Bratislava 28. januára (Teraz.sk) – V Európskej únii je Slovensko jediným štátom, v ktorom celé územie tvorí jediný volebný obvod. Takýto model zvýhodňuje kandidátov z hlavného mesta a boli volebné obdobia, kedy pochádzala z Bratislavského kraja takmer polovica poslancov Národnej rady (NR) SR. V TASR TV to povedal podpredseda Hlasu-SD a minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši.

Hlas-SD sa podľa neho na pracovnom kongrese (24.- 25. januára) uzniesol na potrebe zmien ústavy s cieľom podporiť rovnaké odmeňovanie žien a mužov v práci, rovnaký prístup ku vzdelaniu, ale najmä umožniť začiatok diskusie o zmene volebného systému. „Za vlády Igora Matoviča sa to skomplikovalo. Dal návrh a teraz je jeden volebný obvod v ústave,“ pripomenul Raši, že na zmenu bude potrebná ústavná väčšina v parlamente. Aj preto chce otvoriť širokú diskusiu s cieľom získať pre možnosť zmeny aj časť parlamentnej opozície. „Je to téma, ktorá môže naraziť na odpor strán, ktoré sú bratislavské,“ pripustil Raši.

Pozrite si rozhovor v TASR TV:


Slovensko bolo pôvodne rozdelené na štyri volebné obvody, východné, stredné, západné Slovensko a Bratislavu, zmenu na jeden volebný obvod presadila vládna koalícia ešte pod vedením premiéra Vladimíra Mečiara. Hlas-SD sa však nechce vracať k pôvodnému modelu, navrhuje výraznejšiu zmenu. „Polovica kandidátov by sa volila na jednej kandidátnej listine, ako je to doteraz, a druhá polovica by sa volila na regionálnom princípe,“ povedal Raši. Systém by bol zmiešaný, polovica parlamentu by sa kreovala pomerným systémom, druhá, regionálna polovica, väčšinovým.

Vypočujte si rozhovor vo forme PODCASTU:


Na kongrese vylúčili z Hlasu-SD poslancov Samuela Migaľa a Radomíra Šalitroša, ktorí podľa Rašiho podmienili podporu vládnej koalície personálnymi požiadavkami. „Som presvedčený, že keby sa toto stalo v inej strane, postup by bol taký istý. Nemôžete sa baviť s niekým, kto vám dáva ultimatívne požiadavky,“ vyhlásil Raši.

Dvoch zakladajúcich členov Hlasu-SD, poslancov Romana Malatinca a Ján Ferenčáka, ktorý Migaľa so Šalitrošom v niektorých postojoch podporovali, považuje Raši naďalej za svojich priateľov. „Záver nášho snemu je, že s dvomi sa lúčime, lebo iná cesta nie je a dvom podávame pomocnú ruku, aby sa k nám opäť vrátili s plnou silou,“ povedal Raši.

Akonáhle bude jasné, že vládnu koalíciu v parlamente podporuje viac ako polovica poslancov, bude podľa Rašiho reálna aj jeho voľba do funkcie predsedu Národnej rady SR, ktorá je neobsadená od nástupu Petra Pellegriniho na prezidentský post. „Sme radi, že sa koalícia dohodla,“ konštatoval.

Procesy na MIRRI sú podľa neho nastavené tak, aby mohli kontinuálne pokračovať aj v prípade zmeny na ministerskom poste. Za kľúčové priority MIRRI v tomto volebnom období považuje čerpanie eurofondov, digitalizáciu, podporu prioritných regiónov a cezhraničnú spoluprácu.

V priebehu prvej časti volebného obdobia sa podľa neho ministerstvu podarilo znížiť na minimum prepadnutie eurofondových prostriedkov z predchádzajúceho programového obdobia a rozbehnúť čerpanie z aktuálneho, ktoré bolo podľa neho v období po voľbách v roku 2023 na nule. „Nové eurofondy oficiálne existujú od 1. januára 2021. Keď sme koncom októbra - začiatkom novembra 2023 prišli na ministerstvo, mala moja predchodkyňa nula vyhlásených výziev, bola na ne nula peňazí a nemala podpísanú žiadnu zmluvu,“ tvrdí Raši.

„Nám sa za vyše roka podarilo urobiť 260 výziev, v ponuke eurofondov máme deväť miliárd eur a podpísali sme 1250 zmlúv za rok,“ dodáva. „V tomto roku musíme vyčerpať, teda vyplatiť za zhotovené projekty, 1,5 mld. eur. Keď to nevyčerpáme, tú časť, ktorá bude chýbať do miliardy a pol, strácame,“ upozornil. Verí však, že sa prostriedky v tomto roku vyčerpať podarí.

Pri čerpaní európskych prostriedkov z nového programového obdobia by sme podľa neho mali byť už ďalej, problémom je však množstvo strateného času v predchádzajúcom volebnom období. „Od 1. januára 2021 do nástupu tejto vlády sa nevyčerpalo nič,“ uzavrel Raši.