Pred 40 rokmi sa postavil Michail Gorbačov na čelo sovietskych komunistov. Prestavba krajiny i sveta sa mohla začať

„Všetci, tak vedúci predstavitelia, ako aj prostí ľudia na vlastnej koži cítili, že s krajinou sa deje niečo nedobré: rad-radom od roku 1982 - kedy zomrel Brežnev a pohrebmi generálnych tajomníkov ÚV KSSZ - sa spoločnosť prepadávala do čoraz väčšej stagnácie,“ aj týmito slovami obhajoval Michail Gorbačov v knihe „Pochopiť prestavbu...“ jej nevyhnutnosť.

„Preteky na lafetách“
Počas 20 rokov vládnutia Leonida Iľjiča Brežneva, Jurija Andropova a Konstantina Černenka sa Sovietsky zväz ocitol v hlbokej kríze a stagnácii. Bezmocnosť režimu konať zvýrazňovala tiež skutočnosť, že v období od novembra 1982 do marca 1985 zomreli všetci traja spomínaní generálni tajomníci komunistickej strany. Rusi nazývali ironicky toto obdobie, počas ktorého skonali nielen traja najvyšší predstavitelia štátu, ale tiež viacerí členovia najvyššieho vedenia komunistickej strany „preteky na lafetách“. Členom politbyra bolo zrejmé, že toto obdobie sa musí skončiť.

Foto: Archív J. Šmihulu

Zvolenie reformátora Gorbačova
Necelých 24 hodín po smrti Černenka (zomrel večer 10. marca 1985) sa zišlo politbyro. Prvý na ňom prehovoril “pán Nie“, ako prezývali dlhoročného sovietskeho ministra zahraničných vecí Andreja Gromyka. Tentoraz ale porušil svoju zásadu, vďaka ktorej dostal prezývku a povedal „áno“.

Práve tento člen politbyra s najväčšou autoritou navrhol Michaila Gorbačova za nového generálneho tajomníka komunistickej strany. Potenciálni súperi Gorbačova pochopili, že nemajú šancu. Patril medzi nich 70-ročný Viktor Grišin, prvý tajomník moskovského výboru strany a v tom čase druhý najmladší člen politbyra 62-ročný Grigorij Romanov, nad ktorým držali „ochrannú ruku“ silové zložky. Jeho pozíciu však ešte pred tým výrazne oslabila smrť vplyvného sovietskeho ministra obrany 76-ročného Dmitrija Ustinova, ktorý zomrel v decembri 1984.

Cesta k zvoleniu 54-ročného Michaila Gorbačova za nového generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (ÚV KSSZ) bolo voľná. Vzápätí po zasadaní politbyra sa 11. marca 1985 konalo mimoriadne plénum komunistickej strany, ktoré jednohlasne podporilo kandidatúru Michaila Gorbačova. Stavropoľský mechanizátor a absolvent práva na moskovskej Lomonosovovej univerzite, ktorý prešiel všetkými postami straníckeho funkcionára sa dostal až na samotné čelo komunistickej strany.

Začiatok novej epochy
Hneď ako sa Michail Gorbačov ocitol na vrchole moci dal najavo, že s ním prichádza nielen politika “glasnosti“ (otvorenosti) a “perestrojky“ (prestavby), ale zároveň aj absolútne nový štýl vládnutia. Na verejnosti pravidelne vystupoval so svojou ženou Raisou a už počas svojej prvej cesty do Leningradu (v súčasnosti Petrohrad) zašiel medzi dav ľudí, ktorý ho vítal, čo bolo pre sovietskych vodcov dovtedy niečo nevídané. Rovnako ako slobodné voľby, sloboda tlače, náboženské slobody a existencia viacerých strán, ktoré sa stali počas jeho vlády realitou.

Foto: Archív Jána Šmihulu

„Nové myslenie“ v medzinárodných vzťahoch
V medzinárodných vzťahoch uskutočňoval nositeľ Nobelovej ceny za mier z roku 1990 aktívnu politiku uvoľňovania napätia na základe ním sformulovaných princípov „nového myslenia“.

V prvej polovici 80. rokov minulého storočia boli vzťahy medzi Sovietskym zväzom a Spojenými štátmi na bode mrazu, čo ešte viac umocnilo vyhlásenie amerického prezidenta Ronalda Reagana, ktorý označil v júni 1982 v britskej Dolnej snemovni Sovietsky zväz za „ríšu zla“, o rok neskôr v marci to v prejave na Floride zopakoval. Ale, už v novembri 1985 rokovali spolu na historickom stretnutí v Ženeve - ľady studenej vojny sa začali topiť.

Gorbačov sa stal jednou z kľúčových postáv svetovej politiky 20. storočia. Zohral rozhodujúcu úlohu pri ukončení studenej vojny, pretekoch v zbrojení, pri páde Berlínskeho múru a opätovnom zjednotení Nemecka.

Na Západe velebený - doma zatracovaný
V prípade Michaila Gorbačova sa potvrdila stará múdrosť, že doma nie je nikto prorokom. Zatiaľ čo politikovi, ktorý zmenil chod histórie spievajú na Západe chválospevy, doma je k nemu aj v súčasnosti postoj značne negatívny. Z výsledkov prieskumu verejnej mienky, ktorý v auguste 2022 uskutočnilo Celoruské centrum pre výskum verejnej mienky (VCIOM) vyplynulo, že sympatie k nemu prechováva len 13 percent obyvateľov.

Naopak, až 74 percent Rusov cíti ku Gorbačovovi nevraživosť, pričom zvlášť negatívny postoj k nemu zaujímajú komunisti - až 89 percent. Jeho odporcovia mu nevedia odpustiť najmä to, že zlikvidoval Sovietsky zväz, ktorého sa stal prvým a posledným prezidentom, ako aj to, že zničil komunistickú stranu.