Bratislava 22. februára (Teraz.sk) – Zo siedmich spoločných slovensko – maďarských europrojektov sa dokončilo tých šesť, kde boli hlavným partnerom, obstarávateľom a zhotoviteľom Maďari. Nedokončený ostal jeden, kde sme túto úlohu mali my. V TASR TV to povedal minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR Richard Raši (Hlas-SD).

Projekty medzištátnej spolupráce s využitím eurofondov sú pritom podľa neho dôležitým nástrojom boja proti vyľudňovaniu pohraničných regiónov. „Urobilo sa napríklad cestné spojenie cez most. Ľudia môžu cestovať za prácou do Maďarska alebo na Slovensko. Rodiny, čo žili na opačných stranách rieky, sa teraz môžu za päť minút stretnúť,“ konštatoval minister. „To sú investície, ktoré nám zabezpečujú život v okrajových oblastiach Slovenska. Chceme, aby nám tam ľudia žili, všetci v mestách byť nemôžu,“ zdôraznil Raši.



Jedným z dôvodov, prečo je čerpanie eurofondov na Slovensku v porovnaní so susednými štátmi pomalé, je podľa Rašiho legislatíva, príliš komplikované verejné obstarávania a byrokratický systém kontroly projektov. „Ľudovo povedané, keď Európska komisia vyžaduje pri kontrole eurofondov vyplniť päť listov, my ich nemôžeme žiadať sedemnásť,“ konštatoval.



Aj vzhľadom na obrovský problém s dočerpaním eurofondov z predchádzajúceho programového obdobia v roku 2023, podľa neho vláda a aj jeho rezort pripravuje opatrenia, ktoré majú zabrániť opakovaniu tohto problému v budúcnosti. „Keď odchádzala pani Remišová, boli nedočerpané tri miliardy. Bola to bezprecedentná situácia,“ konštatoval Raši.

Tento sklz začala dobiehať najprv úradnícka vláda Ľudovíta Ódora a po voľbách kabinet Roberta Fica. Z celkovej sumy 14,5 miliardy alokovanej na staré programové obdobie, napokon podľa Rašiho reálne prepadne maximálne sto miliónov eur. Minister konštatuje, že v každom programovom období sa najmenej čerpá na začiatku, kedy jednotlivé subjekty ešte len pripravujú svoje projekty a najviac na konci, kedy sa dočerpávajú prostriedky na už schválené projekty. Sklz v dočerpávaní starého programového obdobia bol však podľa neho v roku 2023 taký veľký, že sa ho podarilo znížiť len za cenu presúvania veľkých súm prostriedkov na nové ciele, napríklad sanovanie dopadov energetickej krízy.

Prvá polovica nového programového obdobia, ktoré sa začalo v roku 2020, však pomaly končí, a z týchto fondov podľa Rašiho zatiaľ nie je vyčerpané ani euro. Na druhej strane, polovica programového obdobia znamená pre vládu možnosť rokovať s Európskou úniou o revízii čerpania eurofondov. Bývalá vláda podľa neho podpísala s Európskou komisiou dohodu, ktorej súčasťou je až 110 priorít. Ambíciou aktuálnej vlády je ich počet výrazne znížiť, aby sa čerpanie fondov zjednodušilo. . „Radšej nech je priorita širšia, aby sme ľahšie našli toho, komu tie peniaze reálne prospejú. Lebo niečo môže na papieri vyzerať dobre, ale nie je o to záujem,“ poznamenal.

Pri vypisovaní nových výziev, aj výbere projektov má podľa neho ministerstvo záujem na čo najužšej spolupráci s regiónmi. „Všetky zmeny robíme tak, že chodíme do regiónov. V decembri sme urobili stretnutie, na ktorom bolo 1300 primátorov a starostov,“ povedal Raši. Dodal, že s regiónmi konzultujú vypísanie konkrétnych eurofondových výziev ešte predtým, ako zverejnia ich definitívne znenie a podieľajú sa aj na výbere projektov. „Viac ako dve miliardy sú úplne na rozhodovaní regiónov,“ tvrdí Raši.

Na otázku, či nemôžu čerpanie eurofondov na Slovensku pribrzdiť výhrady európskych inštitúcií k slovenskej novele Trestného zákona, Raši reagoval, že zatiaľ prebieha iba neformálna komunikácia a bezprostredné nebezpečenstvo pozastavenia eurofondov nehrozí. „Nech nám už prestanú robiť naši vlastní poslanci v Bruseli zle. Myslím tým Progresívne Slovensko,“ povedal Raši. Dodal, že k dnešnému dňu kvôli novele Trestného zákona nič pozastavené nie je a aj keby sa na túto tému začalo v budúcnosti komunikovať aj vo formálnej rovine, verí, že k reálnemu pozastaveniu čerpania nepríde.