Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hosťom Richarda Kvasňovského v relácii EKONOMIKA Tu a teraz je Jakub Žák z advokátskej kancelárie POLÁČEK and PARTNERS.
Autor TASR
Bratislava 25. januára (Tablet.TV) - V čase rozvoja e-shopov a obchodovania cez internet je čoraz dôležitejšou témou ochrana spotrebiteľa. Ten svoj nákup pred platbou a dodaním fyzicky nevidí a nemusí byť spokojný s výsledkom. O tom, ako sa brániť, hovoril Jakub Žák z advokátskej kancelárie POLÁČEK and PARTNERS.
Spotrebiteľ pri nedodaní tovaru z e-shopu alebo jeho dodaní v zlej kvalite napríklad z Číny nemusí čakať na vybavenie reklamácie u dodávateľa, ale môže sa dostať späť k peniazom aj priamo cez banku. „Chargeback je proces, v ktorom sa držiteľ platobnej karty domáhal vrátenia prostriedkov, ktoré uhradil prostredníctvom platobnej transakcie cez platobnú kartu u svojej banky. V zásade to nie je nejaký proces súdneho vymáhania. Tu sa dôkladne postupuje podľa pravidiel takzvaných kartových spoločností, ktoré sú viac-menej celosvetovo unifikované, rovnaké s nejakými menšími odchýlkami pre jednotlivé členské štáty,“ vysvetlil Žák s tým, že spotrebiteľ musí najskôr kontaktovať svoju banku a poskytnúť čo najviac informácií o transakcii.
„Následne sa začína taký medzibankový pingpong. Banka spotrebiteľa skontaktuje banku obchodníka, ktorý prijal úhradu a spolu komunikujú. Každá si vyžiada informácie od svojho klienta, ak sa náhodou tieto banky nedohodnú, tak prichádza vrchný arbiter, ktorý stojí na vrchu tej pomyselnej pyramídy a to je kartová spoločnosť, ktorá prípad s definitívnou platnosťou rozhodne,“ doplnil Žák.
Chargeback nenahrádza reklamáciu, preto by sa mal držiteľ karty najskôr pokúsiť dohodnúť s obchodníkom. Keď sa s ním nedohodne alebo je na jeho majetok vyhlásený konkurz, vtedy môže držiteľ karty vyskúšať chargeback. „V zásade chargeback väčšinou dopadne v prospech držiteľa karty. Je to drvivá väčšina prípadov, ale nie vždy. Banka musí dostať nejakú sumu informácií a samozrejme každý má dostať čo mu podľa práva patrí,“ konštatoval Žák.
Chargeback sa využíva najmä v USA a vo Veľkej Británii. „Dokonca v niektorých krajinách je legislatívne podchytený, napríklad v Spojených štátoch amerických, kde sa chargeback zrodil. Na Slovensku sa s ním začína a sú prípady, keď držitelia karty k nemu siahajú. Z minulosti je príkladom krach leteckej spoločnosti SkyEurope, kde si spotrebitelia zakúpili letenky a reálne nikam necestovali, pretože spoločnosť už nevykonávala svoju činnosť,“ konkretizoval Žák.
Okrem leteniek sa chargeback využíva v prípade neposkytnutia služieb, ako je napríklad zrušenie hudobného koncertu alebo dodanie nekvalitného tovaru kupovaného cez internet. „To je výhoda chargebacku, že sa dá zrealizovať všade na svete, kde sa dá platiť kartou,“ dodal Žák.
Spotrebiteľ pri nedodaní tovaru z e-shopu alebo jeho dodaní v zlej kvalite napríklad z Číny nemusí čakať na vybavenie reklamácie u dodávateľa, ale môže sa dostať späť k peniazom aj priamo cez banku. „Chargeback je proces, v ktorom sa držiteľ platobnej karty domáhal vrátenia prostriedkov, ktoré uhradil prostredníctvom platobnej transakcie cez platobnú kartu u svojej banky. V zásade to nie je nejaký proces súdneho vymáhania. Tu sa dôkladne postupuje podľa pravidiel takzvaných kartových spoločností, ktoré sú viac-menej celosvetovo unifikované, rovnaké s nejakými menšími odchýlkami pre jednotlivé členské štáty,“ vysvetlil Žák s tým, že spotrebiteľ musí najskôr kontaktovať svoju banku a poskytnúť čo najviac informácií o transakcii.
„Následne sa začína taký medzibankový pingpong. Banka spotrebiteľa skontaktuje banku obchodníka, ktorý prijal úhradu a spolu komunikujú. Každá si vyžiada informácie od svojho klienta, ak sa náhodou tieto banky nedohodnú, tak prichádza vrchný arbiter, ktorý stojí na vrchu tej pomyselnej pyramídy a to je kartová spoločnosť, ktorá prípad s definitívnou platnosťou rozhodne,“ doplnil Žák.
Chargeback nenahrádza reklamáciu, preto by sa mal držiteľ karty najskôr pokúsiť dohodnúť s obchodníkom. Keď sa s ním nedohodne alebo je na jeho majetok vyhlásený konkurz, vtedy môže držiteľ karty vyskúšať chargeback. „V zásade chargeback väčšinou dopadne v prospech držiteľa karty. Je to drvivá väčšina prípadov, ale nie vždy. Banka musí dostať nejakú sumu informácií a samozrejme každý má dostať čo mu podľa práva patrí,“ konštatoval Žák.
Chargeback sa využíva najmä v USA a vo Veľkej Británii. „Dokonca v niektorých krajinách je legislatívne podchytený, napríklad v Spojených štátoch amerických, kde sa chargeback zrodil. Na Slovensku sa s ním začína a sú prípady, keď držitelia karty k nemu siahajú. Z minulosti je príkladom krach leteckej spoločnosti SkyEurope, kde si spotrebitelia zakúpili letenky a reálne nikam necestovali, pretože spoločnosť už nevykonávala svoju činnosť,“ konkretizoval Žák.
Okrem leteniek sa chargeback využíva v prípade neposkytnutia služieb, ako je napríklad zrušenie hudobného koncertu alebo dodanie nekvalitného tovaru kupovaného cez internet. „To je výhoda chargebacku, že sa dá zrealizovať všade na svete, kde sa dá platiť kartou,“ dodal Žák.
