Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na otázku, čo máme ďalej integrovať, v niektorých veciach hovorím „nie“, povedal v TABLET.TV europoslanec OĽaNO Branislav Škripek.
Autor Teraz.sk
Bratislava 22. júna (Teraz.sk) – Hoci hnutie novozvoleného francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona Republika vpred po druhom kole parlamentných volieb potvrdilo zisk parlamentnej väčšiny, jeho moc možno stojí na hlinených nohách. V diskusii na TABLET.TV to povedal europoslanec OĽaNO Branislav Škripek.
„Jeho nové hnutie Republika vpred vzniklo veľmi rýchlo. Možno zohratosť hráčov tohto tímu možno nie je veľká,“ poznamenal. „Druhý dôležitý fakt je ten, že bola najnižšia volebná účasť. Ak jeho vláda začne zavádzať reformy, môže si veľká časť národa povedať: veď my sme ho nevolili. A vyjsť do ulíc,“ dodal Škripek.
„Je to veľmi proeurópsky politik, povedal by som, že až eurooptimista. Pre mňa ako eurorealistu to znamená, že asi bude tlačiť na viacej Európy, viacej Bruselu,“ odhaduje. Dodáva, že osobne by si po skúsenostiach s Marine Le Penovou v europarlamente želal, aby Macron priniesol do európskej politiky viac stability a pokoja. Upozorňuje však, že nie so všetkým, čo dnes hovorí, sa dá súhlasiť. „Veľmi jasne hovoril, že sa mu nepáči vplyv východoeurópskych robotníkov, čo sa týka aj nás. Vyjadril sa aj k automobilke, ktorá chcela presunúť výrobu do Poľska a povedal, že sa to musí zastaviť,“ hovorí europoslanec.
Krátko komentoval aj úmrtie nemeckého exkancelára Helmuta Kohla, ktorý 16. júna zomrel vo veku 87 rokov. „Je to velikán konzervatívnej politiky. Spolu s ďalšími veľkými postavami západnej politiky ako je Margaret Thatcherová či Ronald Reagan – a do tohto okruhu rátam napríklad aj Jána Pavla II. - sa pričinil o veľkú spoločenskú zmenu, ktorá vtedy nastala. Takže sa dá povedať, že tieto veľké postavy včerajška odišli,“ poznamenal Škripek.
Na otázku, či vidí ako reálnu snahu britskej premiérky Theresy Mayovej získať pre svoju menšinovú vládu podporu severoírskych unionistov Škripek odpovedal kladne. „V politike funguje všetko možné, môže fungovať aj toto. Britskí politici sú veľmi pragmatickí,“ povedal.
Ale aj názory britských politikov a verejnosti sa podľa neho v čase menia. „Keď sa hovorí o tvrdom brexite, ktorý zastávala aj Theresa Mayová, spomína sa množstvo negatív. Hovorí sa o veľmi negatívnych ekonomických dopadoch na Veľkú Britániu. Preto začalo o tvrdom brexite veľa ľudí pochybovať. Aj preto voľby dopadli tak, ako dopadli. Dokonca sa v prvej chvíli hovorilo o tom, že možno neodídu vôbec. Ale to nie je veľmi pravdepodobný scenár,“ tvrdí Škripek.
Pripomína, že aj šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeová označila mäkký brexit za predvídateľnejší a istejší. „Možno, že zvolia túto pragmatickú cestu,“ odhaduje europoslanec.
Na otázku, ako hodnotí spor medzi premiérom Robertom Ficom (Smer-SD) a lídrom SaS Richardom Sulíkom o tom, či máme alebo nemáme patriť do jadra integrujúcej sa únie Škripek odpovedal, že tam už sme.
„My už sme v skutočnosti zasadení veľmi hlboko v jadre únie, sme v schengenskom priestore, užívame všetky štyri základné slobody pohybu kapitálu, osôb, tovarov a služieb, máme menovú úniu. A teraz je otázka, čo ešte chceme ďalej integrovať,“ vysvetľuje. „Bude spoločná zahraničná politika, armáda? Odmietam spoločný daňový systém. Takže na otázku, čo máme ďalej integrovať, v niektorých veciach hovorím „nie“,“ zdôraznil Škripek.
„Niektorí politici hovoria o úplnom centralizovaní vlády z Bruselu, ale podľa mňa to nie je mainstream,“ reagoval na otázku, aké nálady sú ohľadom ciest ďalšej integrácie v europarlamente. „Poznáte Bielu knihu, kde pán Juncker predstavil päť možných scenárov rozvoja Európskej únie. Ja som v Európskom kresťanskom politickom hnutí a náš think – tank prišiel s myšlienkou predstaviť scenár reformy Európskej únie postavený na myšlienke konfederácie,“ dodal.
Na margo ďalšieho rozširovania Európskej únie Škripek povedal, že v tejto fáze očakáva skôr spomalenie tohto trendu. „Odchod Británie bol náhly šok. Zároveň sa už dva – tri roky hovorí o tom, že by sa mala urobiť prestávka pri pristupovaní nových krajín. Osobne si myslím, že posledné pristúpenie stredo- a východoeurópskych štátov západná Európa celkom dobre nespracovala,“ povedal. „Oni nás úplne nepochopili, neprijali, neporozumeli, že sme omnoho tradičnejšie kresťanské krajiny. Viaceré európske hodnoty vidíme iným spôsobom,“ dodal.
Jednoznačne proti je v prípade možnosti prijať do EÚ Turecko. „Rozhodujúca otázka je to, ako je nakladané s ľudskými právami v Turecku. Zavreli desiatky redakcií novín a časopisov, sú zatváraní novinári, nie je dovolené vyslovovať opozičné politické názory. Je suspendovaných množstvo sudcov, desiatky generálov, tisíce ľudí zo štátnej správy prišlo o svoje miesta,“ odpovedal na otázku, či mu na Turecku vadí iné náboženstvo alebo demokratické deficity.
„Rokovania trvajú už dvanásť rokov a Turecko nesplnilo niektoré podmienky. Na poslednom zasadnutí europarlamentu zaznelo, že rokovania o pristúpení Turecka treba zmraziť, ale ostať partnermi. Turecko je náš obchodný partner, sused, nie sú to naši nepriatelia,“ povedal Škripek.
Krátko komentoval aj vstup Čiernej Hory do NATO. „Čierna Hora smeruje do Európskej únie a rozhodli sa vstúpiť do NATO. Musíme to brať ako politický fakt, takto sa rozhodli. Vzbudilo to veľké rozhorčenie ruskej strany, podľa mňa to však nie je namieste,“ uzavrel europoslanec OĽaNO.
„Jeho nové hnutie Republika vpred vzniklo veľmi rýchlo. Možno zohratosť hráčov tohto tímu možno nie je veľká,“ poznamenal. „Druhý dôležitý fakt je ten, že bola najnižšia volebná účasť. Ak jeho vláda začne zavádzať reformy, môže si veľká časť národa povedať: veď my sme ho nevolili. A vyjsť do ulíc,“ dodal Škripek.
„Je to veľmi proeurópsky politik, povedal by som, že až eurooptimista. Pre mňa ako eurorealistu to znamená, že asi bude tlačiť na viacej Európy, viacej Bruselu,“ odhaduje. Dodáva, že osobne by si po skúsenostiach s Marine Le Penovou v europarlamente želal, aby Macron priniesol do európskej politiky viac stability a pokoja. Upozorňuje však, že nie so všetkým, čo dnes hovorí, sa dá súhlasiť. „Veľmi jasne hovoril, že sa mu nepáči vplyv východoeurópskych robotníkov, čo sa týka aj nás. Vyjadril sa aj k automobilke, ktorá chcela presunúť výrobu do Poľska a povedal, že sa to musí zastaviť,“ hovorí europoslanec.
Krátko komentoval aj úmrtie nemeckého exkancelára Helmuta Kohla, ktorý 16. júna zomrel vo veku 87 rokov. „Je to velikán konzervatívnej politiky. Spolu s ďalšími veľkými postavami západnej politiky ako je Margaret Thatcherová či Ronald Reagan – a do tohto okruhu rátam napríklad aj Jána Pavla II. - sa pričinil o veľkú spoločenskú zmenu, ktorá vtedy nastala. Takže sa dá povedať, že tieto veľké postavy včerajška odišli,“ poznamenal Škripek.
Brexit
Na otázku, či vidí ako reálnu snahu britskej premiérky Theresy Mayovej získať pre svoju menšinovú vládu podporu severoírskych unionistov Škripek odpovedal kladne. „V politike funguje všetko možné, môže fungovať aj toto. Britskí politici sú veľmi pragmatickí,“ povedal.
Ale aj názory britských politikov a verejnosti sa podľa neho v čase menia. „Keď sa hovorí o tvrdom brexite, ktorý zastávala aj Theresa Mayová, spomína sa množstvo negatív. Hovorí sa o veľmi negatívnych ekonomických dopadoch na Veľkú Britániu. Preto začalo o tvrdom brexite veľa ľudí pochybovať. Aj preto voľby dopadli tak, ako dopadli. Dokonca sa v prvej chvíli hovorilo o tom, že možno neodídu vôbec. Ale to nie je veľmi pravdepodobný scenár,“ tvrdí Škripek.
Pripomína, že aj šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeová označila mäkký brexit za predvídateľnejší a istejší. „Možno, že zvolia túto pragmatickú cestu,“ odhaduje europoslanec.
Jadro Európy
Na otázku, ako hodnotí spor medzi premiérom Robertom Ficom (Smer-SD) a lídrom SaS Richardom Sulíkom o tom, či máme alebo nemáme patriť do jadra integrujúcej sa únie Škripek odpovedal, že tam už sme.
„My už sme v skutočnosti zasadení veľmi hlboko v jadre únie, sme v schengenskom priestore, užívame všetky štyri základné slobody pohybu kapitálu, osôb, tovarov a služieb, máme menovú úniu. A teraz je otázka, čo ešte chceme ďalej integrovať,“ vysvetľuje. „Bude spoločná zahraničná politika, armáda? Odmietam spoločný daňový systém. Takže na otázku, čo máme ďalej integrovať, v niektorých veciach hovorím „nie“,“ zdôraznil Škripek.
„Niektorí politici hovoria o úplnom centralizovaní vlády z Bruselu, ale podľa mňa to nie je mainstream,“ reagoval na otázku, aké nálady sú ohľadom ciest ďalšej integrácie v europarlamente. „Poznáte Bielu knihu, kde pán Juncker predstavil päť možných scenárov rozvoja Európskej únie. Ja som v Európskom kresťanskom politickom hnutí a náš think – tank prišiel s myšlienkou predstaviť scenár reformy Európskej únie postavený na myšlienke konfederácie,“ dodal.
Rozširovanie únie
Na margo ďalšieho rozširovania Európskej únie Škripek povedal, že v tejto fáze očakáva skôr spomalenie tohto trendu. „Odchod Británie bol náhly šok. Zároveň sa už dva – tri roky hovorí o tom, že by sa mala urobiť prestávka pri pristupovaní nových krajín. Osobne si myslím, že posledné pristúpenie stredo- a východoeurópskych štátov západná Európa celkom dobre nespracovala,“ povedal. „Oni nás úplne nepochopili, neprijali, neporozumeli, že sme omnoho tradičnejšie kresťanské krajiny. Viaceré európske hodnoty vidíme iným spôsobom,“ dodal.
Jednoznačne proti je v prípade možnosti prijať do EÚ Turecko. „Rozhodujúca otázka je to, ako je nakladané s ľudskými právami v Turecku. Zavreli desiatky redakcií novín a časopisov, sú zatváraní novinári, nie je dovolené vyslovovať opozičné politické názory. Je suspendovaných množstvo sudcov, desiatky generálov, tisíce ľudí zo štátnej správy prišlo o svoje miesta,“ odpovedal na otázku, či mu na Turecku vadí iné náboženstvo alebo demokratické deficity.
„Rokovania trvajú už dvanásť rokov a Turecko nesplnilo niektoré podmienky. Na poslednom zasadnutí europarlamentu zaznelo, že rokovania o pristúpení Turecka treba zmraziť, ale ostať partnermi. Turecko je náš obchodný partner, sused, nie sú to naši nepriatelia,“ povedal Škripek.
Krátko komentoval aj vstup Čiernej Hory do NATO. „Čierna Hora smeruje do Európskej únie a rozhodli sa vstúpiť do NATO. Musíme to brať ako politický fakt, takto sa rozhodli. Vzbudilo to veľké rozhorčenie ruskej strany, podľa mňa to však nie je namieste,“ uzavrel europoslanec OĽaNO.
