Bratislava 5. júla (TASR) - Nielen stred Slovenska, ale aj srdce Európy neďaleko Kremnice možno nájsť v okolí Banskej Bystrice. Región je hornatý, na západe sa týčia Kremnické vrchy a Veľká Fatra, na východ od Zvolena sa vypína masív Poľany a na severovýchod od Banskej Bystrice sa začínajú Nízke Tatry.
Nízke Tatry: Ich masív sa tiahne od Banskej Bystrice, resp. Korytnickej doliny na východ – súbežne s údolím Hrona – až po Kráľovu hoľu. S dĺžkou 95 km patrí k najväčším horstvám na Slovensku a tiež k najvyšším. Štyri vrcholy presahujú výšku 2000 metrov – Ďumbier (2043 m. n. m.), Štiavnica (2025), Chopok (2024) a Dereše (2004 m). Oblasť Chopku a Demänovskej doliny patrí k turisticky najexponovanejším oblastiam – počas zimy aj v lete.
Na archívnej snímke turisti počas túry na trase Ďumbier - Chopok.Foto: TASR/Erika Ďurčová
Banská Bystrica: Krajské mesto so 78-tisíc obyvateľmi má za sebou bohatú históriu – aj vďaka baníckej tradícii, ktorá sa na strednom Slovensku udržiavala od čias praveku. Zásadnou dejinnou kapitolou Bystrice je však Slovenské národné povstanie, ktoré vypuklo 29. augusta 1944. Mesto sa v tom čase stalo politickým, vojenským a administratívnym centrom povstaleckého Slovenska. Udalosti pripomína Pamätník SNP. Nachádza sa tu tiež Stredoslovenské múzeum v Thurzovom dome. Jednou z najznámejších pamiatok je Kostol Nanebovzatia Panny Márie. Veža z 13. storočia je ešte románska, celý kostol prešiel gotickou prestavbou v 14. a 15. storočí a je národnou kultúrnou pamiatkou podobne ako areál Mestského hradu. Stredoveké centrum mesta bolo v roku 1955 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu.
Na archívnej snímke Námestie SNP v Banskej Bystrici 27. marca 2020.Foto: TASR - Ján Krošlák
Kremnica: Kremnica je od roku 1328 slobodné kráľovské banské mesto. Už v tomto čase tu vznikla mincovňa, ktorá funguje dodnes a teda patrí k najstarším podnikom tohto druhu. Veľa sa o tejto tradícii možno dozvedieť v Múzeu mincí a medailí v Kremnici, ktoré obsahuje aj banskú časť v podzemí. V Kremnici možno nájsť aj Múzeum lyžovania a Múzeum gýča a koncom leta sa tu koná humoristický festival Kremnické gagy. Na návrší nad námestím sa vypína hrad s Kostolom sv. Kataríny.
Mestský hrad Kremnica, archívna snímka.Foto: TASR Branislav Račko
Kremnické Bane: Pri obci neďaleko Kremnice sa nachádza geografický stred Európy, čo pripomína pamätník. Nad obcou sa týči vrch Skalka (1232 m. n. m.) s televíznou vežou – najvyšší kopec Kremnických vrchov.
Harmanecká dolina, Harmanecká jaskyňa: Oddeľuje Veľkú Fatru od Kremnických vrchov. V jej hornej časti sa nachádza prírodná rezervácia, v ktorej rastie najviac tisu v strednej Európe. Cez dolinu prechádza železničná trať z Turčianskych Teplíc do Banskej Bystrice, známa 22 tunelmi, pričom Čremošniansky tunel je najdlhším na Slovensku (4697 m). Harmanecká jaskyňa má úchvatnú snehobielu kvapľovú výzdobu. Jej prehliadka je doslova odmenou za 50-minútovú turistiku po strmom náučnom chodníku, ktorý k nej vedie.
Na archívnej snímke Harmanecká jaskyňa. Harmanecká jaskyňa je kvapľová jaskyňa v Kremnických vrchoch a Starohorských vrchoch pri obci Harmanec.Foto: TASR/Branislav Račko
Veľká Fatra: S najvyšším vrchom Ostredok (1596 m. n. m.) je paradoxne nižším pohorím než Malá Fatra, vyznačuje sa však malebnosťou a zachovalosťou prírody. Vrchol Ostredka podobne ako známy kopec Krížna (1574 m. n. m.) sa týčia nad Harmaneckou dolinou, hrebeň Veľkej Fatry potom pokračuje vrcholom Ploská (1532 m. n. m.) rovnobežne s Revúckou dolinou na východe a s dolinou Turca na západe.
Staré Hory, Donovaly: Starohorskou dolinou, ktorá smeruje z Banskej Bystrice na Ružomberok, možno prísť cez rázovité obce Staré Hory, Motyčky a Jergaly až do obľúbeného rekreačného strediska Donovaly. Hoci je známe hlavne ako lyžiarska destinácia, ponúka sa tu veľa možností aj počas letnej dovolenky. V blízkej Korytnickej doline sa nachádzajú známe kúpele Korytnica, ktoré však v posledných rokoch chátrajú.
Lanovka na vrch Nová hoľa v horskom stredisku Donovaly, archívna snímka.Foto: TASR/Dušan Hein
Špania Dolina, Baláže, Kalište: Obec Špania Dolina preslávila ťažba medenej rudy, ale tiež čipkárske remeslo. Rímskokatolícky kostol Premenenia Pána má predstavanú vežu v románskom slohu z roku 1254. Obec sa nachádza v malebnom prostredí Starohorských vrchov, čo sa dá považovať za akési predhorie Nízkych Tatier. Neďaleko sa nachádza obec Baláže a v jej chotári dnes už neexistujúca obec Kalište vypálená počas SNP.
Rímskokatolícky kostol je dominantou pamiatkovej rezervácie v starobylej baníckej obci Špania dolina v Banskobystrickom okrese. Archívna snímka.Foto: TASR/Štefan Puškáš
Poniky: Jajže, bože, strach veliký, padli Turci na Poniky... Kto by nepoznal báseň Turčín Poničan od Sama Chalupku? História, súčasťou ktorej boli aj turecké vpády, doslova dýchne na návštevníkov tejto rázovitej obce. Ranogotický kostol sv. Františka z Assisi zaujme bohato zdobeným interiérom, súčasťou ktorého sú vzácne stredoveké nástenné maľby.
Čerín: Pôsobivé maľby možno nájsť aj na stenách kostola sv. Martina v Čeríne. Kostol pochádza z roku 1315 a stojí v opevnenom areáli vo vŕšku nad obcou.
Na archívnej snímke kostol sv. Martina v Čeríne 3. júla 2017. Kostol pochádza zo začiatku 14. storočia a je postavený v gotickom slohu. Pravdepodobne ho dal postaviť Pavel de Körtös okolo roku 1315. Upravovaný bol v 15., 17. a 18. storočí. Gotická architektúra objektu sa zachovala, v niektorých prípadoch aj s detailami v plnom rozsahu. Hodnotu objektu znásobujú známe gotické nástenné maľby a maľovaný ranorenesančný drevený strop lode. Samotná architektúra a stredoveké fresky sú predmetom neustáleho umeleckého a vedeckého záujmu zo strany kunsthistorikov a reštaurátorov.Foto: TASR - Branislav Račko
