Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V doprave chce Rastislav Blaško navrhnúť, aby sa začali na semaforoch celoplošne používať v kraji digitálne časovače, ktoré budú odpočítavať čas na prejazd, prechod a čas na státie.
Autor TASR
Bratislava 16. októbra (TASR) – Bratislavský samosprávny kraj (BSK) potrebuje nové myšlienky, dynamiku a realizácie. Jeho úrad by sa mal zároveň viac otvoriť občanom, lebo tí mnohokrát nevedia, na čo slúži. V rozhovore pre TASR to povedal nezávislý kandidát na post predsedu BSK Rastislav Blaško z Pezinka. Ten v rámci svojho zamestnania uviedol, že je publicistom, fotoreportérom a reprezentantom Slovenska vo futbalgolfe.
– Na post predsedu BSK kandidujete už po tretí raz, predtým to bolo v rokoch 2001 a 2013. Prečo chcete zabojovať o tento post opäť? –
BSK potrebuje nové myšlienky a realizácie. Mojím cieľom je dobudovať malokarpatský cestný obchvat, aby sa lepšie žilo aj ľuďom v Pezinku a pod Malými Karpatmi, pretože na obchvat čakajú už štvrťstoročie. Rovnako chcem podporovať všetky druhy športov v rámci kompetencií samosprávneho kraja, aj také nové športy ako footgolf a futbalgolf, aby sa dostali ako nepovinný predmet na stredné školy alebo zaradiť ich do osnov telesnej výchovy. V Bratislavskom kraji sú zatiaľ štyri footgolfové ihriská a chcem pomôcť k vybudovaniu aj futbalgolfových ihrísk v kraji, kde by sa organizovali medzinárodné turnaje a v budúcnosti majstrovstvá sveta alebo majstrovstvá Európy, na ktorých som sa už v zahraničí ako reprezentant Slovenska zúčastnil.
– S akými problémami zápasí Bratislavský kraj? –
Každá časť kraja má svoje vlastné problémy a každý ich vníma inak. Zoberme problém v Pezinku, kde moc drží sťa okovy nad ľuďmi už 15 rokov primátor so svojou skupinou. Mesto sa stáva postupne nocľahárňou Bratislavy, lebo sa tu rozbujnela za posledných 15 rokov developerská výstavba. Zároveň dochádza vedeniu mesta dych v realizácii nových myšlienok a tie od iných ľudí blokuje. Mesto však netlačí dostatočne na developerov, aby zároveň vytvárali podmienky pre infraštruktúru - nové materské školy, nová základná škola, detské ihriská, nové športoviská, parky, výsadba stromov, chodníky, cesty a kanalizácia. A to chce zmenu. Týka sa to ako sídlisk s bytovkami, tak aj domovej zástavby. Toto je problém, či v jednotlivých častiach Bratislavy, alebo okolitých okresov Pezinok, Malacky a Senec, a začína sa prejavovať v kraji.
– V predvolebných debatách vo veľkej miere rezonuje problém dopravy. Ako by ste ho vyriešili? –
V doprave chcem navrhnúť, aby sa začali na semaforoch celoplošne používať v kraji digitálne časovače, ktoré budú odpočítavať čas na prejazd, prechod a čas na státie. Viem, že to bude mať pozitívny efekt. Jedna z mojich priorít je konečne vyriešiť obchvat okolo Svätého Jura, Pezinka a Modry, lebo v tejto časti dochádza k prehusťovaniu dopravy. Samozrejme, kraj má v doprave problémov oveľa viac. Stačí vám prísť na hranicu medzi Bratislavským a Trnavským krajom, na ceste medzi Sencom a Sládkovičovom, pochopíte ten rozdiel v cestných komunikáciách. Okrem toho vybudovať nové cyklotrasy mimo ciest, spojiť tak napríklad Pezinok s Limbachom a Svätým Jurom na jednej strane, s Vinosadmi a Modrou na druhej. V mnohých mestách boli kedysi dopravné ihriská pre deti, jedno také bolo aj v Pezinku. A to treba opäť obnoviť pre budúce generácie. A takto to je podobné, či v okresoch Senec, Malacky, aj v Bratislave.
– Aké sú Vaše priority v oblasti školstva a zdravotníctva? –
V školstve sa stal prípad, že v Pezinku zlikvidoval kraj v priebehu ostatného volebného obdobia Strednú odbornú školu na Komenského ulici, čím zanikli mnohé odborné profesie. Namiesto transformácie prišla likvidácia, a to sa musí zastaviť. Pezinok s celým okresom prišli o strednú odbornú školu, pretože nie každý môže byť IT-čkárom alebo právnikom. V strednom školstve musíme sledovať nové trendy, ale zároveň zachovať vysokú kvalitu. V rámci zdravotníctva by mal kraj dať možnosť otvoriť ambulancie lekárov aj v satelitných častiach okolo Bratislavy. Umožniť ich rozvoj, aby sa zdravotníctvo nekoncentrovalo v rukách finančných skupín, ktoré vnímajú zdravotníctvo ako obchod a nie službu občanom.
– Čo by ste chceli presadiť v BSK v rámci cezhraničnej spolupráce? –
Do cezhraničnej spolupráce je treba ešte viac zapojiť aj Trnavský samosprávny kraj, čím by región západného Slovenska mal viac ako milión obyvateľov, a realizovať mnohé projekty spoločne. Západné Slovensko by tak bolo relevantným hráčom v spolupráci s prihraničnými regiónmi Českej republiky, Rakúska a Maďarska, takej malej regionálnej V4. Ľahšie by mohli financovať spoločné projekty z európskych fondov, ktoré samotný BSK nemôže využívať pre nadhodnotené "štatistické“ bohatstvo.
– Ako vnímate súčasné fungovanie Úradu BSK a čo by ste v tomto smere chceli zmeniť? –
Kompetencie štátu, krajov a obecných samospráv sú oddelené, ale mali by byť prepojené. Celkovo si myslím, že rozdelenie týchto kompetencií riadenia štátu musí prejsť v dohľadnom desaťročí reformou, pretože kraje a obce sa dostali do spárov lokálnych a regionálnych záujmov, neraz v neprospech celej spoločnosti. Úrad BSK by sa mal viac otvoriť občanom, lebo tí mnohokrát nevedia, na čo slúži. A okrem toho, viem si predstaviť podporu inému z kandidátov, ktorý má šancu zvíťaziť, keďže ide jednokolové voľby a zvíťazí iba jeden, ak preberie do realizácie volebného programu BSK na roky 2017 - 2022 aj moje návrhy a programové ciele.
– Na post predsedu BSK kandidujete už po tretí raz, predtým to bolo v rokoch 2001 a 2013. Prečo chcete zabojovať o tento post opäť? –
BSK potrebuje nové myšlienky a realizácie. Mojím cieľom je dobudovať malokarpatský cestný obchvat, aby sa lepšie žilo aj ľuďom v Pezinku a pod Malými Karpatmi, pretože na obchvat čakajú už štvrťstoročie. Rovnako chcem podporovať všetky druhy športov v rámci kompetencií samosprávneho kraja, aj také nové športy ako footgolf a futbalgolf, aby sa dostali ako nepovinný predmet na stredné školy alebo zaradiť ich do osnov telesnej výchovy. V Bratislavskom kraji sú zatiaľ štyri footgolfové ihriská a chcem pomôcť k vybudovaniu aj futbalgolfových ihrísk v kraji, kde by sa organizovali medzinárodné turnaje a v budúcnosti majstrovstvá sveta alebo majstrovstvá Európy, na ktorých som sa už v zahraničí ako reprezentant Slovenska zúčastnil.
– S akými problémami zápasí Bratislavský kraj? –
Každá časť kraja má svoje vlastné problémy a každý ich vníma inak. Zoberme problém v Pezinku, kde moc drží sťa okovy nad ľuďmi už 15 rokov primátor so svojou skupinou. Mesto sa stáva postupne nocľahárňou Bratislavy, lebo sa tu rozbujnela za posledných 15 rokov developerská výstavba. Zároveň dochádza vedeniu mesta dych v realizácii nových myšlienok a tie od iných ľudí blokuje. Mesto však netlačí dostatočne na developerov, aby zároveň vytvárali podmienky pre infraštruktúru - nové materské školy, nová základná škola, detské ihriská, nové športoviská, parky, výsadba stromov, chodníky, cesty a kanalizácia. A to chce zmenu. Týka sa to ako sídlisk s bytovkami, tak aj domovej zástavby. Toto je problém, či v jednotlivých častiach Bratislavy, alebo okolitých okresov Pezinok, Malacky a Senec, a začína sa prejavovať v kraji.
– V predvolebných debatách vo veľkej miere rezonuje problém dopravy. Ako by ste ho vyriešili? –
V doprave chcem navrhnúť, aby sa začali na semaforoch celoplošne používať v kraji digitálne časovače, ktoré budú odpočítavať čas na prejazd, prechod a čas na státie. Viem, že to bude mať pozitívny efekt. Jedna z mojich priorít je konečne vyriešiť obchvat okolo Svätého Jura, Pezinka a Modry, lebo v tejto časti dochádza k prehusťovaniu dopravy. Samozrejme, kraj má v doprave problémov oveľa viac. Stačí vám prísť na hranicu medzi Bratislavským a Trnavským krajom, na ceste medzi Sencom a Sládkovičovom, pochopíte ten rozdiel v cestných komunikáciách. Okrem toho vybudovať nové cyklotrasy mimo ciest, spojiť tak napríklad Pezinok s Limbachom a Svätým Jurom na jednej strane, s Vinosadmi a Modrou na druhej. V mnohých mestách boli kedysi dopravné ihriská pre deti, jedno také bolo aj v Pezinku. A to treba opäť obnoviť pre budúce generácie. A takto to je podobné, či v okresoch Senec, Malacky, aj v Bratislave.
– Aké sú Vaše priority v oblasti školstva a zdravotníctva? –
V školstve sa stal prípad, že v Pezinku zlikvidoval kraj v priebehu ostatného volebného obdobia Strednú odbornú školu na Komenského ulici, čím zanikli mnohé odborné profesie. Namiesto transformácie prišla likvidácia, a to sa musí zastaviť. Pezinok s celým okresom prišli o strednú odbornú školu, pretože nie každý môže byť IT-čkárom alebo právnikom. V strednom školstve musíme sledovať nové trendy, ale zároveň zachovať vysokú kvalitu. V rámci zdravotníctva by mal kraj dať možnosť otvoriť ambulancie lekárov aj v satelitných častiach okolo Bratislavy. Umožniť ich rozvoj, aby sa zdravotníctvo nekoncentrovalo v rukách finančných skupín, ktoré vnímajú zdravotníctvo ako obchod a nie službu občanom.
– Čo by ste chceli presadiť v BSK v rámci cezhraničnej spolupráce? –
Do cezhraničnej spolupráce je treba ešte viac zapojiť aj Trnavský samosprávny kraj, čím by región západného Slovenska mal viac ako milión obyvateľov, a realizovať mnohé projekty spoločne. Západné Slovensko by tak bolo relevantným hráčom v spolupráci s prihraničnými regiónmi Českej republiky, Rakúska a Maďarska, takej malej regionálnej V4. Ľahšie by mohli financovať spoločné projekty z európskych fondov, ktoré samotný BSK nemôže využívať pre nadhodnotené "štatistické“ bohatstvo.
– Ako vnímate súčasné fungovanie Úradu BSK a čo by ste v tomto smere chceli zmeniť? –
Kompetencie štátu, krajov a obecných samospráv sú oddelené, ale mali by byť prepojené. Celkovo si myslím, že rozdelenie týchto kompetencií riadenia štátu musí prejsť v dohľadnom desaťročí reformou, pretože kraje a obce sa dostali do spárov lokálnych a regionálnych záujmov, neraz v neprospech celej spoločnosti. Úrad BSK by sa mal viac otvoriť občanom, lebo tí mnohokrát nevedia, na čo slúži. A okrem toho, viem si predstaviť podporu inému z kandidátov, ktorý má šancu zvíťaziť, keďže ide jednokolové voľby a zvíťazí iba jeden, ak preberie do realizácie volebného programu BSK na roky 2017 - 2022 aj moje návrhy a programové ciele.
