Bratislava 28. január (Teraz.sk) - Momentálne máme všetky predpoklady a aj výstupy na to byť dynamický moderný rozhlasový kanál, ktorý by mal osloviť aj generáciu tridsiatnikov a ľudí 40+ a 50+. Pomer odvysielanej hudby sa dostáva na pomer hovoreného slova. Už nie je iba ako doplnok. Uviedol v rozhovore pre Teraz.sk hudobný dramaturg Rádia Slovensko Rasťo Očenáš.


Na pozíciu hudobného dramaturga Rádia Slovensko ste nastúpili len nedávno. V akej kondícii ste prebrali svet hudby v RTVS? A čo ste vlastne urobili ako prvé?

Na pozíciu hudobného dramaturga Rádia Slovensko som nastúpil pred rokom. Výhradne sa ako hudobný dramaturg starám o Rádio Slovensko, čo je najväčší okruh Slovenského rozhlasu v rámci RTVS. O tej kondícii by som veľmi nerád hovoril, pretože každý hudobný dramaturg má iné predstavy o tom ako ten finálny výstup má vyzerať. V každom prípade to bolo úplne odlišné od mojej predstavy. Rádio Slovensko prechádza už dlhodobo transformáciou. Skrátka sme boli zvyknutí na viac hovoreného slova a hudba slúžila iba ako doplnok. A viac-menej išlo o staršiu hudobnú produkciu vrátane tej zahraničnej. Momentálne máme všetky predpoklady a aj výstupy na to byť dynamický moderný rozhlasový kanál, ktorý by mal osloviť aj generáciu tridsiatnikov a ľudí 40+ a 50+. Pomer odvysielanej hudby sa dostáva na pomer hovoreného slova. Už nie je iba ako doplnok. V jednej vysielacej hodine v hlavnom vysielacom čase od piatej ráno do ôsmej večer je to 11 pesničiek.

Aký bol pre vás návrat do obrátenej pyramídy po dlhých rokoch? Nostalgia?

Nostalgia určite. No hoci som neprichádzal do cudzieho prostredia, musel som sa trochu rozhliadnuť, predsa len som tu nebol vyše 20 rokov a robil prevažne v súkromných médiách,čo je niečo úplne iné. Samozrejme, že som tu poznal veľa ľudí z dávnych čias. Do obrazu a formy som sa však dostal veľmi rýchlo.

Široká poslucháčska verejnosť má predstavy o tom, čo robí rozhlasový moderátor. No určite málokto vie čo je vlastne jadrom práce hudobného dramaturga. V čom presne jeho činnosť spočíva?

Mimochodom, okrem práce hudobného dramaturga som nezanevrel ani na remeslo moderátora. Po mojom príchode sme dali do obehu reláciu: Svet hudby vždy o 19 h. počas pracovných dní a autorsky i ako moderátori sa na nej striedame s Ľubom Černákom a Ďurom Čurným. A čo sa týka hudobnej dramaturgie, tak to je veľmi zložitá ,,chémia“. Veľa ľudí má o tom predstavu, že je to iba pohodlné hranie sa s pesničkami. Spočíva to napríklad v správnom výbere pesničiek na danú reláciu, v tom, aby sa striedali pesničky vo svojich tempách (pomalšie, rýchlejšie), výber a striedanie mužských a ženských interpretov, duetá a tak ďalej. Ďalej ide o toľko diskutovaný pomer pôvodnej i zahraničnej tvorby. Rovnako sa ten výber hudby týka aj jednotlivých období, desaťročí, noviniek. Hudobný dramaturg má za úlohou všetko spomínané skĺbiť tak, aby sa to dobre počúvalo a nepôsobilo to na poslucháča rušivo a nepreladil si nás. Čo sa týka Rádia Slovensko, ako verejnoprávnej stanice, nemôžeme mať dramaturgiu postavenú ako súkromné rozhlasové stanice a rovnako sa tak opierať iba o rôzne prieskumy medzi poslucháčmi a podobne. Alebo operovať iba s veľmi malým a častokrát v rámci žánrov špecifickým žánrom hudby, ktorý osloví iba určitú poslucháčsku cieľovú skupinu. Napríklad pre starších poslucháčov to v rámci Rádia Slovensko nesmie byť odstrašujúce a nevkusné, hoci sa samozrejme do hudobného výberu snažím zahrnúť aj aktuálne novinky. Ale ako som už spomínal s vkusom.

O vysielaní pôvodnej tvorby sa hovorí a píše takmer na dennom poriadku. Rieši sa autorský zákon, vedú sa vášnivé diskusie. Je to všetko podľa vás o tých percentách vysielania slovenskej hudby? Ako sa na tento problém pozeráte vďaka vlastným dlhoročným skúsenostiam z tejto sféry?

Samozrejme, je to téma, o ktorej sa bude diskutovať stále. A vždy tu budú dva tábory: na jednej strane autori a interpreti, ktorí si vylobovali, či vybojovali vyššie percento vysielania pôvodnej tvorby vo všetkých rádiách. Slovenský rozhlas a Rádio Slovensko a všetky naše ďalšie okruhy sú verejnoprávne médiá, to znamená, že máme podľa zákona nastavenú tú najvyššiu latku 35 percent vysielania slovenských pesničiek.. aj preto sa slovenska tvorba rata do povinnej kvóty už iba od 6.hodiny ráno do polnoci .Ak to teda ako príklad vysvetlím na modeli jednej vysielacej hodiny, tak u nás to vychádza na štyri slovenské pesničky z celkovo 11-12 odohraných. Dokonca to nielen dodržiavame, ale niekedy aj prekračujeme. Mnoho mladých slovenských skupín však nespieva po slovensky, čiže tam sa to podľa mňa míňa účinku.

Vieme ako je to v praxi u nás. Máte však nejaký príklad zo susedných krajín?

Môžem uviesť príklad zo susedného Rakúska, kde som bol na pracovnej návšteve stanice Ö3. Ide o rádio, ktoré vysiela výhradne veľké hity. Na ostatných okruhoch si riešia tento problém, o ktorom sme hovorili v prechádzajúcej odpovedi. Hudobný riaditeľ tejto stanice, s ktorým som sa mal možnosť zhovárať mi povedal, že pôvodnej tvorby odohrajú tak maximálne 15 percent. Keď som mu povedal to naše zákonom stanovené percento, povedal, že si to u nich v Rakúsku nevie predstaviť. Takže je to niekedy tak trocha kontraproduktívne. Pretože nie je možné vysielať dokola pesničky našich overených a slávnych skupín a interpretov. Pôvodnej hudby je dosť, ale interpretov, ktorých by sme mohli vysielať tak, aby sa naozaj veľmi často neopakovali, tých je málo. Niekedy produkcia mladých skupín, či interpretov skutočne nespĺňa kritéria na to, aby mohla byť odvysielaná v prvoligových rádiách, či staniciach.

Do akej miery môže podľa vás ovplyvniť rozhlasový moderátor hudobný vkus poslucháča? Dá sa poslucháč v dobrom zmysle slova svojim spôsobom vychovať? Je niečo také vôbec možné?

Samozrejme, v minulosti som sa vždy aj ako moderátor venoval hudbe. Okrem takzvaného prúdového vysielania slova a hudby som vždy mal aj vlastné autorské hudobné relácie. Vychovávanie, či ovplyvňovanie poslucháčov....nemyslím si, že je to ten správny výraz. Skôr je v tomto prípade možné poslucháčom otvárať v niektorých smeroch obzory, alebo im pustiť niečo nové. A v mnohých prípadoch sa mi stávalo, že mi ľudia písali, že daných interpretov, či skupiny vôbec nepoznali a urobilo im to radosť. Rádio Slovensko má v podstate aj edukačný charakter, ale zároveň nie násilný, pretože ľudia nemajú radi, ak im niečo vysvetľuješ a chceš ich vychovávať, či poučovať. Skôr je podstatné ich zabávať a vytvoriť prostredie, v ktorom sa cítia prijemne.

Ak si dobre spomínam na obdobie poslednej dekády minulého storočia, vám i vašim kolegom sa v rámci vysielania vtedy veľmi populárneho rádia ROCK FM podarilo dostať na svetlo sveta a odpichnúť kariéru dnes už mnohým slávnym. Spomeniete si aspoň na niektorých?

Mali sme niekoľko projektov v rámci vtedy veľmi populárneho ROCK FM Rádia medzi nimi aj ROCK FM FEST, ktorým prešlo veľa skupín a interpretov. Samozrejme aj tých vtedy začínajúcich. Napríklad I.M.T. Smile, No name, Jana Kirschner..... z mnohých sú už dnes etablovaní päťdesiatnici. V tých časoch sme sa ich snažili uviesť do života a aj sa nám to snáď podarilo.

Kde u vás končí hranica slušnosti v hudbe? Tu povedzme že nejde ani tak o vkus, ten má každý iný ako aj slobodnú voľbu pri výbere hudby. Ale ide tu o slušnosť, etiku, pretože umenie a teda ani hudba by nemali prekračovať v tomto zmysle zákon a urážať, či nabádať k násiliu a podobne.

Osobne som v tomto smere veľmi benevolentný, pretože nie každému sa musí páčiť to, čo sa páči mne. Hranice slušnosti, na ktorú sa pýtate, tie končia tam, že ak spevák, skupina, ktorí nevedia spievať a hrať, sa vás snažia o svojich kvalitách presvedčiť silou mocou do omrzenia a za každú cenu.

Väčšina ľudí si myslí, že sadnúť si za mikrofón – to je len tak. Kto boli tvoji rozhlasoví učitelia?

V Slovenskom rozhlase som začínal ako elév, konkrétne ako technický redaktor, ktorý pre hlásateľov pripravoval správy. K mikrofónu som sa prepracoval postupne. Moje začiatky siahajú do roku 1987. Konkrétne som moderoval Bratislavský zvukový denník, čo bolo na vysielacom okruhu Regina. V rámci moderátorov som nijaké vzory nemal. Skôr som so svojimi rovesníkmi vtedy inklinoval a počúval napríklad už spomínanú rakúsku stanicu Ö3.Dodnes je to stanica, ktorá určuje hudobné trendy. Veľmi sa mi páčila moderátorka Vera Russwurm z rozhlasovej stanice CD Internacional, ktorá vznikla tesne po Nežnej revolúcii a vysielala zo štúdia tesne vedľa toho nášho ROCK FM. Okrem toho som ako väčšina rovesníkov v bývalom režime s obľubou sledoval rakúsku televíznu hitparádu Großen Zehn,ktorú takisto moderoval istý čas práve Vera.

Ako si spomínate na slávnu éru diskoték, s ktorými ste precestovali krížom-krážom celé Slovensko nespočetne krát? Pripomínam, že ide o obdobie 90-tych rokov.

Samozrejme, malo to svoju dobu. Rádio ROCK FM vzniklo v roku 1991 a bol to veľký ošiaľ. Atmosféra sa celkovo uvolnila, mohli sme počúvať a hrať to, čo sme chceli. Každý z nás moderátorov a hudobných redaktorov si hudbu vyberal sám. Diskotéky prišli s tým, že nás ľudia chceli vidieť aj naživo. Na tie časy si spomínam veľmi rád. So súčasnosťou sa to vôbec nedá porovnať. Ľudia teraz radšej chodia to pubov a ,,skáču“ na ortodoxne známe starodávne hity. Tomuto obdobiu som veľmi vďačný, ale všetko má svoj vývoj a netrvá to večne.