Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
O súdnej mape sa stále rokuje a predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš je ochotný počúvať aj hlasy sudcov a ľudí z praxe, povedal v TASR TV.
Autor Teraz.sk
Bratislava 15. decembra (Teraz.sk) – Slovensko sa podľa predsedu poslaneckého klubu OĽaNO Michala Šipoša stalo počas prvej, jarnej vlny pandémie nového koronavírusu premiantom Európy aj vďaka ochote ľudí spoločne jej vzdorovať a rešpektovať prijaté opatrenia. „Ľudia si navzájom šili rúška, nosili jedlo starším ľuďom,“ pripomenul Šipoš v diskusii na TASR TV.
Dodal, že v tom čase bolo dôležité, aby vlády reagovali rýchlo. „Naša vláda na čele s Igorom Matovičom to nepodcenila,“ tvrdí Šipoš. „Ak sme od volieb prijali v parlamente viac ako 122 návrhov zákonov, takmer polovica z nich, konkrétne 58, bola v súvislosti s ochorením COVID-19,“ dodal s tým, že 56 zákonov prijatých v súvislosti s pandémiou bolo prerokovaných v skrátenom legislatívnom konaní.
Šipoš vníma mimoriadne kriticky protesty, ktoré priaznivci ĽS NS organizujú v čase núdzového stavu. „Zvolávajú protesty napriek tomu, že sa tam vírus nekontrolovateľne šíri a ľudia sa môžu nakaziť,“ povedal na margo demonštrácií, na ktoré časť protestujúcich opakovane prišla bez rúšok na tvári.
Gro zákonov prijímaných v tomto roku podľa Šipoša súviselo s COVID-19 a ochranou ekonomiky. „Ale do parlamentu išli aj zákony, ktorých cieľom bol boj proti korupcii. Ale aj reforma súdnictva a súvisiaca reforma ústavy. Osobne som hrdý na sociálne opatrenie, ktoré sme prijali na základe ankety rozhodni.to. Je to tehotenský príspevok, nová dávka pre tehotné mamičky vo výške 200 euro,“ upozornil.
Vyjednávania o ústavných zmenách podľa neho prebiehali od júla tohto roka. „Do diskusií sa zapojili aj poslanci z nášho poslaneckého klubu, niektoré zmeny navrhla pani ministerka Kolíková, pán Krajniak prišiel s dôchodkovou reformou. Pán Baránik chcel zmeniť pomery v prokuratúre. Otázka bola či to dáme ešte do tejto úpravy, alebo to budeme otvárať možno o rok alebo neskôr. Nakoniec sa rozhodlo, že poslancom sa dá možnosť predkladať pozmeňujúce návrhy na tejto schôdzi. Na ktorých bude zhoda, tie prejdú, a tie, na ktorých nebude, neprejdú. Nakoniec návrh pána Baránika neprešiel, ale tie ostatné prešli,“ zhrnul Šipoš.
Reforma súdnictva bude podľa neho v nasledujúcom roku pokračovať schvaľovaním novej súdnej mapy. „O súdnej mape sa ešte rokuje. Argumenty ministerky sú jasné. Chce vrátiť systém pred zmeny, ktoré zaviedol ešte Vladimír Mečiar. Vzniklo množstvo súdov, niekedy veľmi malých. Niekde bolo naozaj veľmi málo sudcov a vznikali tam rôzne prepojenia, či už rodinné alebo politické. Cieľom je, aby obvody boli väčšie a bola tam väčšia kontrola, aby to nebolo o dvoch – troch sudcoch na jednom súde,“ vysvetľuje. Dodáva, že reforme ministerky Kolíkovej dôveruje, je však ochotný počúvať aj názory sudcov či ľudí zo súdnej praxe.
Za svoju dlhoročnú agendu považuje Šipoš boj proti hazardu a práve aktuálny parlament v tomto roku mestám a obciam zjednodušil zakazovanie prevádzok herní na svojom území.
Plánovaná zmena ústavného zákona o bezpečnosti štátu bude podľa Šipoša reagovať na nové požiadavky, ktoré priniesla pandémia, a zároveň podriadi možnosť predlžovať núdzový stav rozhodnutiu parlamentu.
Otázkou však je, či bude v čase rokovania k dispozícii dostatok poslancov. "COVID-19 si nevyberá, zasiahol aj naše parlamentné kluby. Preto sme minulý týždeň schôdzu prerušili a vo štvrtok 17.12. by sme mali pokračovať. Uvidíme, či sa nám podarí vyskladať dostatočný počet poslancov,“ uzavrel Šipoš.
Dodal, že v tom čase bolo dôležité, aby vlády reagovali rýchlo. „Naša vláda na čele s Igorom Matovičom to nepodcenila,“ tvrdí Šipoš. „Ak sme od volieb prijali v parlamente viac ako 122 návrhov zákonov, takmer polovica z nich, konkrétne 58, bola v súvislosti s ochorením COVID-19,“ dodal s tým, že 56 zákonov prijatých v súvislosti s pandémiou bolo prerokovaných v skrátenom legislatívnom konaní.
Šipoš vníma mimoriadne kriticky protesty, ktoré priaznivci ĽS NS organizujú v čase núdzového stavu. „Zvolávajú protesty napriek tomu, že sa tam vírus nekontrolovateľne šíri a ľudia sa môžu nakaziť,“ povedal na margo demonštrácií, na ktoré časť protestujúcich opakovane prišla bez rúšok na tvári.
Gro zákonov prijímaných v tomto roku podľa Šipoša súviselo s COVID-19 a ochranou ekonomiky. „Ale do parlamentu išli aj zákony, ktorých cieľom bol boj proti korupcii. Ale aj reforma súdnictva a súvisiaca reforma ústavy. Osobne som hrdý na sociálne opatrenie, ktoré sme prijali na základe ankety rozhodni.to. Je to tehotenský príspevok, nová dávka pre tehotné mamičky vo výške 200 euro,“ upozornil.
Ústavné zmeny, hazard a reforma súdnictva
Vyjednávania o ústavných zmenách podľa neho prebiehali od júla tohto roka. „Do diskusií sa zapojili aj poslanci z nášho poslaneckého klubu, niektoré zmeny navrhla pani ministerka Kolíková, pán Krajniak prišiel s dôchodkovou reformou. Pán Baránik chcel zmeniť pomery v prokuratúre. Otázka bola či to dáme ešte do tejto úpravy, alebo to budeme otvárať možno o rok alebo neskôr. Nakoniec sa rozhodlo, že poslancom sa dá možnosť predkladať pozmeňujúce návrhy na tejto schôdzi. Na ktorých bude zhoda, tie prejdú, a tie, na ktorých nebude, neprejdú. Nakoniec návrh pána Baránika neprešiel, ale tie ostatné prešli,“ zhrnul Šipoš.
Reforma súdnictva bude podľa neho v nasledujúcom roku pokračovať schvaľovaním novej súdnej mapy. „O súdnej mape sa ešte rokuje. Argumenty ministerky sú jasné. Chce vrátiť systém pred zmeny, ktoré zaviedol ešte Vladimír Mečiar. Vzniklo množstvo súdov, niekedy veľmi malých. Niekde bolo naozaj veľmi málo sudcov a vznikali tam rôzne prepojenia, či už rodinné alebo politické. Cieľom je, aby obvody boli väčšie a bola tam väčšia kontrola, aby to nebolo o dvoch – troch sudcoch na jednom súde,“ vysvetľuje. Dodáva, že reforme ministerky Kolíkovej dôveruje, je však ochotný počúvať aj názory sudcov či ľudí zo súdnej praxe.
Za svoju dlhoročnú agendu považuje Šipoš boj proti hazardu a práve aktuálny parlament v tomto roku mestám a obciam zjednodušil zakazovanie prevádzok herní na svojom území.
Plánovaná zmena ústavného zákona o bezpečnosti štátu bude podľa Šipoša reagovať na nové požiadavky, ktoré priniesla pandémia, a zároveň podriadi možnosť predlžovať núdzový stav rozhodnutiu parlamentu.
Otázkou však je, či bude v čase rokovania k dispozícii dostatok poslancov. "COVID-19 si nevyberá, zasiahol aj naše parlamentné kluby. Preto sme minulý týždeň schôdzu prerušili a vo štvrtok 17.12. by sme mali pokračovať. Uvidíme, či sa nám podarí vyskladať dostatočný počet poslancov,“ uzavrel Šipoš.
