Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Chápem premiéra, ktorý čaká do polovice augusta ako sa vyvinú príjmy štátneho rozpočtu, a potom sa rozhodne, či peniaze do samospráv pôjdu alebo nie, povedal M. Šipoš (OĽANO). (správa, PODCAST, VIDEO)
Autor Teraz.sk
Bratislava 26. júna (Teraz.sk) – Hnutie OĽANO a priatelia sa v najbližších týždňoch chce sústrediť na úlohu poraziť v parlamentných voľbách Smer-SD Roberta Fica a Hlas-SD Petra Pellegriniho. V TASR TV to povedal predseda poslaneckého klubu OĽANO Michal Šipoš.
Lídra Hlasu-SD považuje Šipoš na „dvojča“ Roberta Fica, čo podľa neho dokazuje aj zloženie kandidátnej listiny Pellegriniho strany. „V prvej dvadsiatke strany Hlas je štrnásť smerákov,“ povedal Šipoš.
Hnutie OĽANO sa podľa Šipoša za výsledky svojej práce v tomto volebnom období nehanbí, naopak, očakáva za ne dôveru voličov na vyššej úrovni, ako dnes ukazujú prieskumy. „Predvolebné prieskumy nášmu hnutiu neprajú, to tak bolo vždy. Od roku 2012, kedy sme po prvý krát išli do volieb, potom v roku 2016 a 2020, nám vždy prieskumy ukazovali menšie percentá, ale ľudia nám vo finále tú dôveru dali,“ pripomenul.
Aj z tohto dôvodu sa rozhodli ísť do volieb vo formálnej koalícii s Kresťanskou úniou a stranou Za ľudí, hoci to znamená, že na vstup do parlamentu budú potrebovať minimálne sedem percent hlasov. „Aj vnútorne sme si povedali, že ak za tie tri roky, čo sme bojovali za ľudí a rodiny, bojovali sme proti mafii, nemáme mať v parlament sedem percent, tak tam nemáme čo robiť,“ vyhlásil Šipoš.
Tvrdí, že OĽANO čas pred definitívnym koncom vládnej koalície využilo na množstvo prorodinných opatrení. Rozviazalo tiež ruky polícii, ktorá dnes stíha aj vysoko postavených ľudí, vrátane poslancov vládnej koalície, ktorej bolo OĽANO členom.
Za rozpad koalície, ktorá mala na začiatku volebného obdobia v parlamente ústavnú väčšinu, viní Šipoš predsedu SaS. „Rozbíjač vlád Richard Sulík začal robiť od začiatku v rámci koalície zlú krv. Na krízové štáby, kde rokovali odborníci, ani nechodil a potom ich spochybňoval,“ tvrdí Šipoš. Pripomína, že sa líder SaS v čase pandémie zúčastnil aj protivládneho protestu. „Vládu vo vnútri stále rozbíjal. Keď rozbil a kanibalizoval stranu Za ľudí a získal z nej poslancov, zistil, že konečne má tú silu by padla vláda,“ povedal Šipoš.
Aj keď OĽANO považovalo mimoriadnu schôdzu parlamentu k problémom samospráv za predvolebnú agendu Smeru-SD a nepodporilo ku, Šipoš si vyplatenie sľúbených 108 miliónov eur kompenzácií za nárast cien energií samosprávam predstaviť vie. Na druhej strane si však myslí, že aj samotné samosprávy by mali prísť s návrhmi ako ušetriť peniaze a nemali by sa spoliehať iba na pomoc štátu. „Chápem nového premiéra, ktorý čaká do polovice augusta ako sa vyvinú príjmy štátneho rozpočtu a potom sa rozhodne, či peniaze do samospráv pôjdu alebo nepôjdu,“ konštatoval. „Môj pohľad je taký, že keď raz boli tie peniaze na kompenzácie energií samosprávam prisľúbené, tak by sa tie peniaze v štátnom rozpočte mali nájsť ale malo by to ísť ruka v ruke s nejakým riešením, alebo iniciatívou samospráv,“ dodal.
Na malom Slovensku je podľa Šipoša neprimerane veľa samospráv, starostu a poslancov majú aj malé obce s menej ako sto obyvateľmi. „Jedna obec má sto obyvateľov, susedná tiež sto a ďalšia päťdesiat, sú tam traja starostovia, ktorí berú po tritisíc eur plat a vo finále nemajú ani škôlku, ani kvalitné chodníky a večer musia vypínať svetlá, lebo na to nemajú peniaze,“ povedal Šipoš. Platy niektorých primátorov sú podľa neho vyššie ako mzdy ministrov. „Treba sa zamyslieť nad tým, či nám je treba toľko samospráv a či je potrebné toľko peňazí vkladať do platov primátorov a starostov,“ upozornil Šipoš.
Lídra Hlasu-SD považuje Šipoš na „dvojča“ Roberta Fica, čo podľa neho dokazuje aj zloženie kandidátnej listiny Pellegriniho strany. „V prvej dvadsiatke strany Hlas je štrnásť smerákov,“ povedal Šipoš.
UPOZORNENIE: Rozhovor s Michalom Šipošom vo forme PODCASTU nájdete TU.
Hnutie OĽANO sa podľa Šipoša za výsledky svojej práce v tomto volebnom období nehanbí, naopak, očakáva za ne dôveru voličov na vyššej úrovni, ako dnes ukazujú prieskumy. „Predvolebné prieskumy nášmu hnutiu neprajú, to tak bolo vždy. Od roku 2012, kedy sme po prvý krát išli do volieb, potom v roku 2016 a 2020, nám vždy prieskumy ukazovali menšie percentá, ale ľudia nám vo finále tú dôveru dali,“ pripomenul.
Aj z tohto dôvodu sa rozhodli ísť do volieb vo formálnej koalícii s Kresťanskou úniou a stranou Za ľudí, hoci to znamená, že na vstup do parlamentu budú potrebovať minimálne sedem percent hlasov. „Aj vnútorne sme si povedali, že ak za tie tri roky, čo sme bojovali za ľudí a rodiny, bojovali sme proti mafii, nemáme mať v parlament sedem percent, tak tam nemáme čo robiť,“ vyhlásil Šipoš.
Tvrdí, že OĽANO čas pred definitívnym koncom vládnej koalície využilo na množstvo prorodinných opatrení. Rozviazalo tiež ruky polícii, ktorá dnes stíha aj vysoko postavených ľudí, vrátane poslancov vládnej koalície, ktorej bolo OĽANO členom.
Za rozpad koalície, ktorá mala na začiatku volebného obdobia v parlamente ústavnú väčšinu, viní Šipoš predsedu SaS. „Rozbíjač vlád Richard Sulík začal robiť od začiatku v rámci koalície zlú krv. Na krízové štáby, kde rokovali odborníci, ani nechodil a potom ich spochybňoval,“ tvrdí Šipoš. Pripomína, že sa líder SaS v čase pandémie zúčastnil aj protivládneho protestu. „Vládu vo vnútri stále rozbíjal. Keď rozbil a kanibalizoval stranu Za ľudí a získal z nej poslancov, zistil, že konečne má tú silu by padla vláda,“ povedal Šipoš.
Aj keď OĽANO považovalo mimoriadnu schôdzu parlamentu k problémom samospráv za predvolebnú agendu Smeru-SD a nepodporilo ku, Šipoš si vyplatenie sľúbených 108 miliónov eur kompenzácií za nárast cien energií samosprávam predstaviť vie. Na druhej strane si však myslí, že aj samotné samosprávy by mali prísť s návrhmi ako ušetriť peniaze a nemali by sa spoliehať iba na pomoc štátu. „Chápem nového premiéra, ktorý čaká do polovice augusta ako sa vyvinú príjmy štátneho rozpočtu a potom sa rozhodne, či peniaze do samospráv pôjdu alebo nepôjdu,“ konštatoval. „Môj pohľad je taký, že keď raz boli tie peniaze na kompenzácie energií samosprávam prisľúbené, tak by sa tie peniaze v štátnom rozpočte mali nájsť ale malo by to ísť ruka v ruke s nejakým riešením, alebo iniciatívou samospráv,“ dodal.
Na malom Slovensku je podľa Šipoša neprimerane veľa samospráv, starostu a poslancov majú aj malé obce s menej ako sto obyvateľmi. „Jedna obec má sto obyvateľov, susedná tiež sto a ďalšia päťdesiat, sú tam traja starostovia, ktorí berú po tritisíc eur plat a vo finále nemajú ani škôlku, ani kvalitné chodníky a večer musia vypínať svetlá, lebo na to nemajú peniaze,“ povedal Šipoš. Platy niektorých primátorov sú podľa neho vyššie ako mzdy ministrov. „Treba sa zamyslieť nad tým, či nám je treba toľko samospráv a či je potrebné toľko peňazí vkladať do platov primátorov a starostov,“ upozornil Šipoš.
