Hosťom moderátorky Kláry Grausovej v ďalšej časti relácie Zdravie je neurologička MUDr. Darina Petrleničová, PhD., vedúca Centra pre liečbu sclerosis multiplex.
Autor Tablet.TV
Bratislava 30. mája (TABLET.TV) – Roztrúsená skleróza, odborne nazývaná tiež skleróza multiplex (SM) je chronické autoimunitné ochorenie, pri ktorom ľudský imunitný systém napáda centrálnu nervovú sústavu. Je to ochorenie nervov, pri ktorom zápal ničí ochranný obal nervových vlákien. Na celom svete trpí týmto ochorením približne 2,5 milióna ľudí. Najčastejšie sa prejavuje u mladých vo veku od 20 do 40 rokov, ale nevyhýba sa ani ešte mladším alebo naopak starším ročníkom.
„Dnes už ale vieme, že tam nie je len zápal, ale od začiatku prebieha aj tzv. urýchlené starnutie alebo zánik nervových buniek, neurodegenerácia. Je to naozaj od začiatku ochorenia, atrofia mozgu, čiže zmenšovanie ako keby objemu mozgu,“ vysvetľuje neurologička MUDr. Darina Petrleničová.
Keďže ide o problém, ktorý zasahuje centrálny nervový systém, príznaky roztrúsenej sklerózy majú veľmi rôznorodý charakter. Záleží na tom, ktorá oblasť mozgu alebo miechy je zasiahnutá. Ako uvádza lekárka „môže to začať od extrémnej únavy, po rôzne pocity tŕpnutia, po zápaly očného nervu, poruchy hybnosti, rovnováhy, výpadok zraku, točenie hlavy so zvracaním, a tak ďalej až po psychické príznaky.“ Príznaky ako náhla úzkosť či depresia môžu byť pri tomto ochorení akousi predzvesťou prichádzajúcich fyzických a pohybových ťažkostí, ktoré sú pri postupujúcej skleróze multiplex typické u väčšiny pacientov.
Vzhľadom na množstvo a rôznorodosť príznakov je diagnostika sklerózy multiplex založená na viacerých vyšetreniach. K tým základným patrí magnetická rezonancia mozgu. V závislosti od prejavov robia lekári aj ďalšie laboratórne testy, aby mohli vylúčiť prítomnosť iných možných ochorení. „Diagnostická hospitalizácia aj s preliečením pacienta trvá v súčasnosti možno tri až päť dní. Veľa vyšetrení sa dá urobiť ambulante. Pacient sa dostane k liečbe oveľa skôr než pred pár rokmi,“ hovorí MUDr. Petrleničová.
Presné príčiny vzniku tohto ochorenia nie sú jednoznačné. Dedičnosť zohráva podľa neurologičky iba minimálnu úlohu. Väčší podiel majú rôzne vonkajšie faktory. „Stres je spúšťačom veľkého množstva autoimunitných ochorení.“
Ženy postihuje skleróza multiplex dva až trikrát častejšie ako mužov. Podľa neurologičky z centra pre liečbu tohto ochorenia vyšší výskyt SM-ky je v západných krajinách, kde je typický sedavý spôsob života a tučná strava. Určitý typ stravy má prozápalový charakter. Ten zápal môže prejsť z lokálneho do systémového. Napríklad glutén, lepok, červené mäso, margarín, nezdravé tuky majú naozaj prozápalový potenciál a môžu zhoršiť priebeh ochorenia.
Výskumy odhalili aj fakt, že roztrúsená skleróza je častejšia v krajinách, kde počas roka svieti slnko menej. Množstvo pacientov trpiacich touto diagnózou stúpa so vzdialenosťou od rovníka. Vysoký výskyt ochorenia je napr. v krajinách Škandinávie a Severnej Európy. Okolo rovníka sa toto ochorenie prakticky nevyskytuje.
Liek, ktorý by úplne vyliečil sklerózu multiplex, lekári stále hľadajú. Existuje však široká škála dostupných liečiv, ktoré vedia zmierniť príznaky ochorenia a zastaviť či spomaliť jeho postup. Na rozdiel od toho, čo platilo voľakedy, už dnes lekári odporúčajú ľuďom s touto diagnózou aj fyzickú aktivitu. „Jednoznačne cvičenie zlepšuje psychický a fyzický stav aj u zdravého človeka a o to viac u chorého.“ Ako dodáva MUDr. Darina Petrleničová, testy po pohybovej aktivite preukázali u pacientov znížené množstvo zápalových ukazovateľov v krvi, teda pozitívny vplyv.
„Dnes už ale vieme, že tam nie je len zápal, ale od začiatku prebieha aj tzv. urýchlené starnutie alebo zánik nervových buniek, neurodegenerácia. Je to naozaj od začiatku ochorenia, atrofia mozgu, čiže zmenšovanie ako keby objemu mozgu,“ vysvetľuje neurologička MUDr. Darina Petrleničová.
Keďže ide o problém, ktorý zasahuje centrálny nervový systém, príznaky roztrúsenej sklerózy majú veľmi rôznorodý charakter. Záleží na tom, ktorá oblasť mozgu alebo miechy je zasiahnutá. Ako uvádza lekárka „môže to začať od extrémnej únavy, po rôzne pocity tŕpnutia, po zápaly očného nervu, poruchy hybnosti, rovnováhy, výpadok zraku, točenie hlavy so zvracaním, a tak ďalej až po psychické príznaky.“ Príznaky ako náhla úzkosť či depresia môžu byť pri tomto ochorení akousi predzvesťou prichádzajúcich fyzických a pohybových ťažkostí, ktoré sú pri postupujúcej skleróze multiplex typické u väčšiny pacientov.
Vzhľadom na množstvo a rôznorodosť príznakov je diagnostika sklerózy multiplex založená na viacerých vyšetreniach. K tým základným patrí magnetická rezonancia mozgu. V závislosti od prejavov robia lekári aj ďalšie laboratórne testy, aby mohli vylúčiť prítomnosť iných možných ochorení. „Diagnostická hospitalizácia aj s preliečením pacienta trvá v súčasnosti možno tri až päť dní. Veľa vyšetrení sa dá urobiť ambulante. Pacient sa dostane k liečbe oveľa skôr než pred pár rokmi,“ hovorí MUDr. Petrleničová.
Presné príčiny vzniku tohto ochorenia nie sú jednoznačné. Dedičnosť zohráva podľa neurologičky iba minimálnu úlohu. Väčší podiel majú rôzne vonkajšie faktory. „Stres je spúšťačom veľkého množstva autoimunitných ochorení.“
Ženy postihuje skleróza multiplex dva až trikrát častejšie ako mužov. Podľa neurologičky z centra pre liečbu tohto ochorenia vyšší výskyt SM-ky je v západných krajinách, kde je typický sedavý spôsob života a tučná strava. Určitý typ stravy má prozápalový charakter. Ten zápal môže prejsť z lokálneho do systémového. Napríklad glutén, lepok, červené mäso, margarín, nezdravé tuky majú naozaj prozápalový potenciál a môžu zhoršiť priebeh ochorenia.
Výskumy odhalili aj fakt, že roztrúsená skleróza je častejšia v krajinách, kde počas roka svieti slnko menej. Množstvo pacientov trpiacich touto diagnózou stúpa so vzdialenosťou od rovníka. Vysoký výskyt ochorenia je napr. v krajinách Škandinávie a Severnej Európy. Okolo rovníka sa toto ochorenie prakticky nevyskytuje.
Liek, ktorý by úplne vyliečil sklerózu multiplex, lekári stále hľadajú. Existuje však široká škála dostupných liečiv, ktoré vedia zmierniť príznaky ochorenia a zastaviť či spomaliť jeho postup. Na rozdiel od toho, čo platilo voľakedy, už dnes lekári odporúčajú ľuďom s touto diagnózou aj fyzickú aktivitu. „Jednoznačne cvičenie zlepšuje psychický a fyzický stav aj u zdravého človeka a o to viac u chorého.“ Ako dodáva MUDr. Darina Petrleničová, testy po pohybovej aktivite preukázali u pacientov znížené množstvo zápalových ukazovateľov v krvi, teda pozitívny vplyv.