uhasiť obrovský požiar. Podarilo sa im však ujsť a zachrániť si holé životy. Medzi nimi bola i jedna tehotná žena, ktorá porodila pri neďalekej skale svoje dieťa. A skala vraj držala nad nimi ochrannú ruku.

Vypomstilo sa im to



Oplatí sa ísť aj do obce Ratková. Miestni vám možno ukážu vrch, kde sú vraj zvláštne nariekajúce skaly. Podľa ľudového podania je to zakliata pastierka so stádom oviec. Skamenela vraj preto, lebo nedovolila napiť sa vody nejakému starcovi. Ten jej v hneve vykričal, že sa jej tá neochota vypomstí a následne ju preklial. Jeden deň v roku, a to cez Nanebovstúpenie Panny Márie, mení sa pastierka do svojej ľudskej podoby a plače, prečo bola taká tvrdohlavá a nepomohla mu.

Na ilustračnej snímke Bratislavský hrad a Dunaj.
Foto: TASR - Pavel Neubauer


Málokto však pozná príbeh o cisárovnej Márii Terézii. Pred asi tristo rokmi sa proti panovníčke búrili slovenskí šľachtici, ktorí voči nej zosnovali sprisahanie. Cisárovná sa však o tom dozvedela a povolala si na pomoc bosorku. Tá šľachticov prekliala práve vtedy, keď prechádzali tajnou cestou medzi medzi Bratislavským hradom a hradom Wolfstahl v Rakúsku. Šľachtici premenili sa na skaly a zatarasili tajnú cestu popod Dunajom.

Musíš skočiť ako Jánošík



Ak sa niekedy vyberiete do Pienin, určite neminiete ich dominantu – Tri koruny. Masív pozostáva z piatich vrcholcov, no tri vápencové bralá sú také výrazné, že vytvorili názov kamenného útvaru. Menej ľudí však už pozná Sedem mníchov. Tí sa podľa povesti premenili na kameň preto, lebo sa s hriešnymi myšlienkami zakrádali za mníškou.

Na ilustračnej snímke pltníci splavujú Dunajec pri Troch korunách.
Foto: TASR Oliver Ondráš


Miestni pltníci vám radi porozprávajú aj kadejaké zbojnícke príbehy. Jeden z nich je aj o Jánošíkovi, ktorí utekal pred žandármi. Dunajec preskočil tak mocne, že tam po sebe zanechal odtlačok topánky. Toto miesto nazýva sa Jánošíkov skok. Je to najužšie miesto splavu – dlhé je 10 metrov a hlboké až 12 metrov. Podľa rozprávania miestnych sa zbojníkom mohol stať len ten, kto dokázal preskočiť toto miesto rovnako ako Jánošík.

A pltníkov a ich príbehy ešte neopúšťame. V nedeľu 26. marca si v našom seriáli Slovenskí démoni a strašidlá povieme o tom, prečo ich desila Margita a Besná, ale aj to, aké ďalšie nástrahy na nich striehli vo vodných hlbinách.


Zdroje: Čarovné zrkadlo, Slovenské strašidlá od „A“ po „Ž“, Turčianske povesti, vypadni.sk, zahady.org