Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa Veroniky Remišovej je základnou líniou volebného programu strany Za ľudí téma spravodlivosti. Uviedla to v diskusii na Tablet.tv.
Autor Teraz.sk
Bratislava 9. januára (Teraz.sk) – Uznesenie Národnej rady k situácii v Iraku, ktoré chce na nadchádzajúcej schôdzi parlamentu prijať Andrej Danko (SNS), je podľa Veroniky Remišovej (Za ľudí) marketingový ťah. „Uvidíme, čo v tom uznesení bude a následne sa vyjadrím, či ho podporíme alebo nie. Ale v každom prípade nemienime podporovať prázdne marketingové akcie,“ povedala Remišová v diskusii na Tablet.tv.
Samotné rozhodnutie presunúť sedem našich vojakov, ktorí v Iraku cvičili miestne bezpečnostné zložky, do Kuvajtu, pritom prvá podpredsedníčka Za ľudí schvaľuje. „Myslím si, že to bolo dobré rozhodnutie. Ak Irak chce, aby tam boli vojská NATO, respektíve naši vojaci, treba povedať, že môžu prispieť k stabilite v regióne. Ale treba povedať aj to, že naši vojaci tam neboli súčasťou vojenských operácií, boli to inštruktori,“ povedala.
Situácia na Blízkom východe je podľa nej vážna a treba ju riešiť s rozvahou. „Uvidíme, ako sa to bude vyvíjať, podľa toho sa tam môžu vrátiť alebo nie. Treba čakať na to, aké kroky podnikne iracká strana,“ konštatuje Remišová.
V tejto súvislosti negatívne hodnotí medializovanú výmenu názorov medzi premiérom Petrom Pellegrinim (Smer-SD) a predsedom parlamentu Andrejom Dankom. „Pokladám za veľmi nešťastné, že si druhý a tretí najvyšší ústavný činiteľ v takej vážnej situácii, aká nastala, odkazovali cez médiá namiesto toho, aby si sadli, na to majú Koaličnú radu, a dohodli sa, čo treba robiť,“ povedala.
Na kritiku predsedu Smeru-SD Roberta Fica, že pätica opozičných strán na svojom rokovaní 7. januára neformulovala spoločné stanovisko k irackej kríze, Remišová odpovedala, že nechcú robiť zo zahraničnej politiky vazala vnútropolitickej situácie. „Je to príliš vážna téma,“ tvrdí.
Na pozvanie lídra Za ľudí Andreja Kisku sa v utorok 7. januára stretli na spoločnom obede zástupcovia jeho strany, PS/SPOLU, KDH a SaS. Zástupca OĽaNO sa stretnutie neprišiel, údajne kvôli problémom s doručením pozvánky, a Sme rodinu nepozvali. „Igor Matovič musí sám zodpovedať na otázku, prečo neprišiel. Dôležité je, že sa chceme a vieme rozprávať,“ reagovala Remišová. Zástupcovia opozičných strán sa na stretnutí zhodli, že spoločnými prioritami sú rezorty spravodlivosti, školstva a zdravotníctva, pričom konkrétne spoločné kroky by predstavili po voľbách. Podľa Remišovej však už teraz odborné skupiny jednotlivých strán diskutujú o prienikoch v ich programoch v týchto oblastiach.
„Ak sa dohodnete, že spravodlivosť, školstvo a zdravotníctvo je priorita, tak sa dohodnete na tom, že zlú situáciu v školstve, zdravotníctve a vymožiteľnosti práva budete riešiť prioritne. Sú potrebné investície do školstva, investície do zdravotníctva a zaviazali sme sa, že tieto oblasti majú veľkú prioritu,“ odpovedala Remišová na otázku, či nie sú závery rokovania príliš všeobecné.
Každá zo strán podľa nej prináša vlastný uhol pohľadu, v porovnaní napríklad s liberálnou SaS, je podľa Remišovej Za ľudí sociálnejšie orientovanou stranou. “Máme v programe veľa sociálnych riešení, podporu mladých rodín či výstavbu 20.000 nových nájomných bytov,“ konštatovala.
„Chceme pre ľudí istotu, že keď štát potrebujú, keď prídu o zamestnanie, stanú sa obeťou trestného činu alebo ťažko ochorejú, štát im pomôže,“ vysvetľuje podpredsedníčka Za ľudí.
Základnou líniou volebného programu strany Za ľudí je podľa Remišovej téma spravodlivosti. „Spravodlivosť sa programom tiahne ako červená niť. Nie len v užšom zmysle súdov a justície, ale v širšom,“ povedala s tým, že spravodlivosť má byť v dôchodkovom systéme, rodičovských príspevkoch, ale aj verejných obstarávaniach, ktoré sú podľa Remišovej zaťažené korupciou a klientelizmom. „Strácajú sa obrovské zdroje,“ povedala. Ale aj prístup k spravodlivosti na súdoch by mal byť podľa nej rovnaký pre všetkých, ako však ukazujú kauzy posledných mesiacov, v praxi to tak zďaleka nebýva vždy.
Súkromná zdravotná poisťovňa by si podľa Remišovej mala vyplácať zisk iba vtedy, ak splní vopred zadefinované povinnosti. „Chceme zadefinovať nárok pacienta, čo všetko musí byť splnené, vrátane maximálnych čakacích lehôt,“ vysvetľuje.
Niektoré predstavy strany Za ľudí sú už dnes súčasťou legislatívnych návrhov opozície v prvom čítaní. Keďže ich už štandardným spôsobom Národná rada nestihne dorokovať v tomto volebnom období, podľa lídra Smeru-SD Roberta Fica už nemá zmysel sa nimi do volieb zaoberať. „Ja určite budem chcieť zákony, ktoré som ja predkladala, prerokovať. Práca poslanca trvá do 29. februára, kedy sú voľby,“ reaguje Remišová.
Nielen tieto legislatívne normy, ale najmä antikorupčný balíček chce podľa nej strana tak či onak predložiť do parlamentu po voľbách, ak v nich získa dôveru občanov a postúpi do parlamentu. Strana plánuje stopercentne zdaniť majetok, ktorý nebol získaný legálnym spôsobom, chce novelizovať infozákon a zmeniť pravidlá pre nominovanie ľudí do štátnych podnikov. „V protikorupčnom balíčku máme pravidlá pre čerpanie eurofondov, transparentné pravidlá pre hodnotiteľov. Máme ich pripravené,“ zdôraznila. Sama podľa vlastných slov v tomto volebnom období predložila viac ako 130 návrhov legislatívnych zmien, ktoré však vládna koalícia neakceptovala.
Remišová tvrdí, že strana má za každým jedným riešení odborníka, ktorý garantuje jeho realizovateľnosť. „Sú to ľudia, ktorí majú výsledky,“ tvrdí. V prvej desiatke kandidátov strany Za ľudí figuruje okrem exprezidenta Andreja Kisku, poslankyne Veroniky Remišovej aj jeden z bývalých lídrov hnutia Za slušné Slovensko Juraj Šeliga, europoslankyňa Jana Žitňanská či odborník na médiá, primátor Hlohovca Miroslav Kollár. „Ale aj Vlado Ledecký, starosta Spišského Hrhova. Z jednej upadajúcej obce, z ktorej odchádzali obyvatelia a Rómovia žili v chatrčiach bez elektriky dokázal spraviť prosperujúcu obec s kultúrnymi ustanovizňami, kde si Rómova za vlastné peniaze postavili domy na legálnych pozemkoch,“ upozorňuje Remišová.
„Niektoré strany robia kandidátky tak, že ak je niekto známy, dajme ho na kandidátku, ale my máme kandidátku vystavanú tak, aby ľudia, ktorí sú tam, dokázali prevziať zodpovednosť,“ tvrdí. „Napriek tomu, že sme mladá strana, máme už takmer 1000 členov a táto členská základňa sa stále zväčšuje. A to tiež pokladám za dôležité,“ dodala.
Tvrdí, že Slovensko má veľký potenciál, ktorý však podľa nej zaťažuje zlé spravovanie štátu. „Chceme dať ľuďom nádej a Slovensko zdvihlo hlavu hore,“ zhrnula jednou vetou hlavný prísľub jej strany voličom.
Samotné rozhodnutie presunúť sedem našich vojakov, ktorí v Iraku cvičili miestne bezpečnostné zložky, do Kuvajtu, pritom prvá podpredsedníčka Za ľudí schvaľuje. „Myslím si, že to bolo dobré rozhodnutie. Ak Irak chce, aby tam boli vojská NATO, respektíve naši vojaci, treba povedať, že môžu prispieť k stabilite v regióne. Ale treba povedať aj to, že naši vojaci tam neboli súčasťou vojenských operácií, boli to inštruktori,“ povedala.
Situácia na Blízkom východe je podľa nej vážna a treba ju riešiť s rozvahou. „Uvidíme, ako sa to bude vyvíjať, podľa toho sa tam môžu vrátiť alebo nie. Treba čakať na to, aké kroky podnikne iracká strana,“ konštatuje Remišová.
V tejto súvislosti negatívne hodnotí medializovanú výmenu názorov medzi premiérom Petrom Pellegrinim (Smer-SD) a predsedom parlamentu Andrejom Dankom. „Pokladám za veľmi nešťastné, že si druhý a tretí najvyšší ústavný činiteľ v takej vážnej situácii, aká nastala, odkazovali cez médiá namiesto toho, aby si sadli, na to majú Koaličnú radu, a dohodli sa, čo treba robiť,“ povedala.
Na kritiku predsedu Smeru-SD Roberta Fica, že pätica opozičných strán na svojom rokovaní 7. januára neformulovala spoločné stanovisko k irackej kríze, Remišová odpovedala, že nechcú robiť zo zahraničnej politiky vazala vnútropolitickej situácie. „Je to príliš vážna téma,“ tvrdí.
Opozičné rokovania
Na pozvanie lídra Za ľudí Andreja Kisku sa v utorok 7. januára stretli na spoločnom obede zástupcovia jeho strany, PS/SPOLU, KDH a SaS. Zástupca OĽaNO sa stretnutie neprišiel, údajne kvôli problémom s doručením pozvánky, a Sme rodinu nepozvali. „Igor Matovič musí sám zodpovedať na otázku, prečo neprišiel. Dôležité je, že sa chceme a vieme rozprávať,“ reagovala Remišová. Zástupcovia opozičných strán sa na stretnutí zhodli, že spoločnými prioritami sú rezorty spravodlivosti, školstva a zdravotníctva, pričom konkrétne spoločné kroky by predstavili po voľbách. Podľa Remišovej však už teraz odborné skupiny jednotlivých strán diskutujú o prienikoch v ich programoch v týchto oblastiach.
„Ak sa dohodnete, že spravodlivosť, školstvo a zdravotníctvo je priorita, tak sa dohodnete na tom, že zlú situáciu v školstve, zdravotníctve a vymožiteľnosti práva budete riešiť prioritne. Sú potrebné investície do školstva, investície do zdravotníctva a zaviazali sme sa, že tieto oblasti majú veľkú prioritu,“ odpovedala Remišová na otázku, či nie sú závery rokovania príliš všeobecné.
Každá zo strán podľa nej prináša vlastný uhol pohľadu, v porovnaní napríklad s liberálnou SaS, je podľa Remišovej Za ľudí sociálnejšie orientovanou stranou. “Máme v programe veľa sociálnych riešení, podporu mladých rodín či výstavbu 20.000 nových nájomných bytov,“ konštatovala.
„Chceme pre ľudí istotu, že keď štát potrebujú, keď prídu o zamestnanie, stanú sa obeťou trestného činu alebo ťažko ochorejú, štát im pomôže,“ vysvetľuje podpredsedníčka Za ľudí.
Spravodlivosť
Základnou líniou volebného programu strany Za ľudí je podľa Remišovej téma spravodlivosti. „Spravodlivosť sa programom tiahne ako červená niť. Nie len v užšom zmysle súdov a justície, ale v širšom,“ povedala s tým, že spravodlivosť má byť v dôchodkovom systéme, rodičovských príspevkoch, ale aj verejných obstarávaniach, ktoré sú podľa Remišovej zaťažené korupciou a klientelizmom. „Strácajú sa obrovské zdroje,“ povedala. Ale aj prístup k spravodlivosti na súdoch by mal byť podľa nej rovnaký pre všetkých, ako však ukazujú kauzy posledných mesiacov, v praxi to tak zďaleka nebýva vždy.
Súkromná zdravotná poisťovňa by si podľa Remišovej mala vyplácať zisk iba vtedy, ak splní vopred zadefinované povinnosti. „Chceme zadefinovať nárok pacienta, čo všetko musí byť splnené, vrátane maximálnych čakacích lehôt,“ vysvetľuje.
Legislatívne návrhy a program strany
Niektoré predstavy strany Za ľudí sú už dnes súčasťou legislatívnych návrhov opozície v prvom čítaní. Keďže ich už štandardným spôsobom Národná rada nestihne dorokovať v tomto volebnom období, podľa lídra Smeru-SD Roberta Fica už nemá zmysel sa nimi do volieb zaoberať. „Ja určite budem chcieť zákony, ktoré som ja predkladala, prerokovať. Práca poslanca trvá do 29. februára, kedy sú voľby,“ reaguje Remišová.
Nielen tieto legislatívne normy, ale najmä antikorupčný balíček chce podľa nej strana tak či onak predložiť do parlamentu po voľbách, ak v nich získa dôveru občanov a postúpi do parlamentu. Strana plánuje stopercentne zdaniť majetok, ktorý nebol získaný legálnym spôsobom, chce novelizovať infozákon a zmeniť pravidlá pre nominovanie ľudí do štátnych podnikov. „V protikorupčnom balíčku máme pravidlá pre čerpanie eurofondov, transparentné pravidlá pre hodnotiteľov. Máme ich pripravené,“ zdôraznila. Sama podľa vlastných slov v tomto volebnom období predložila viac ako 130 návrhov legislatívnych zmien, ktoré však vládna koalícia neakceptovala.
Remišová tvrdí, že strana má za každým jedným riešení odborníka, ktorý garantuje jeho realizovateľnosť. „Sú to ľudia, ktorí majú výsledky,“ tvrdí. V prvej desiatke kandidátov strany Za ľudí figuruje okrem exprezidenta Andreja Kisku, poslankyne Veroniky Remišovej aj jeden z bývalých lídrov hnutia Za slušné Slovensko Juraj Šeliga, europoslankyňa Jana Žitňanská či odborník na médiá, primátor Hlohovca Miroslav Kollár. „Ale aj Vlado Ledecký, starosta Spišského Hrhova. Z jednej upadajúcej obce, z ktorej odchádzali obyvatelia a Rómovia žili v chatrčiach bez elektriky dokázal spraviť prosperujúcu obec s kultúrnymi ustanovizňami, kde si Rómova za vlastné peniaze postavili domy na legálnych pozemkoch,“ upozorňuje Remišová.
Prvých desať kanddiátov Za ľudí
Lídrom je Andrej Kiska, nasleduje Veronika Remišová, Juraj Šeliga, Jana Žitňanská, Vladimír Ledecký, Michal Luciak, Mária Kolíková, Miroslav Kollár, Tomáš Valášek a Marek Hattas.
Lídrom je Andrej Kiska, nasleduje Veronika Remišová, Juraj Šeliga, Jana Žitňanská, Vladimír Ledecký, Michal Luciak, Mária Kolíková, Miroslav Kollár, Tomáš Valášek a Marek Hattas.
„Niektoré strany robia kandidátky tak, že ak je niekto známy, dajme ho na kandidátku, ale my máme kandidátku vystavanú tak, aby ľudia, ktorí sú tam, dokázali prevziať zodpovednosť,“ tvrdí. „Napriek tomu, že sme mladá strana, máme už takmer 1000 členov a táto členská základňa sa stále zväčšuje. A to tiež pokladám za dôležité,“ dodala.
Tvrdí, že Slovensko má veľký potenciál, ktorý však podľa nej zaťažuje zlé spravovanie štátu. „Chceme dať ľuďom nádej a Slovensko zdvihlo hlavu hore,“ zhrnula jednou vetou hlavný prísľub jej strany voličom.
