Bratislava 1. apríla (Teraz.sk) – Hnutie OĽaNO bojuje od začiatku volebného obdobia na dvoch frontoch. Prvým je plnenie jeho základného cieľa očistiť spoločnosť od korupcie, druhým kríza celého stredoeurópskeho priestoru vyvolaná najprv pandémiou koronavírusu a aktuálne vojnou na Ukrajine. V diskusii na TASR TV to pri hodnotení prvej polovice volebného obdobia povedal predseda poslaneckého klubu OĽaNO v Národnej rade (NR) SR Michal Šipoš.

„Hneď v prvých dňoch sme zistili, že hmotné rezervy sú v katastrofálnom stave. Vtedy pán Matovič zakročil a okamžite odvolal pána Kičuru z funkcie,“ povedal Šipoš. Vláda pod vedením Igora Matoviča podľa neho zároveň vytvorila podmienky na riešenie problému korupcie. „Policajti a vyšetrovatelia dostal pokyn, že môžu vyšetrovať kohokoľvek, nemusia sa ničoho báť. Dnes si už žiaden bohatý a vplyvný človek nemôže byť istý, či mu večer nezaklope na dvere NAKA a nebudú ho vyšetrovať,“ povedal Šipoš.



V boji s pandémiou podľa neho hnutie urobilo aj chyby, po celý čas však bolo motivované snahou v prvom rade chrániť životy a zdravie ľudí. „Keď to dnes hodnotíme z hľadiska skúsenosti, možno by sme to robili inak. Ale v daný moment sme robili maximum,“ tvrdí.

Pri boji s pandémiou sa OľaNO podľa neho nemohlo oprieť ani o základný konsenzus s opozíciou, aký existoval v okolitých štátoch. „Opozícia sa snažila využiť všetko vo svoj prospech a veľmi škaredo zneužívali tému pandémie na politické účely,“ tvrdí Šipoš. „Keď prišlo očkovanie, bola na internete obrovská dezinformačná vojna,“ povedal.



Podľa Šipoša sa pri téme pandémie niekedy aj koaliční partneri správali ako „opozícia v koalícii“. „Rozhodnutie nakúpiť očkovacie látky Sputnik bolo veľmi ťažké. Ale očkovacích látok v rámci Európskej únie bolo vtedy málo. A vtedy bol aj veľký dopyt po vakcíne Sputnik,“ pripomenul okolnosti pádu vlády Igora Matoviča.

„Dostávali sme vtedy rôzne ultimáta, odstupovali ministri a my sme potrebovali vo veľmi ťažkej situácii zvládnuť túto krízu a pokračovať ďalej. Ukázalo sa, že Igor Matovič nie je človek, ktorý potrebuje byť prilepený na premiérsku stoličku. Podľa mňa veľmi rozumne urobil výmenu s Eduardom Hegerom a vtedy sa situácia ukľudnila,“ zhrnul Šipoš.

Okrem protikorupčnej témy má podľa neho OĽaNO aj významné reformné ambície. „OĽaNO malo a má ambíciu presadiť počas nášho mandátu čo najviac reforiem. Začali sme s nimi v rámci koalície prví, či už je to reforma národných parkov alebo optimalizácia siete nemocníc. Toto bolo dlhú dobu podceňované a jediný úspech bývalých vlád bol, že zbúrali rozostavanú stavbu nemocnice Rázsochy a zaviedli balíčky s toaletným papierom a príborom,“ tvrdí Šipoš.

Tri zo štyroch zákonov reformy súdnej mapy ministerky Márie Kolíkovej (nom. SaS) však v parlamente neprešli v prvom čítaní a v druhom čítaní by sa malo hlasovať len o poslednom z nich.

„Cieľ pani ministerky je, aby sa tam (opäť) vložili aj tie zákony, ktoré neprešli pri poslednom hlasovaní. Riešili sme to aj s ústavnými právnikmi, aj s ústavnoprávnym výborom a máme za to, že ak je to doplnené pozmeňujúcim návrhom, tak je možné to zapracovať do nového zákona. Ak by to išlo samostatne ako ďalší zákon, tak by šesťmesačná lehota (od posledného hlasovania) musela byť dodržaná,“ vysvetlil Šipoš. Ak totiž návrh zákona v hlasovaní neuspeje, podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady po dobu šesť mesiacov nie je možné hlasovať o ňom opätovne.

Hoci ešte vo februári zaznievali v koalícii hlasy, že je potrebné zosúladiť Koaličnú zmluvu s realitou vo vláde a parlamente, vojna na Ukrajine podľa Šipoša tento problém odsunula do úzadia.

„Pokiaľ ja mám informácie, je to už len o dohode medzi SaS a hnutím Za ľudí, lebo oni majú medzi sebou tú disproporciu. V koaličnej zmluve je jasne napísané, že SaS má tri rezorty, ale fakticky ich má štyri a Za ľudí má len jeden. Takže oni sa musia dohodnúť a my sme ochotní pristúpiť na túto dohodu. Podľa mňa by sa mal podpísať dodatok, lebo na papieri a v realite by malo byť to isté,“ konštatoval Šipoš.

Vojna na Ukrajine

Národná rada SR podľa Šipoša reagovala na útok Ruska na Ukrajinu bezprostredne a efektívne. „Nikto z nás nepredpokladal, že tá invázia bude taká silná a agresívna. Odhady boli, že Rusko sa môže snažiť získať separatistické republiky Luhansk a Doneck, alebo že sa budú snažiť prepojiť tieto republiky s Krymom. Ale asi nikto nečakal takúto agresívnu okupáciu a útok na celé územie Ukrajiny,“ spomína Šipoš.

„V parlamente sme veľmi rýchlo zareagovali, celý deň sme sedeli v parlamente a riešili legislatívu ako pomôcť utečencom. Vedeli sme, že začnú prekračovať naše hranice a potrebovali sme si zadefinovať základné pravidlá,“ povedal.

Na stole bola aj podľa neho politická rovina. „Veľmi rýchlo sme prijali uznesenie, aby sme ukázali Rusku, aj celému svetu, na akej strane stojíme. Videl som na tvárach tých politikov opozície, ktorí sa dlhodobo snažili šíriť ruskú propagandu a tvrdili, ako Rusko nikdy nenapadne svojho suseda, aké sú to výmysly a rozprávky, že sa im vtedy zrútil svet,“ tvrdí Šipoš. Vyhlásenie 25. februára podporila celá koalícia, poslanci Smeru-SD, Hlasu-SD, viacerí nezávislí poslanci a nikto nehlasoval proti.

Aktuálne Šipoš navrhuje, aby NR SR prijala nové uznesenie, ktoré by reagovalo na doterajší priebeh konfliktu. „Aby sme jasne odsúdili zločiny, ktoré sa dejú, aj zločiny proti ľudskosti. Aj vojna má svoje pravidlá, schválené na medzinárodnej scéne. Prichádzame s iniciatívou, aby sme jasne a razantne odsúdili zločiny, ktoré pácha ruská armáda,“ povedal.

Na margo migračnej krízy, vrátane opozičnej kritiky ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO), Šipoš povedal, že štát robí všetko, čo je v jeho možnostiach. „Keď sa ukázalo, že štát nemá kapacity na to, aby poskytoval pomoc niekedy až 15 000 ľuďom denne, aby nemuseli čakať dlhé hodiny na to, kedy dostanú jedlo a budú môcť zložiť hlavu v stanoch, tak sa rýchlo hľadalo riešenie. Nie sú to žiadne predražené zmluvy ani položky,“ tvrdí. „Je dôležité, aby boli zmluvy na stole a boli jasne vysvetlené. Bola na hranici zvolaná riadna tlačovka. Nevidím v tom žiadnu kauzu, ani prehrešok,“ dodáva Šipoš.

Na otázku, či skupiny priateľstva poslancov NR SR s Ruskou federáciou a Bieloruskom, ktoré v parlamente stále oficiálne existujú, nie sú v dnešnej situácii anachronizmom, Šipoš odpovedal, že situácia už sa rieši. „V rámci koalície o tom veľmi intenzívne rokujeme. Predpokladám, že už na najbližšej schôdzi by sme mali tieto priateľstvá či už s Bieloruskom, alebo Ruskou federáciou zrušiť. Na tom, je, myslím, zhoda,“ uzavrel predseda poslaneckého klubu OĽaNO.