Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovensko by malo kopírovať uvoľňovanie protikrízových opatrení od Nemecka, Rakúska a Česka, povedal v Tablet.tv podpredseda Smeru-SD R. Raši.
Autor Teraz.sk
Bratislava 28. apríla (Teraz.sk) – Zámer zvážiť zavedenie unitárneho systému zdravotného poistenia, formulovaný v programovom vyhlásení vlády, môže v konečnom dôsledku viesť až k jej pádu. V diskusii na Tablet.tv to povedal podpredseda Smeru-SD Richard Raši.
Myšlienka, podľa ktorej by platby z povinného zdravotného poistenia spravovala iba jediná, štátna zdravotná poisťovňa, je podľa neho neakceptovateľná minimálne pre dve zo štyroch vládnych strán. „Je to myšlienka, s ktorou sme kedysi prišli my. My to podporujeme, ale medzi vládnymi stranami už vznikol problém a pani Cigániková vyhlásila, že nezahlasuje za programové vyhlásenie vlády," pripomenul Raši. "Som si istý, že minimálne SaS a Za ľudí by sa za to nepostavili,“ poznamenal na margo šancí na realizáciu unitárneho systému zdravotného poistenia.
Jeho strana má zasa problém s ambíciou programového vyhlásenia vlády definovať štandardnú a nadštandardnú zdravotnú starostlivosť. „Nie je to nadštandard tak, ako je tomu teraz, keď je to príplatok za jednotku izbu alebo za výber operatéra či pôrodníka. Znamená to, že všetkým bude poskytnutá štandardná zdravotná starostlivosť a tým, ktorí si priplatia, bude poskytnutá kvalitnejšia,“ vysvetľuje Raši.
Poslanci Smeru-SD považujú programové vyhlásenie vlády za natoľko nerealistické, že by ho nebolo možné v plnej miere realizovať ani v prípade, že by nenastala koronavírusová kríza. A na tú podľa Rašiho vyhlásenie nereaguje vôbec. „Kým schválený rozpočet je v objeme 17-18 miliárd eur, tak opatrenia, ktoré sú tam, vytvárajú predpoklady na 25 miliárd,“ povedal Raši.
Reakcia Richarda Sulíka, podľa ktorého novej vláde budú existujúce zdroje stačiť, lebo sa peniaze nebudú strácať v dôsledku korupcie, bude podľa Rašiho v budúcnosti predsedu SaS ešte mrzieť. „Myslím, že pán Sulík tieto slová oľutuje, lebo tie peniaze nebudú stačiť na udržanie chodu ekonomiky a krajiny v stave, v akom je teraz,“ povedal Raši s dodatkom, že Smer-SD programové vyhlásenie vlády nepodporí.
Z hľadiska zvládania koronavírusovej krízy patrí podľa podpredsedu Smeru-SD Slovensko k európskej špičke. „Aj preto si myslím, že keď sa štáty ako Nemecko, Rakúsko či Česká republika rozhodli prísť s určitými opatreniami, mali sme ich kopírovať a nebol dôvod čakať. Ale s tým, aby sme sa sústredili na tri rizikové skupiny ľudí. Tých, ktorí sa vracajú na Slovensko, tzv. repatriantov, druhá skupina je riziková kvôli veku a sú to klienti domovov sociálnych služieb a tretia pendleri. Týmto trom skupinám sa treba venovať každej osobitne,“ povedal Raši.
Krízovú komunikáciu expremiéra Petra Pellegriniho (Smer-SD) považuje za lepšiu ako súčasného predsedu vlády Igora Matoviča (OĽaNO) a odmieta aj kritiku, že Pellegriniho vláda nezavedením povinnej štátnej karantény pre všetkých slovenských občanov vracajúcich sa zo zahraničia zvýšila riziko rastu epidémie v rómskych osadách. „Do 20. marca, kedy sme my boli vo vláde, nebola táto karanténa vyžadovaná ani hygienikom, ani epidemiológmi. Neurobili sme to preto, že nám to odborníci nenavrhli. Vláda Igora Matoviča toto opatrenie zaviedla až 6. apríla. Ak bolo treba toto opatrenie zaviesť už za našej vlády, prečo to ďalších 16 dní neurobili?,“ opýtal sa Raši.
Za unáhlené považuje tiež staršie vyjadrenia Igora Matoviča, podľa ktorých boli rýchlotesty objednané ešte za vlády Petra Pellegriniho úplne zbytočné a mali by sa hodiť do Dunaja. Dnes sa totiž s týmito istými rýchlotestami začalo plošné testovanie zamestnancov a klientov domovov sociálnych služieb. „A keďže sme ich odmietli kúpiť vtedy, teraz ich kupujeme o euro na jeden test drahšie. Rýchlotest nie je o tom, či v tejto chvíli koronavírus máte alebo nie, ale či máte protilátky. U ľudí, u ktorých takto nájdete protilátky, potom môžete urobiť tzv. PCR test, či chorobu už prekonali, alebo sú stále nositeľom vírusu,“ povedal Raši.
Nominant strany Smer-SD Kajetán K., ktorý bol až do nástupu vlády Igora Matoviča predsedom Správy hmotných rezerv, je aktuálne väzobne stíhaný pre podozrenie z korupcie. Raši v tejto súvislosti poznamenal, že podľa medializovaných informácií nejde o podozrenia súvisiace s koronavírusovou krízou a sú staršieho dáta. „Ak sa to podozrenie potvrdí, ide o výrazné individuálne zlyhanie,“ vyhlásil Raši.
Dohodnutý súhlas Európskej komisie s pružnejším využitím eurofondov na riešenie následkov koronavírusovej krízy Raši nepovažuje za osobnú zásluhu podpredsedníčky vlády Veroniky Remišovej (Za ľudí), ale za výsledok rokovaní tímu odborníkov, ktorý je na Úrade podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu už od čias, kedy ho viedol on. Naopak, zastavením verejného obstarávania na projekt optimalizácie nákupov softvérov a hardvérov verejnou správou Remišová podľa neho znemožní budúce miliónové úspory, ktoré mal projekt priniesť.
Bývalý šéf úradu nesúhlasí ani s ambicióznym plánom novej vlády transformovať úrad na Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. „Vytvorenie ministerstva znamená zbytočné náklady na štátnych tajomníkov, ich aparáty, na zmenu označovania, tzv. rebranding. Každý projekt, každá pečiatka, každá pracovná zmluva musí mať označenie, to sú vyhodené státisíce, možno milióny eur,“ tvrdí Raši.
Myšlienka, podľa ktorej by platby z povinného zdravotného poistenia spravovala iba jediná, štátna zdravotná poisťovňa, je podľa neho neakceptovateľná minimálne pre dve zo štyroch vládnych strán. „Je to myšlienka, s ktorou sme kedysi prišli my. My to podporujeme, ale medzi vládnymi stranami už vznikol problém a pani Cigániková vyhlásila, že nezahlasuje za programové vyhlásenie vlády," pripomenul Raši. "Som si istý, že minimálne SaS a Za ľudí by sa za to nepostavili,“ poznamenal na margo šancí na realizáciu unitárneho systému zdravotného poistenia.
Jeho strana má zasa problém s ambíciou programového vyhlásenia vlády definovať štandardnú a nadštandardnú zdravotnú starostlivosť. „Nie je to nadštandard tak, ako je tomu teraz, keď je to príplatok za jednotku izbu alebo za výber operatéra či pôrodníka. Znamená to, že všetkým bude poskytnutá štandardná zdravotná starostlivosť a tým, ktorí si priplatia, bude poskytnutá kvalitnejšia,“ vysvetľuje Raši.
Poslanci Smeru-SD považujú programové vyhlásenie vlády za natoľko nerealistické, že by ho nebolo možné v plnej miere realizovať ani v prípade, že by nenastala koronavírusová kríza. A na tú podľa Rašiho vyhlásenie nereaguje vôbec. „Kým schválený rozpočet je v objeme 17-18 miliárd eur, tak opatrenia, ktoré sú tam, vytvárajú predpoklady na 25 miliárd,“ povedal Raši.
Reakcia Richarda Sulíka, podľa ktorého novej vláde budú existujúce zdroje stačiť, lebo sa peniaze nebudú strácať v dôsledku korupcie, bude podľa Rašiho v budúcnosti predsedu SaS ešte mrzieť. „Myslím, že pán Sulík tieto slová oľutuje, lebo tie peniaze nebudú stačiť na udržanie chodu ekonomiky a krajiny v stave, v akom je teraz,“ povedal Raši s dodatkom, že Smer-SD programové vyhlásenie vlády nepodporí.
Koronavírusová epidémia
Z hľadiska zvládania koronavírusovej krízy patrí podľa podpredsedu Smeru-SD Slovensko k európskej špičke. „Aj preto si myslím, že keď sa štáty ako Nemecko, Rakúsko či Česká republika rozhodli prísť s určitými opatreniami, mali sme ich kopírovať a nebol dôvod čakať. Ale s tým, aby sme sa sústredili na tri rizikové skupiny ľudí. Tých, ktorí sa vracajú na Slovensko, tzv. repatriantov, druhá skupina je riziková kvôli veku a sú to klienti domovov sociálnych služieb a tretia pendleri. Týmto trom skupinám sa treba venovať každej osobitne,“ povedal Raši.
Krízovú komunikáciu expremiéra Petra Pellegriniho (Smer-SD) považuje za lepšiu ako súčasného predsedu vlády Igora Matoviča (OĽaNO) a odmieta aj kritiku, že Pellegriniho vláda nezavedením povinnej štátnej karantény pre všetkých slovenských občanov vracajúcich sa zo zahraničia zvýšila riziko rastu epidémie v rómskych osadách. „Do 20. marca, kedy sme my boli vo vláde, nebola táto karanténa vyžadovaná ani hygienikom, ani epidemiológmi. Neurobili sme to preto, že nám to odborníci nenavrhli. Vláda Igora Matoviča toto opatrenie zaviedla až 6. apríla. Ak bolo treba toto opatrenie zaviesť už za našej vlády, prečo to ďalších 16 dní neurobili?,“ opýtal sa Raši.
Za unáhlené považuje tiež staršie vyjadrenia Igora Matoviča, podľa ktorých boli rýchlotesty objednané ešte za vlády Petra Pellegriniho úplne zbytočné a mali by sa hodiť do Dunaja. Dnes sa totiž s týmito istými rýchlotestami začalo plošné testovanie zamestnancov a klientov domovov sociálnych služieb. „A keďže sme ich odmietli kúpiť vtedy, teraz ich kupujeme o euro na jeden test drahšie. Rýchlotest nie je o tom, či v tejto chvíli koronavírus máte alebo nie, ale či máte protilátky. U ľudí, u ktorých takto nájdete protilátky, potom môžete urobiť tzv. PCR test, či chorobu už prekonali, alebo sú stále nositeľom vírusu,“ povedal Raši.
Nominant strany Smer-SD Kajetán K., ktorý bol až do nástupu vlády Igora Matoviča predsedom Správy hmotných rezerv, je aktuálne väzobne stíhaný pre podozrenie z korupcie. Raši v tejto súvislosti poznamenal, že podľa medializovaných informácií nejde o podozrenia súvisiace s koronavírusovou krízou a sú staršieho dáta. „Ak sa to podozrenie potvrdí, ide o výrazné individuálne zlyhanie,“ vyhlásil Raši.
Eurofondy a nové ministerstvo
Dohodnutý súhlas Európskej komisie s pružnejším využitím eurofondov na riešenie následkov koronavírusovej krízy Raši nepovažuje za osobnú zásluhu podpredsedníčky vlády Veroniky Remišovej (Za ľudí), ale za výsledok rokovaní tímu odborníkov, ktorý je na Úrade podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu už od čias, kedy ho viedol on. Naopak, zastavením verejného obstarávania na projekt optimalizácie nákupov softvérov a hardvérov verejnou správou Remišová podľa neho znemožní budúce miliónové úspory, ktoré mal projekt priniesť.
Bývalý šéf úradu nesúhlasí ani s ambicióznym plánom novej vlády transformovať úrad na Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. „Vytvorenie ministerstva znamená zbytočné náklady na štátnych tajomníkov, ich aparáty, na zmenu označovania, tzv. rebranding. Každý projekt, každá pečiatka, každá pracovná zmluva musí mať označenie, to sú vyhodené státisíce, možno milióny eur,“ tvrdí Raši.
