Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Časť voličov, ktorá odišla od vládnej koalície, sa nepridala k nikomu. Vyčkávajú, hovorí v TASR TV Martin Slosiarik z agentúry Focus. (správa, PODCAST, VIDEO)
Autor Teraz.sk
Bratislava 19. januára (Teraz.sk) – Preferencie koaličných aj relevantných opozičných strán sa podľa Martina Slosiarika z agentúry Focus aktuálne javia ako relatívne stabilizované, otázkou je, či ich nerozhýbu nové témy. „Sám som zvedavý, čo s nimi spraví téma obrannej zmluvy s USA,“ povedal Slosiarik v diskusii o dlhodobých trendoch vo vývoji podpory politických strán v TASR TV.
Určitý tlak na preferencie koaličných strán mohol podľa neho v posledných týždňoch vzniknúť aj dôsledku zmätočnosti niektorých pandemických opatrení. „To môže celkovo vytvárať dojem istej nekompetentnosti a neistoty. Otázne je, či sa to bude prejavovať v preferenciách, alebo v tom, že časť voličov jednoducho rezignuje. Mám pocit, že voliči, ktorí chceli prejsť od podpory koalície k podpore opozičných strán, už to urobili,“ konštatoval Slosiarik.
Dodal, že pokles podpory vládnych strán v období od volieb v roku 2020 sa v plnej miere nepremietol do rastu strán opozičných a mimoparlamentných. „Časť voličov, ktorá prestala podporovať napríklad OĽaNO, dnes nevolí nikoho. Vyčkávajú,“ povedal.
Strana Igora Matoviča podľa neho niesla hlavnú zodpovednosť za boj s pandémiou a naviac sa jej najmä v roku 2020 nedarilo realizovať priority svojho programu. „OĽaNO dnes už až tak výrazne neklesá. Najväčšie straty boli vidieť v prvom roku vládnutia, najmä na jeseň. Dnes má preferencie na úrovni osem percent a osobne mám pocit, že OĽaNO sa akoby vrátilo k pevnému jadru svojich voličov,“ poznamenal Slosiarik.
Mimoriadne silný nástup na politickú scénu sa v druhej polovici roka 2020 podaril Hlasu-SD, ktorý ho ukončil ako preferenčný líder s podporou takmer štvrtiny voličov. V roku 2021 však časť tejto podpory stratil. „Hlas-SD v priebehu minulého roka postupne strácal. Koniec roka sa pohyboval na úrovni devätnástich – dvadsiatich percent. Naopak, kontinuálne rástol Smer-SD. Táto strana dokázala z menej ako desiatich percent vystúpať na približne pätnásť percent. Ak zoberieme do úvahy aj ďalšie trendy, je pravdepodobné, že väčšina voličov, ktorí odišli od Hlasu-SD prešla k strane Smer,“ odhadol Slosiarik.
Sloboda a solidarita podľa neho výrazne stúpala v roku 2020, v nasledujúcom roku jej podpora mierne klesla z pôvodných takmer 15 na 11-12 percent. „Napriek tomu je to dnes najsilnejšia koaličná strana a zdá sa, že s relatívne stabilizovaným elektorátom. Z môjho pohľadu ak by sa mala niečoho obávať, tak iba toho, že by sa objavila nejaká šťuka tejto časti politického spektra. Pred poslednými voľbami takto SaS odčerpala časť voličov koalícia PS/Spolu a hnutie Za ľudí,“ konštatoval Slosiarik.
Dnes sú podľa neho preferencie Progresívneho Slovenska (PS) v prevažne konzervatívnom prostredí Slovenska limitované jednoznačnou orientáciou na liberálne témy v kultúrno-etických otázkach, SaS sa podľa Slosiarika profiluje liberálne skôr v ekonomických otázkach. Významné presuny voličov medzi týmito dvoma stranami neočakáva. Strana Spolu podľa Slosiarika po voľbách doplatila na to, že v koalícii PS/Spolu zastávala až v poradí druhé miesto a veľká časť jej elektorátu prešla k PS.
Hnutie Sme rodina podľa Slosiarika dosahovalo v roku 2020 až dvojciferné preferencie, prešlo však preferenčnou krízou krátko po vzniku Hlasu-SD. „Napriek odchodu časti voličov k Hlasu-SD sa im preferencie podarilo stabilizovať, aj keď nie na veľmi bezpečnej úrovni šesť až sedem percent,“ povedal Slosiarik s tým, že strana sa snaží dávať dôraz na sociálne témy, aký bol v minulosti typický napríklad pre Smer-SD.
Hnutie Za ľudí sa podľa Slosiarika ocitlo v preferenčnej kríze. „Nikdy nehovor nikdy, vo verejnej mienke sa môže niečo stať, čoho by sa Veronika Remišová mohla chytiť a získať nejaké body. Dnes túto stranu drží v jednotkách percent a nie desatinách to, že je vládna a tým viditeľná,“ povedal.
Kresťanskodemokratické hnutie podľa neho dosiahlo v prieskumoch päťpercentnú hranicu, stále však nenašlo spôsob, ako čerpať z poklesu vládnych strán. Nová menšinová strana Aliancia zasa zatiaľ nedokázala dostatočne „predať“ agendu spájania sa a spolupráce politikov z SMK a Mosta-Híd. „Slovenská národná strana čaká na chybu Pellegriniho, Smeru, možno čiastočne Republiky,“ poznamenal Slosiarik. Z dvojice Ľudová strana Naše Slovensko a Republika má podľa neho väčší potenciál rastu Republika. „Jej výhodou je, že ju voliči nevnímajú cez symboliku kotlebovcov. Na druhej strane, ak bude strácať ĽS NS, podľa mňa bude získavať Republika,“ uzavrel Slosiarik.
df
Určitý tlak na preferencie koaličných strán mohol podľa neho v posledných týždňoch vzniknúť aj dôsledku zmätočnosti niektorých pandemických opatrení. „To môže celkovo vytvárať dojem istej nekompetentnosti a neistoty. Otázne je, či sa to bude prejavovať v preferenciách, alebo v tom, že časť voličov jednoducho rezignuje. Mám pocit, že voliči, ktorí chceli prejsť od podpory koalície k podpore opozičných strán, už to urobili,“ konštatoval Slosiarik.
UPOZORNENIE: Rozhovor s Martinom Slosiarikom vo forme PODCASTU si môžete vypočuť TU.
Dodal, že pokles podpory vládnych strán v období od volieb v roku 2020 sa v plnej miere nepremietol do rastu strán opozičných a mimoparlamentných. „Časť voličov, ktorá prestala podporovať napríklad OĽaNO, dnes nevolí nikoho. Vyčkávajú,“ povedal.
Strana Igora Matoviča podľa neho niesla hlavnú zodpovednosť za boj s pandémiou a naviac sa jej najmä v roku 2020 nedarilo realizovať priority svojho programu. „OĽaNO dnes už až tak výrazne neklesá. Najväčšie straty boli vidieť v prvom roku vládnutia, najmä na jeseň. Dnes má preferencie na úrovni osem percent a osobne mám pocit, že OĽaNO sa akoby vrátilo k pevnému jadru svojich voličov,“ poznamenal Slosiarik.
Mimoriadne silný nástup na politickú scénu sa v druhej polovici roka 2020 podaril Hlasu-SD, ktorý ho ukončil ako preferenčný líder s podporou takmer štvrtiny voličov. V roku 2021 však časť tejto podpory stratil. „Hlas-SD v priebehu minulého roka postupne strácal. Koniec roka sa pohyboval na úrovni devätnástich – dvadsiatich percent. Naopak, kontinuálne rástol Smer-SD. Táto strana dokázala z menej ako desiatich percent vystúpať na približne pätnásť percent. Ak zoberieme do úvahy aj ďalšie trendy, je pravdepodobné, že väčšina voličov, ktorí odišli od Hlasu-SD prešla k strane Smer,“ odhadol Slosiarik.
Sloboda a solidarita podľa neho výrazne stúpala v roku 2020, v nasledujúcom roku jej podpora mierne klesla z pôvodných takmer 15 na 11-12 percent. „Napriek tomu je to dnes najsilnejšia koaličná strana a zdá sa, že s relatívne stabilizovaným elektorátom. Z môjho pohľadu ak by sa mala niečoho obávať, tak iba toho, že by sa objavila nejaká šťuka tejto časti politického spektra. Pred poslednými voľbami takto SaS odčerpala časť voličov koalícia PS/Spolu a hnutie Za ľudí,“ konštatoval Slosiarik.
Dnes sú podľa neho preferencie Progresívneho Slovenska (PS) v prevažne konzervatívnom prostredí Slovenska limitované jednoznačnou orientáciou na liberálne témy v kultúrno-etických otázkach, SaS sa podľa Slosiarika profiluje liberálne skôr v ekonomických otázkach. Významné presuny voličov medzi týmito dvoma stranami neočakáva. Strana Spolu podľa Slosiarika po voľbách doplatila na to, že v koalícii PS/Spolu zastávala až v poradí druhé miesto a veľká časť jej elektorátu prešla k PS.
Hnutie Sme rodina podľa Slosiarika dosahovalo v roku 2020 až dvojciferné preferencie, prešlo však preferenčnou krízou krátko po vzniku Hlasu-SD. „Napriek odchodu časti voličov k Hlasu-SD sa im preferencie podarilo stabilizovať, aj keď nie na veľmi bezpečnej úrovni šesť až sedem percent,“ povedal Slosiarik s tým, že strana sa snaží dávať dôraz na sociálne témy, aký bol v minulosti typický napríklad pre Smer-SD.
Hnutie Za ľudí sa podľa Slosiarika ocitlo v preferenčnej kríze. „Nikdy nehovor nikdy, vo verejnej mienke sa môže niečo stať, čoho by sa Veronika Remišová mohla chytiť a získať nejaké body. Dnes túto stranu drží v jednotkách percent a nie desatinách to, že je vládna a tým viditeľná,“ povedal.
Kresťanskodemokratické hnutie podľa neho dosiahlo v prieskumoch päťpercentnú hranicu, stále však nenašlo spôsob, ako čerpať z poklesu vládnych strán. Nová menšinová strana Aliancia zasa zatiaľ nedokázala dostatočne „predať“ agendu spájania sa a spolupráce politikov z SMK a Mosta-Híd. „Slovenská národná strana čaká na chybu Pellegriniho, Smeru, možno čiastočne Republiky,“ poznamenal Slosiarik. Z dvojice Ľudová strana Naše Slovensko a Republika má podľa neho väčší potenciál rastu Republika. „Jej výhodou je, že ju voliči nevnímajú cez symboliku kotlebovcov. Na druhej strane, ak bude strácať ĽS NS, podľa mňa bude získavať Republika,“ uzavrel Slosiarik.
df
