Bratislava 1. septembra (Teraz.sk) - Samotný text ústavy vytvára pri jej vysvetľovaní Ústavným súdom (ÚS) SR len základné východisko, ďalšími zdrojmi sú domáca a zahraničná judikatúra, rôzne hodnotové tézy a ideové postuláty. Pri rozhodovaní o tom, či je možné referendum o skrátení volebného obdobia, našiel ÚS SR argumenty proti referendu ani nie tak priamo v texte ústavy, ako skôr v systematickom výklade. V diskusii na TASR TV to povedal ústavný právnik Radoslav Procházka.

„Ja s týmto rozhodnutím Ústavného súdu stotožnený nie som, ale napriek tomu si myslím, že je rozumnejšie a správnejšie ho rešpektovať a prijať,“ konštatoval. „Na tom rozhodnutí je dobre vidieť, že na tom texte po tridsiatich rokoch dosť výrazne prestalo záležať,“ upozornil Procházka.

On osobne je toho názoru, že by občania mali mať možnosť za veľmi prísnych podmienok odobrať formou referenda poslancom mandát, ktorý im predtým dali vo voľbách. Upozornil, že podmienky sú už dnes stanovené dostatočne prísne, najmä potreba dosiahnuť v referende účasť viac ako polovice registrovaných voličov sa v histórii podarila naplniť iba raz.



Návrh, aby poslanci eventuálne do ústavy možnosť takéhoto referenda doplnili, považuje Procházka za zvláštny, ale v konečnom dôsledku za cestu, ako by sa táto otázka riešiť dala. Na druhej strane podľa neho politická objednávka na takúto novelu ústavy slabne a atmosféra v spoločnosti je už úplne iná ako v čase zberu podpisov na petíciu za referendum. „Nemám pocit, že by v spoločnosti bol naliehavý dopyt po tom, čím skôr sa vybrať k urnám a zvoliť si niečo iné. Mne sa to javí tak, že sa atmosféra zmenila smerom k pokojnejšej výmenou na poste premiéra,“ odhadol Procházka.

Aj keď s rozhodnutím ÚS SR ohľadom protiústavnosti referenda o skrátení volebného obdobia nesúhlasí, považuje za normálne, že sa význam ústavného textu v čase výkladom posúva. Samotný text ústavy, ktorý vznikol v roku 1992, podľa neho logicky nemôže dať odpoveď na všetky aktuálne otázky. „Písaná ústava sa v procese jej používania mení na živú ústavu. Sú v nej medzery, ktoré treba vypĺňať výkladom, význam textu sa v konfrontácii s realitou postupne mení,“ povedal. „Podstatné ale je, aby to malo kontinuitu. Jednou z najdôležitejších úloh ústavného súdu je chrániť princíp právnej istoty. Teda to, čo platí v deň D, má platiť v analogickej situácii o šesť, deväť, či 24 mesiacov,“ zdôraznil Procházka.



Po viac ako dvadsiatich novelizáciách a podobnom počte prijatých ústavných zákonov však podľa neho schopnosť ústavy pomáhať garantovať právnu istotu, ako aj jej integračná a symbolická funkcia slabne. „Je to fragmentovaná koláž, kde je zložité nájsť nejaký zrozumiteľný a občanmi pochopiteľný integrujúci symbol. Keď je spoločnosť rozkolísaná, hľadá nejaký gravitačný bod. A ústava podľa mňa dnes tým gravitačným bodom naozaj nie je. Na tom texte do výraznej miery akoby dokonca až prestalo záležať, je používaná veľmi inštrumentálne na bezprostredné politické účely,“ uviedol Procházka.

Napríklad v časoch mečiarizmu však ústava a ÚS SR podľa neho zohrali veľmi dôležitú pozitívnu úlohu a pomohli udržať afinitu Slovenska smerom k Európskej únii. Hoci text ústavy vznikal v hektických časoch rozpadu federácie, jej kvalitu to podľa Procházku negatívne príliš neovplyvnilo. „Pred tridsiatimi rokmi ústave nič podstatné nechýbalo a kontroverzný bol skôr spôsob, akým bola pripravená a prijatá. V tomto ohľade sa na nej vtedajšie politické premenné podpísali podstatne viac ako na obsahu,“ povedal s tým, že slovenská ústava zodpovedá kontinentálnemu štandardu. „Upravuje dva základné vzťahy, vzťah medzi mocou a občanmi a vzťahy medzi jednotlivými štátnymi orgánmi navzájom,“ uzavrel Procházka.