Bratislava 20. decembra (TASR) – Vianoce zvýrazňujú to, čo človek prežíva. To je dôvod, prečo mnohých ľudí prepadne cez sviatky úzkosť, smútok, alebo sa prehĺbia rodinné konflikty a krízy. V relácii Pohľad na oblohu na TABLET.TV to povedal psychológ Dušan Fabián.



„Kto je ladený prevažne optimisticky a radostne, spravidla ho Vianoce postrčia k ešte väčšej radosti. Kto má chronickú smutnú náladu, prenesie si ju do Vianoc a tie ju ešte viac umocnia. Základný model je, že magická sila tohto sviatku potencuje naše prežívanie,“ uviedol Dušan Fabián, ktorý vie aj z vlastnej praxe potvrdiť, že práve pred vianočnými sviatkami enormne narastá záujem klientov o stretnutie s psychológom.

Súvisí to s tým, že by chceli mať ozaj pekné a čarovné Vianoce a prežiť príjemné stretnutie s ľuďmi okolo seba, a teda chcú svoje nedorozumenia vyriešiť do Vianoc. A to sa nie vždy dá. Naopak, niekedy sa aj celkom pokojne a harmonicky žijúca dvojica alebo rodina cez sviatky rozvadí, pretože sa ocitne v inej situácii vytrhnutej z každodennej reality,“ povedal Dušan Fabián.

Podľa jeho slov však nemožno vždy hovoriť o „depresii“. Za depresiu ľudia často vydávajú normálny smútok alebo zlú náladu, teda stavy, pre ktoré existujú iné pomenovania. Potvrdzuje to aj trend nazývať depresiu zdrobneninou „depka“. „Nastala inflácia termínu depresia, takže treba rozlišovať medzi zlou náladou a skutočnou depresiou ako klinickou chorobou, ktorá je skutočne ťažká a vážna. Spomedzi odborných termínov to, čo prežívame pri zlej nálade, vystihuje termín dysfória, čo je opak eufórie. Rozlaďuje ma už len to, že je sychravo, tma a že pociťujem nedostatok slnka,“ dodal psychológ.

Zdrojom vianočných konfliktov či zlých nálad teda môže byť zhon – či už pri nákupoch, alebo v práci – do poslednej chvíle. „Človek nestihne vyjsť zo stresu, odnesie si ho do sviatkov. Zrazu nastane pokoj, pohoda a on si zrazu nevie s tým prázdnom poradiť,“ vysvetlil Dušan Fabián.

„Na Vianoce tiež pôsobí ďalší mechanizmus smútkov a napätí, a tým sú spomienky na zážitky z detstva. Keď si človek porovnáva to čarovné, čo zažil cez Vianoce ako dieťa s momentálnou situáciou – môže byť osamelý, chorý, starnúci, rozhádaný s partnerom – tak mu z tohto porovnávania vychádza opäť rozčarovanie a stáva sa to ďalším zdrojom smútenia,“ doplnil psychológ.

Človeku však môže pokaziť náladu nielen konfrontácia s vlastným detstvom, ale aj s ideálom Vianoc. Podľa Fabiána médiá a celá propagačná kultúra vnucujú človeku predstavu, že Vianoce majú byť nádherné, tiché, pokojné a meditatívne sviatky plné porozumenia a lásky. Toto očakávanie a jeho nesplnenie – pretože život je trochu iný, než ilúzie – to je ďalší dôvod, prečo sa ľudia cez Vianoce trápia

„Niektorí ľudia si povedia, že nepodľahnú tlaku emócií. Rezignujú na tradičný spôsob trávenia Vianoc, idú na chatu alebo do hotela, objednajú si vo Vysokých Tatrách vianočný pobyt... A potom im je tam smutno, že nie sú vo svojom obľúbenom domácom prostredí,“ tvrdí odborník.

Samozrejme samostatnou kapitolou sú prípady, keď ľudia naozaj na Vianoce, alebo aj v dlhšom období pred nimi prežijú skutočnú traumu, ako je choroba, či strata niekoho blízkeho, prípadne vážne partnerské a rodinné krízy, napríklad rozchod alebo rozvod. V takom prípade ostáva spomienka na Vianoce vždy trpká.

Napokon k rozladeniu v predvianočnom období prispieva aj tma, resp. nedostatok svetla. Teda krátke dni a tiež oblačné či hmlisté počasie. „Tma, alebo archetyp tmy, teda praobraz, sa vždy spájajú s niečím tajomným, čo nie je vidieť, je to ťažko prístupné, kým za plného svetla je všetko viditeľné, zistiteľné, transparentné a prehľadné. Nedostatok slnečného svitu alebo prevaha tmy navodzujú zvláštne nálady,“ povedal psychológ Dušan Fabián v relácii Pohľad na oblohu. „Tajomné obdobie tesne pred Vianocami, to sú však na druhej strane aj veľmi silné zážitky, očakávanie niečoho zázračného, niečoho, čo je ťažko predvídateľné a ešte je to aj pekne zabalené do kultúrnych rituálov.“

Vianoce majú svoj kultúrny rozmer, ale aj náboženský, či archetypálny, ale tiež astronomický, keďže sa spájajú o oslavou zimného slnovratu, ktorý si ľudia pripomínali aj v predkresťanskej ére. Podľa Dušana Fabiána to vyjadruje príslovie: „V najtemnejšej časti zimy, zvrat slnka je prapodivný.“