Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hosťami Pavla Demeša v relácii Svet Tu a teraz boli Wojciech Przybylski, šéfredaktor časopisu Visegrad Insight, a Joerg Forbrig, odborný pracovník organizácie German Marshall Fund v Berlíne.
Autor Tablet.TV
Bratislava 12. októbra (TABLET.TV) – Wojciech Przybylski a Joerg Forbrig sú spoluautormi scenárov vývoja spoločensko-politickej situácie v strednej Európe. Poukazujú hlavne na možné scenáre vývoja krajín Vyšehradskej štvorky. "Odpoveď na otázku, akú budúcnosť chce pre seba stredná Európa, síce nevieme, ale s istotou vieme, že túto otázku si kladie čím ďalej, tým viac ľudí, a to nielen v rámci nášho regiónu, kde to, pochopiteľne, riešia nielen politici, ale aj študenti či novinári, ale aj v diplomatickom prostredí, prípadne novinári zo západnej Európy," uviedol Przybylski, spoluautor štúdie vývoja v regióne až do roku 2025.
Ako spomenuli obaja hostia, scenárov vývoja V4 je celkom päť a vznikli vďaka niekoľkým pracovným skupinám. Pri tvorbe využili postupy bežné v poradenských firmách či v medzinárodných organizáciách, keď sa vytvára stratégia. "Týmto spôsobom sme chceli napomôcť zmapovaniu debaty o budúcnosti strednej Európy a ukazuje sa, že tento druh debaty je odpoveďou na aktuálnu potrebu hľadať odpovede na to, kam smerujeme, a ako sa ukazuje, zaujíma to aj študentov, ktorí na debatách na túto tému často kladú práve túto otázku. Odpoveď totiž nie je taká jednoduchá ako v deväťdesiatych rokoch, keď sme vedeli, že ideme do NATO a do EÚ," odznelo v tejto súvislosti v diskusii.
Forbrig na margo pracovnej skupiny a expertov - mnohých pochádzajúcich z krajín V4 - dodal, že jej zámerom bolo zachytiť a pomenovať trajektórie, dynamiku a možné scenáre vývoja bez ohľadu na to, či s nimi všetci súhlasia, alebo vôbec považujú za reálne. "Jednoducho sme zhromaždili čo najviac rôznych relevantných pohľadov a úlohou mňa s Wojciechom potom bolo editorsky prispieť a dostať túto debatu do písomnej podoby," priblížil.
Przybylski aj v mene ďalších autorov zdôraznil, že možné scenáre smerovania krajín V4 sa nesnažili zoradiť od najpravdepodobnejšieho. "Nebavíme sa o vývoji vzdialenej budúcnosti, hovoríme o súčasnom dianí. Dnes je Slovensko ako člen eurozóny vo vzťahu k Európskej únii z krajín V4 najstabilnejšie. Pomenovávame scenáre možného vývoja v nasledujúcich siedmich rokoch," vysvetlil.
Na záver načrtol jeden z možných scenárov vývoja. "Piaty scenár predstavuje možnosť vzniku akéhosi bezpečnostného vákua, ktorého sa ľudia dosť obávajú, pretože by došlo k rozpadu súčasného bezpečnostného systému a krajiny V4 by sa vydali rôznymi smermi, prípadne hľadali ochrancov, ktorí by ale tým pádom prebrali moc nad ich zahraničnou a bezpečnostnou politikou," priblížil podobu jedného zo scenárov.
Podľa Przybylskéhoho ale ide o najhorší scenár, pričom zdôraznil, že rovnako pravdepodobný scenár. Naplnil by sa vtedy, "keď by sme sa dostali do situácie podobnej tej, čo zažívala Európa v medziobdobí po skončení napoleonských vojen a pred štartom prvej svetovej vojny," uzavrel.
Pozrite si reláciu Svet Tu a teraz s Pavlom Demešom a jeho hosťami.
Ako spomenuli obaja hostia, scenárov vývoja V4 je celkom päť a vznikli vďaka niekoľkým pracovným skupinám. Pri tvorbe využili postupy bežné v poradenských firmách či v medzinárodných organizáciách, keď sa vytvára stratégia. "Týmto spôsobom sme chceli napomôcť zmapovaniu debaty o budúcnosti strednej Európy a ukazuje sa, že tento druh debaty je odpoveďou na aktuálnu potrebu hľadať odpovede na to, kam smerujeme, a ako sa ukazuje, zaujíma to aj študentov, ktorí na debatách na túto tému často kladú práve túto otázku. Odpoveď totiž nie je taká jednoduchá ako v deväťdesiatych rokoch, keď sme vedeli, že ideme do NATO a do EÚ," odznelo v tejto súvislosti v diskusii.
Forbrig na margo pracovnej skupiny a expertov - mnohých pochádzajúcich z krajín V4 - dodal, že jej zámerom bolo zachytiť a pomenovať trajektórie, dynamiku a možné scenáre vývoja bez ohľadu na to, či s nimi všetci súhlasia, alebo vôbec považujú za reálne. "Jednoducho sme zhromaždili čo najviac rôznych relevantných pohľadov a úlohou mňa s Wojciechom potom bolo editorsky prispieť a dostať túto debatu do písomnej podoby," priblížil.
Przybylski aj v mene ďalších autorov zdôraznil, že možné scenáre smerovania krajín V4 sa nesnažili zoradiť od najpravdepodobnejšieho. "Nebavíme sa o vývoji vzdialenej budúcnosti, hovoríme o súčasnom dianí. Dnes je Slovensko ako člen eurozóny vo vzťahu k Európskej únii z krajín V4 najstabilnejšie. Pomenovávame scenáre možného vývoja v nasledujúcich siedmich rokoch," vysvetlil.
Na záver načrtol jeden z možných scenárov vývoja. "Piaty scenár predstavuje možnosť vzniku akéhosi bezpečnostného vákua, ktorého sa ľudia dosť obávajú, pretože by došlo k rozpadu súčasného bezpečnostného systému a krajiny V4 by sa vydali rôznymi smermi, prípadne hľadali ochrancov, ktorí by ale tým pádom prebrali moc nad ich zahraničnou a bezpečnostnou politikou," priblížil podobu jedného zo scenárov.
Podľa Przybylskéhoho ale ide o najhorší scenár, pričom zdôraznil, že rovnako pravdepodobný scenár. Naplnil by sa vtedy, "keď by sme sa dostali do situácie podobnej tej, čo zažívala Európa v medziobdobí po skončení napoleonských vojen a pred štartom prvej svetovej vojny," uzavrel.
Pozrite si reláciu Svet Tu a teraz s Pavlom Demešom a jeho hosťami.
